Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/33/2015

Identifikačné číslo spisu: 5712010666 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Daniel Hudák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5712010666.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 27. júla 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného F. O. a spol., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného F. O. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , z 29. januára 2015 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného F. O. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. , z 21. októbra 2013 bol obvinený F. O. st. v bode 1/ rozsudku uznaný vinným z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., v bode 2/ boli obvinení F. O. st. a F. O. ml. uznaní vinnými z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., obvinený F. O. ml. aj podľa § 149 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku.

Okresný súd uložil obvinenému F. O. st. podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. súd obvinenému F. O., nar. XX. U. XXXX uložil trest zákazu činnosti nadobudnúť vlastníctvo, držať, nosiť a používať strelné zbrane a strelivo akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa súd uložil obom obvineným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému F. F., nar. XX. C. XXXX v N., trvale bytom Q., ul. P. č. XXXX/X škodu vo výške 4 117,14 € (slovom štyritisícstosedemnásť eur a štrnásť eurocentov) z titulu vyhotovenia pomníku,

zaplatenie výkopových prác a smútočného obradu.

Podľa súd poškodeného F. F., nar. XX. C. XXXX v N., trvale bytom Q., ul. P. č. XXXX/X so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolania obvinení F. O. st., F. O. ml. a okresný prokurátor v Martine.

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 29. januára 2015 uznesením, sp. zn. , podľa odvolania obvinených F. O. st., F. O. ml. a okresného prokurátora zamietol.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal 14. apríla 2015 dovolanie obvinený F. O. st. z dôvodu uvedeného v V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že dovolací dôvod je naplnený preto, že Krajský súd v Žiline konal na verejnom zasadnutí 29. januára 2015 bez prítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinený 28. januára 2015 podal na Krajský súd v Žiline ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania, nakoľko chcel byť prítomný na verejnom zasadnutí. Spolu so žiadosťou doložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Vykonanie verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného nebolo zákonné a je v rozpore s . Vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného bolo obvinenému znemožnené, aby sa na verejnom zasadnutí ústne vyjadril a podrobne vysvetlil dôvody odvolania.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ustanovení v neprospech obvineného, aby zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , z 29. januára 2015 a prikázal krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby sa zaoberal možnosťou prerušenia výkonu trestu odňatia slobody u obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá , keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto aj bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Z pripojeného spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že vec na Krajský súd v Žiline na rozhodnutie o odvolaniach obvinených a okresného prokurátora v Martine napadla 14. apríla 2014. Vo veci bol vytýčený termín konania verejného zasadnutia na 21. augusta 2014. Verejné zasadnutie bolo odročené a vo veci bol vytýčený nový termín konania verejného zasadnutia na 2. októbra 2014. Obvinený sa ospravedlnil, verejné zasadnutie bolo opätovne odročené a predseda senátu dopytom u ošetrujúceho lekára zisťoval zdravotný stav obvineného a aj skutočnosť, či jeho zdravotný stav mu umožňuje účasť na verejnom zasadnutí. Z vyjadrenia lekára mal predseda senátu preukázané, že jeho zdravotný stav mu umožňuje zúčastniť sa na verejnom zasadnutí. S poukazom na vyjadrenie

ošetrujúceho lekára bol vo veci vytýčený termín konania verejného zasadnutia na 29. januára 2015. 28. januára 2015 zaslal obvinený na krajský súd nové ospravedlnenie s tým, že práceneschopnosť u neho trvá a žiada odročiť verejné zasadnutie s tým, že sa chce verejného zasadnutia zúčastniť osobne. Krajský súd vyhlásil na verejnom zasadnutí uznesenie, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného F. O. st. a vyhlásil uznesenie, ktorým odvolania obvinených F. O. st., F. O. ml. a okresného prokurátora v Martine zamietol.

Prítomnosť na verejnom zasadnutí upravuje ust.

Podľa verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.

Podľa verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v .

Podľa verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Podľa ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Podľa ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní musel skúmať, či prejednaním veci odvolacím súdom bez prítomnosti obvineného nedošlo k porušeniu jeho ústavne garantovaného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti v zmysle a práv garantovaných , 3 Dohovoru. Právo obvineného osobne sa zúčastniť konania pred súdom je totiž i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva považované za základný prvok práva na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru. Preto konaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného nesmie byť súdne konanie ako celok dotknuté v takej miere a takým spôsobom, aby bolo pozbavené podstatných rysov a štandardov spravodlivého procesu.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by sa mal vnútroštátny súd riadne presvedčiť, či zdravotný stav účastníka konania mu umožňuje sa konania súdu účinne zúčastniť, prípadne by mal prijať určité opatrenia, aby bol handicap dotyčného kompenzovaný (pozri rozsudok Pylnev proti Rusku z 9. februára 2010, č. 3038/03, oddiel 3; Liebreich proti Nemecku z 8. januára 2008, č. 30443/03).

Osobná prítomnosť obvineného v odvolacom konaní nie je až taká dôležitá ako v prvostupňovom konaní. Ak však má odvolací súd preskúmať vec z hľadiska skutkového a právneho stavu a celkovo posúdiť otázku viny a neviny, nemôže rozhodnúť o tejto otázke bez priameho posúdenia dôkazov, ktoré poskytne osobne obvinený na účely preukázania toho, že nespáchal skutok zakladajúci trestný čin (pozri rozsudok Dondarini proti San Marínu zo 6. júla 2004, § 27; Sibgatullin proti Rusku z 23. apríla 2009, č. 32165/02, § 36).

Z konštatovaného vyplýva, že súd nie je sám oprávnený posudzovať zdravotnú spôsobilosť obvineného zúčastniť sa verejného zasadnutia.

Odvolací súd si v prípade rozhodovania o tom, že bude konať verejné zasadnutie o riadnom opravnom prostriedku bez prítomnosti obvineného, ktorý požiadal o odročenie verejného zasadnutia zo zdravotných dôvodov, musí zadovážiť jednoznačné lekárske správy o jeho zdravotnom stave.

Krajský súd v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami , platnou judikatúrou ESĽP, súdnou praxou, keď si vyžiadal vyjadrenie ošetrujúceho lekára k tomu, či obvinený je schopný aj napriek tomu, že je práceneschopný zúčastniť sa verejného zasadnutia. Po kladnom stanovisku ošetrujúceho lekára vo veci vytýčil termín konania verejného zasadnutia, na ktorom konal v neprítomnosti obvineného, pretože mal na to splnené všetky zákonné podmienky a vo veci rozhodol. Konaním druhostupňového súdu nedošlo k porušeniu práv obvineného garantovaným a , 3 Dohovoru.

S poukazom na konštatované skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.