Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/14/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Bargela, na neverejnom

zasadnutí 14. júla 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného M. M. pre pokračovací

prečin krádeže § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného

na odňatie a prikázanie veci podľa , takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného M. M., vedená na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. , sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trnave sa vedie pod sp. zn. , konanie o odvolaní

menovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. ,

z 11. júna 2014. Označeným rozsudkom bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho

prečinu krádeže § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, zo spáchania prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. v bode 3/ a zo spáchania prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák. v bode 4/ rozsudku okresného súdu.

Za tieto prečiny mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,

pričom na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Zároveň okresný súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany,

sp. zn. , z 22. apríla 2013, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

o vine svoj podklad. Okresný súd tiež rozhodol o náhrade škody.

Po podanom odvolaní obžalovaný M. M. vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom

Krajského súdu v Trnave spolu s návrhom na odňatie veci, pričom uviedol nasledovné:

„Okresný súd Piešťany a Krajský súd Trnava majú medzi sebou príbuzenské

a nadštandardné vzťahy, čo taktiež dokazuje, že všetky rozhodnutia Okresného súdu Piešťany,

ktoré končia na odvolacom Krajskom súde v Trnave sú stotožnené. Moja námietka zaujatosti

namieta na právnu úpravu, zaujatosti voči Krajskému súdu v Trnave. Krajský súd obmedzuje

nezávislosť Okresného súdu Piešťany pri rozhodovaní o treste, čo je v rozpore s čl. 50 ods. 1

a SR. Z uvedeného platného Tr. zákona, vyplýva,

že Krajský súd v Trnave a Okresný súd Piešťany uplatňujú trestnú sadzbu nepriaznivú

nakoľko ich cieľom je len zvýšenie ochrany spoločnosti, ale i snaha sprísnenia zákonom

stanovených trestných sadzieb; prinútiť súdnu moc ukladať tresty zodpovedajúce predstavám

zákonodarnej, respektíve výkonnej moci ako je aj Okresný súd Piešťany a Krajský súd

v Trnave. Mám zato, že toto sú dostatočné dôvody na námietku zaujatosti voči Krajskému

súdu v Trnave, či už sú to sudcovia trestnoprávnych alebo občianskoprávnych sudcov.

Zaujatosť voči súdnym procesom ako aj všetkých senátov Krajského súdu v Trnave.

Po preskúmaní mojej námietky chcem, aby krajský súd postupoval podľa

Chcem, aby bolo zachované právo na spravodlivý súdny proces, ktorý súdi objektívne

a nestranne, nakoľko každý občan má právo na spravodlivý súdny proces.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody

na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Trnave a jej prikázanie inému súdu

toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 „Nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa

citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako

predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal

a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.

v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému

sudcovi“.

Na rozhodnutie o odňatí veci vecne i miestne príslušnému súdu a jej prikázanie

na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa musia

vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojim významom a závažnosťou odôvodňujú

výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia

spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku,

že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému

Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu

spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo

predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať

z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné

zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska

nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku. Objektívna nestrannosť

sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach

strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť

vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP

zo 17. 1.1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).

V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov

alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov

Krajského súdu v Trnave, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady

na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.

Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania sú uvedené v ustanoveniach , ,

Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu

v Trnave v zmysle , , a preto najvyšší súd upriamil pozornosť

na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa z dôvodu pochybnosti

a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného

v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola

dostatočným dôvodov pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány

činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka

a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať

vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj

mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom

pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v , ďalej môže ísť

o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Obžalovaný M. M. v námietke zaujatosti vyslovil len všeobecne nespokojnosť

s rozhodovaním krajského súdu, pretože tento núti Okresný súd Piešťany uplatňovať trestnú

sadzbu nepriaznivú, pričom medzi sudcami Okresného súdu Piešťany a Krajským súdom

v Trnave majú existovať príbuzenské a nadštandardné vzťahy.

Sudcovia krajského súdu v Trnave vo svojich vyjadreniach vyslovili, že sa necítia byť

zaujatí ani pre pomer k veci, a ani pre pomer k osobe obvineného.

Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú

žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania

sudcov Krajského súdu v Trnave vo veci obžalovaného M. M.. Nezistil žiadne skutočnosti, čo

i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Trnave,

pričom všeobecne (bez priliehavých relevantných argumentov) vyslovený subjektívny názor

obžalovaného o nesprávnej aplikácii pri ukladaní trestov a ničím

nepodložený odkaz na príbuzenské a nadštandardné vzťahy nemôže byť dôvod

na vylúčenie sudcov z konania tak, ako to predpokladá ustanovenie

Zo zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia

všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave a nezistenia iných dôležitých dôvodov na odňatie

veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo by

k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.

Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. júla 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková