Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Rks/1/2015

Identifikačné číslo spisu: 1014201114 Dátum vydania rozhodnutia: 01.07.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014201114.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, Bratislava, v spore o právomoc, týkajúceho sa právnej veci žalobcu: R. Q., F. proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, Bratislava, o preskúmanie MAGS UES: 50160/2014 zo dňa 13. júna 2014, takto

rozhodol:

Prejednanie a rozhodnutie odvolania proti rozhodnutiu odporcu Ev. č. 362/2014 MAGS UES: 50160/2014 zo dňa 13. júna 2014 vo veci žalobcu: R. Q., F. proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, p a t r í do právomoci primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave doručil dňa 29.01.2015 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa (ďalej len ), pretože nesúhlasil s postúpením odvolania zo dňa 19.06.2014 proti rozhodnutiu žalovaného Ev. č. 362/2014, MAGS UES: 50160/2014 zo dňa 13.06.2014.

Z obsahu pripojených listín vyplýva, že podaním doručeným Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 07.04.2014 žiadal R. Q. na základe infozákona o priame sprístupnenie dochádzkovej knihy zamestnancov magistrátu za obdobie od 01.01.2012 do 31.03.2014. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy rozhodnutím (ďalej len „magistrát“) č. 247/2014 zo dňa 14.04.2014 nevyhovel žiadosti R. Q. o priame sprístupnenie dochádzkovej knihy zamestnancov magistrátu za obdobie od 01.01.2012 do 31.03.2014. Dňa 05.05.2014 bolo magistrátu doručené podanie R. Q. označené ako odvolanie. Magistrát listom zo dňa 21.05.2014 R. Q. oznámil, že na jeho podanie nebudú prihliadať, nakoľko nespĺňa formu podania stanovenú pre odvolanie podľa o správnom konaní, správny poriadok. R. Q. podaním zo dňa 06.06.2014 doručeným

magistrátu dňa 06.06.2014 opätovne požiadal o sprístupnenie dochádzkovej knihy zamestnancov magistrátu za obdobie od 01.01.2012 do 31.03.2014. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím Ev. č. 362/2014, MAGS UES: 50160/2014 zo dňa 13.06.2014 zastavilo konanie vo veci sprístupnenia informácii začaté dňa 06.06.2014, a to z dôvodu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. R. Q. podal voči tomu rozhodnutiu odvolanie doručené magistrátu dňa 19.06.2014. Magistrát postúpil predmetné odvolanie Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti

Krajský súd v Bratislave s postúpením veci magistrátom nesúhlasil a predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o právomoc. Poukázal na príslušné ustanovenia o slobodnom prístupe k informáciám a ustanovenia správneho poriadku. Krajský súd ďalej uviedol, že ustanovenie určuje ako osoby povinné sprístupňovať informácie aj obce, pričom vo vzťahu k otázkam neupraveným priamo sa subsidiárne aplikuje Správny poriadok. Tak infozákon ako ani správny poriadok na žiadnom mieste neupravujú situáciu, kedy by o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce vo veci sprístupnenia informácie proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov mal rozhodovať súd, takisto je podľa krajského súdu zrejmé, že konanie v týchto veciach nie je výkonom samosprávy podľa v spojení s o obecnom zriadení. Naopak, v ustanovení 19 infozákona je upravená príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu obce o odmietnutí požadovanej informácie. Ako vyplýva z ods. 2 tohto ustanovenia, v prvom stupni rozhoduje obecný úrad, ak je povinnou osobou Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, potom Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a o odvolaní primátor. Otázka zastavenia konania vo veci sprístupnenia informácií nie je upravená , preto je nutné aplikovať Správny poriadok (), podľa ktorého rozhodne v druhom stupni vedúci správneho orgánu, teda v tejto veci primátor. Krajský súd v Bratislave teda na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nemá právomoc v konaní podľa tretej hlavy piatej časti rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného ev. č. 362/2014 MAGS UES: 50160/2014, ale o tomto rozhodne primátor mesta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie sporov o právomoc podľa preskúmal návrh navrhovateľa, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že návrh krajského súdu je dôvodný.

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzujúc kompetenčný spor medzi Krajským súdom v Bratislave a Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavy sa nestotožňuje s právnym názorom hlavného mesta a s dôvodmi, pre ktoré vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány,

obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Predmetom konania vo veci samej je sprístupnenie informácie podľa MAGS UES: 50160/2014 zo dňa 13.06.2014 uviedol, že toto rozhodnutie je možné preskúmať súdom podľa a nasledujúcich , t. j. podľa tretej hlavy piatej časti a na základe tohto následne odvolanie žalobcu postúpil Krajskému súdu v Bratislave.

Podľa názoru najvyššieho súdu, súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti správnym rozhodnutiam len v prípadoch, ak to stanovuje osobitný zákon ( veta prvá ). Ide o princíp tzv. pozitívnej enumerácie na rozdiel od konania podľa druhej hlavy piatej časti , kde súdy rozhodujú na základe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou. V prejednávanom prípade zákon nestanovil, že by bolo možné predmetné rozhodnutie preskúmať postupom podľa tretej hlavy piatej časti Zákon o slobode informácií stanovil, že prvostupňové rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií preskúmava nadriadený orgán povinnej osoby, v tomto prípade je na rozhodnutie o odvolaní príslušný primátor mesta. Až následne jeho druhostupňové administratívne rozhodnutie bude možné preskúmať súdom postupom podľa druhej hlavy piatej časti (konanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov). Keďže zákon o slobode informácií v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje postup v prípade odvolania voči rozhodnutiu o zastavení

konania, najvyšší súd konštatuje, že v takom prípade je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 58 správneho poriadku, a teda druhostupňovým orgán v danej veci je primátor mesta.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby. V prípade obcí a miest zákon obsahuje špeciálnu úpravu. Zákon o slobode informácií v podstate ustanovil pre obecné a mestské úrady osobitnú právomoc vydávať rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

V súlade s citovanými ustanoveniami, ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou, má najvyšší súd za to, že rozhodnutie o zastavení konania Ev. č. 362/2014, MAGS UES: 50160/2014 zo dňa 13.06.2014, ktoré vydal primátor mesta Bratislava, je rozhodnutím prvostupňovým a o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v konaní podľa zákona o slobode informácií rozhoduje ako druhostupňový orgán primátor, a to aj v prípade, že menovaný podpísal aj rozhodnutie prvého stupňa.

Najvyšší súd konštatuje, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby ako prvostupňového správneho orgánu patrí do pôsobnosti primátora hlavného mesta ako druhostupňového orgánu. Až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto rozhodnutie preskúmateľné správnym súdom podľa druhej hlavy piatej časti

Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a rozhodnutie veci v tomto štádiu konania patrí do právomoci primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.