Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/39/2015

Identifikačné číslo spisu: 8314000300 Dátum vydania rozhodnutia: 08.07.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8314000300.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí 8. júla 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného N. N. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený N. N. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ivana Roháča, advokáta v Humennom, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného N. N. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné uznesením zo 4. marca 2015, sp. zn. , podľa obvineného N. N., nar. XX. N. XXXX v I., trvale bytom H., t. č. v Ústave na výkon väzby v Košiciach, prepustil z väzby na slobodu.

Na podklade sťažnosti podanej prokurátorom Krajský súd v Prešove uznesením z 10. marca 2015, sp. zn. , podľa zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu. Podľa zamietol žiadosť obvineného N. N. o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa neprijal písomný sľub obvineného na nahradenie väzby.

Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v , teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní obvinený namietal postup Krajského súdu v Prešove, ktorý zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Poukazoval na ustanovenie , podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, pričom ustanovenie

ustanovuje náležitosti obžaloby. Obvinený namietal, že Okresná prokuratúra Humenné v obžalobe, č. k. -26, zo 4. decembra 2014 tieto náležitosti týkajúce sa trestného činu „nebezpečného vyhrážania podľa , “ neuviedla a obžalobu podala za iný skutok „zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , “, a preto Krajský súd v Prešove mal rozhodnúť postupom podľa a sťažnosť prokurátora zamietnuť ako nedôvodnú.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa zrušil uznesenie Krajského súdu z 10. marca 2015, sp. zn. , a prepustil ho z väzby na slobodu.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné, ktorá napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Prešove považovala za zákonné. Poukazovala na to, že v uvedenom prípade ide o faktickú konzumpciu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , zločinom týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , teda konanie sa vedie pre jeden skutok, pričom konanie obvineného z 19. augusta 2014 je čiastkovým útokom zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa dovolanie predbežne preskúmala a zistila, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané neoprávnenou osobou ( ).

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa

V zmysle novely č. účinnej od 1. septembra 2011 sa rozhodnutím podľa rozumie:

a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené v jeho prospech podať opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení ), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie súdu o väzbe obvineného.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.

Výnimku predstavuje ustanovenie , v zmysle ktorého, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o

väzbe, alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Z ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutia o väzbe môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený takéto oprávnenie v prípadoch rozhodnutia o väzbe zo zákona nemá.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného N. N. odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.