Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/251/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci

ţalobkyne R., N., N., IČO: X. zastúpenej JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom v N.,

Kupecká 18, proti ţalovanému L., štátny podnik, N. X., IČO: X., zastúpenému JUDr. Pavom

Halajom, advokátom v Revúcej, Námestie slobody 2, o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z a m i e t a dovolanie proti časti výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 9. mája 2013 sp. zn. , ktorým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou z 9. marca 2011 č.k. -457 o povinnosti ţalovaného vydať

a navrátiť ţalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam – stavbe súpisné číslo X., chata,

postavenej na parcele registra „C“ č. X. v katastrálnom území O., v obci O., zapísanej

Správou katastra Bánovce nad Bebravou na liste vlastníctva č. X. tak, ţe v tejto časti návrh

zamietol.

Vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa podanou ţalobou (návrhom) domáhala vydania nehnuteľností v zmysle

a to stavby – chaty súp. č. X., stojacej na parcele registra „C“

č. X. v katastrálnom území O., zapísanej na LV č. X., ďalej nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území U. P., a to lesných pozemkov parc. č. X.X. o výmere 726 m² a parc. č.

X.X. o výmere 53 m², parc. čX... – zastavaná plocha o výmere 1057 m², identifikovaných GP

č. 84/2000, stavby súp. č. X. – chata Z. na parc. č. X.X., zapísanej na LV č. X., domu – 1.b.j.

hájovňa K.l súp. č. 4 na parc. č. X., zapísanej na LV č. X. a domu 1.b.j. hájovňa K.l súp. č. 3

na parc. č. X. zapísanej na LV č. X. a parcely v katastrálnom území Ţ. č. X. zastavaná plocha

o výmere 119 m².

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 9. marca 2011 č.k. -457

uloţil ţalovanému povinnosť vydať a navrátiť ţalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam –

stavbe súpisné číslo X., chata, postavenej na parcele registra „C“ č. X. v katastrálnom území

O., v obci O., zapísanej Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X., parcele registra

„C“ č. X.X. o výmere 726 m², ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. P.,

v obci U. P., identifikovanej Geometrickým plánom č. 84/2000 zhotoveným dňa 20.11.2000

a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa

8.10.2001 pod č. 337/2001 a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie v časti, ktorou vyhovel

návrhu prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe

ţalobkyňa je v zmysle osobou oprávnenou, čo v priebehu konania

uznal aj ţalovaný. Zároveň mal súd prvého stupňa za to, ţe ţalobkyňa je tým subjektom,

ktorého nehnuteľné veci konkrétne stavba súpisné číslo X. v katastrálnom území O. a parcela

registra „C“ č. X.X. o výmere 726 m² - ostatné plochy, nachádzajúca sa v katastrálnom území

U. P., prešli do vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom

uvedeným v , konkrétne spôsobom uvedeným pod písmenom c) –

odňatím bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej

reformy a tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované vo vlastníctve štátu a v správe

ţalovaného, ktorý je povinnou osobou. Konkrétne, pokiaľ ide o stavbu súpisné číslo X.,

postavenú na parcele č. X. v k.ú. O., súd prvého stupňa (o.i.) uviedol, ţe táto v minulosti

preukázateľne nebola evidovaná v pozemnokniţnej vloţke a samostatne jednotlivé dôkazy

priamo nesvedčia tomu, ţe táto stavba bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve ţalobkyne a po

3

tomto dátume prešla do vlastníctva štátu spôsobom, ktorý predpokladá

Uvedené preukazujú jednotlivé dôkazy iba nepriamo, pričom však pri hodnotení týchto

dôkazov v ich súhrne je zrejmé, ţe ide o nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve ţalobkyne

a zákonom predpokladaným spôsobom prešla do vlastníctva štátu. Táto stavba je vedená na

liste vlastníctva č. X. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ţalovaného, v ktorého

drţbe sa nachádza. Pozemok pod stavbou je vo vlastníctve ţalobkyne. Stavba bola na list

vlastníctva zapísaná na základe listiny o určení súpisného čísla X. z X..7.1999, pričom v tejto

listine je uvedené, ţe stavba bola postavená v roku 1920, preto nemohla byť zhotovená

ţalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, čo ţalovaný ani spoľahlivo nepreukázal.

K námietke ţalovaného, ţe stavbu podstatným spôsobom zrekonštruoval a nadobudol tak

k nej vlastnícke právo spracovaním, súd prvého stupňa uviedol, ţe ţiadna takáto

rekonštrukcia v konaní preukázaná nebola a nebolo preukázané ani odstránenie pôvodnej

stavby. Vychádzal tieţ z toho, ţe čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe, patrí

vlastníkovi tejto pôvodnej stavby ( ). Pokiaľ ide o parcelu

registra „C“ č. X.X. o výmere 726 m², ostatné plochy, nachádzajúcu sa v katastrálnom území

U. P., táto bola súčasťou pôvodnej parcely evidovanej v registri „E“ ako parcela č. X.. Daná

parcela vznikla z parcely č. X. evidovanej v PK vloţke č. X., vlastníctvo ku ktorej svedčí

ţalobkyni a táto ju nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy Čd. 1760/37 od M. Z..

Parcela tak spĺňa podmienky v zmysle na to, aby vlastníctvo k nej

bolo ţalobkyni (od ktorej bola prevzatá a odovzdaná štátnym lesom podľa

Zb.) od ţalovaného navrátené a nehnuteľnosť jej vydaná. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu vo

zvyšku prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe chata Z. (stavba

súp. č. X. v k.ú. U. P.) je nehnuteľnosťou, ktorá by prešla z vlastníctva ţalobkyne do

vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3

Naopak, ţalovaný preukázal, ţe stavbu nadobudol originárnym

spôsobom, a to jej výstavbou (zhotovením novej veci) v roku 1970. Táto stavba stojí na

pozemku parc. č. X.X., ktorého vydania sa ţalobkyňa taktieţ domáhala. Dokazovaním bolo

preukázané, ţe uvedená parcela bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve ţalobkyne a bola jej

odňatá a vlastníctvo prešlo na štát, no túto parcelu nemoţno ţalobkyni vydať práve preto, ţe

po prechode do vlastníctva štátu bola v roku 1970 zastavaná práve vyššie uvedenou chatou

Z.. Hájovňu K., teda stavby súp. č. 3 a súp. č. 4 nie je moţné ţalobkyni vydať, pretoţe bolo

preukázané, ţe vlastníctvo k nim nadobudla po roku 1945 Slovenská republika originárnym

spôsobom a to zhotovením – výstavbou, keď pôvodná hájovňa bola zbúraná, t.j. došlo

k odstráneniu pôvodných stavieb a k postaveniu nových. Pokiaľ ide o parcelu registra „C“

čX... o výmere 1057 m² v katastrálnom území U. P., táto je v súčasnosti na základe ROEP-u

vedená na vlastníka M. Z. v správe Slovenského pozemkového fondu, preukázateľne teda nie

je vo vlastníctve Slovenskej republiky a preto nie je moţné domáhať sa jej vydania voči

ţalovanému v zmysle Parcela č. X. v k.ú. Ţ. je v súčasnosti zastavaná

stavbou súp. č. X. – maštaľ, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ţalovaného

a je vedená na LV č. X.. Tento pozemok nie je spôsobilým predmetom vydania, pretoţe podľa

vlastníctvo sa nevracia k pozemku, ktorý bol po

prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný, pričom bolo preukázané, ţe stavba

maštale bola na uvedenom pozemku postavená právnym predchodcom ţalovaného po tom, čo

pozemok prešiel do vlastníctva štátu.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 9. mája

2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti – vo výroku,

ktorým prvostupňový súd uloţil ţalovanému povinnosť vydať a navrátiť ţalobkyni

vlastníctvo k nehnuteľnostiam – stavbe súpisné číslo X., chata, postavenej na parcele registra

„C“ číslo X. v katastrálnom území O., v obci O., zapísanej Správou katastra Bánovce nad

Bebravou na liste vlastníctva číslo X. zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. V časti

výroku, ktorým súd prvého stupňa uloţil ţalovanému povinnosť vydať a navrátiť ţalobkyni

vlastníctvo k nehnuteľnostiam – parcele registra „C“ číslo X.X. o výmere 726 m², ostatné

plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. P., v obci U. P., identifikovanej

geometrickým plánom číslo 84/2000, zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym

odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa 08.10.2001 pod číslom X.

napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Konečne, v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol,

napadnutý rozsudok potvrdil. Svoje rozhodnutie v zmeňujúcom, zamietajúcom výroku

odôvodnil tým, ţe po doplnení dokazovania na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý svoje

závery o vlastníctve ţalobkyne k nehnuteľnosti – stavbe súp. č. X. v k.ú. O. vyvodil

z nepriamych dôkazov, dospel k záveru o nepreukázaní vlastníckeho práva ţalobkyne k tejto

nehnuteľnosti, pričom tento svoj právny záver podrobne zdôvodnil. Zrušenie časti výroku

ohľadne parcely č. X.X. a vrátenie v tejto časti veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

v zásade odôvodnil tým, ţe v tejto časti je rozhodnutie predčasné. Vyslovil názor, podľa

ktorého je potrebné sa zaoberať tým, akým spôsobom je parcela vyuţívaná, či na nej nie sú

5

umiestnené ďalšie stavby, nakoľko aţ následne moţno ustáliť, či sa jedná o spôsobilý predmet

vydania. V dôvodoch rozhodnutia o potvrdení prvostupňového rozsudku v časti výroku

o zamietnutí návrhu vo zvyšku sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so záverom

a odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia v tejto časti doplnil dôvody na preukázanie záveru, ţe ţalobkyňa nebola

vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, z ktorého dôvodu nie je oprávnenou osobou na ich

vydanie a navyše parcela čX... nie je v súčasnosti ani vo vlastníctve Slovenskej republiky,

z ktorého dôvodu ohľadom tejto parcely nie je ţalovaný ani pasívne vecne legitimovaný.

Rozsudok prvostupňového súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bol

zamietnutý návrh ţalobkyne na vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to

stavby súp. č. X. – chata, Z. na parc. č. X.X., zapísanej na LV č. X., v k.ú. U. P., parc. č.

X.//3 o výmere 53 m², zastavaná plocha v k.ú. U. P. parc. č. X. v k.ú. Ţ., zastavaná plocha.

V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd nepreskúmaval, v tejto časti

nadobudol právoplatnosť.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ţiadala

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom ( ) a rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Ţalobkyňa

v dovolaní namietala, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nehnuteľností

(hájovňa K. súp. č. 3, 4), ktoré podľa skutkového záveru prvostupňového aj odvolacieho súdu

sú stavbami, ktoré ţalovaný získal originálnym spôsobom, keď pôvodné stavby zbúral tak, ţe

prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie ich prvého nadzemného podlaţia a postavil nové.

V súvislosti so stavbou súp. č. X. postavenou na parc. reg. „C“ č. X. v kat. úz. O., zapísanou

na LV č. X. ţalobkyňa poukázala na to, ţe bola jej vlastníčkou. Odvolací súd z vykonaného

dokazovania preto dospel k nesprávnemu záveru, ţe nepreukázala svoje vlastnícke právo a na

základe nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil keď uzavrel, ţe

ţalobkyňa nie je oprávnenou osobou na vydanie predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako pokiaľ

ide o nehnuteľnosti parc. č. X.X. a parc. čX..., tieto mali byť ţalobkyni vydané, pretoţe bola

ich vlastníčkou.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákona pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

V preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

(ako je v podrobnostiach uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) rozsudok súdu

prvého stupňa v časti zmenil, v časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie a v časti potvrdil (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

vo výroku tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ).

Vzhľadom na to je nepochybné, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné len proti zmeňujúcemu

výroku rozsudku odvolacieho súdu ( ) a proti ďalším dvom výrokom

rozsudku odvolacieho súdu (zrušujúcemu a potvrdzujúcemu) prípustnosť dovolania

ţalobkyne z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

7

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 vylúčené.

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa ,

na ktoré poukazovala dovolateľka.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti pred súdom konať sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v preskúmavanej veci

v prípade ţalobkyne nerešpektovali niektoré z týchto práv bez ohľadu na to, ţe samotná

ţalobkyňa ani v dovolaní nešpecifikovala, v čom spočívala existencia ňou tvrdenej procesnej

vady podľa

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je riadne skutkovo i právne

odôvodnené, t.j. nie je nepreskúmateľné, prípadné nesprávne skutkové závery, vyvodené

z vykonaného dokazovania nie sú vadou, ktorá by zakladala odňatie moţnosti konať

pred súdom, nie sú dovolacím dôvodom v prípade dovolania proti výroku, ktorým odvolací

súd zrušil výrok rozhodnutia ohľadom parcely č. X.X. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ako ani v prípade dovolania proti výroku, ktorým odvolací

súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol (v časti

napadnutej odvolaním).

Dovolateľka ďalej namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

8

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria

a) poľnohospodársku pôdu,

b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,

c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,

d) podiely spoločnej nehnuteľnosti ( )

Podľa právo na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môţe uplatniť oprávnená osoba, ktorou

je registrovaná cirkev a náboţenská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky

vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla

do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, ţidovským náboţenským obciam

od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Ako správne uvádza odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku,

jedným zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku v zmysle

je preukázanie vlastníckeho práva osoby domáhajúcej sa vydania a navrátenia nehnuteľnosti,

ktorá prešla do vlastníctva štátu, obce v období vymedzenom v ustanovení § 2 ods. 2

citovaného zákona, pričom orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné

postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne

kompenzovaná, čo však neznamená, ţe moţno vyhovieť kaţdému návrhu v zmysle zákona

oprávnenej osoby bez toho, aby aspoň spôsobom obvyklým osvedčila svoje vlastníctvo

k nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)

súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu,

ţalobkyňa sa domáhala od ţalovaného vydania nehnuteľností špecifikovaných v úvode tohto

rozhodnutia.

Pokiaľ ide o nehnuteľnosť – stavbu súpisné číslo X., postavenú na parc. č. X. v k.ú.

O., vedenú Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X. odvolací súd sa stotoţnil so

9

závermi súdu prvého stupňa, ţe jednotlivé dôkazy priamo nesvedčia tomu,ţe predmetná

stavba, bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve ţalobkyne a po tomto dátume prešla do

vlastníctva štátu spôsobom, ktorý predpokladá ako aj, ţe táto stavba

nebola nikdy ako nehnuteľnosť vedená v pozemkovej knihe a na LV č. X. vo vlastníctve

ţalovaného bola zapísaná aţ dňa 30.07.1999 na základe listiny o zmene evidenčného čísla na

súpisné č. X. z X..07.1999. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, však odvolací súd po

zopakovaní dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobkyňa svoje vlastnícke právo k tejto

nehnuteľnosti v rozhodnom období nepreukázala. Dovolací súd sa stotoţňuje s konštatovaním

odvolacieho súdu, podľa ktorého z listinných dôkazov, z ktorých prvostupňový súd vyvodil

vlastnícke právo k tejto spornej nehnuteľnosti, sa javí,ţe ţalobkyňa uvedenú nehnuteľnosť

uţívala v čase účinnosti o revízii prvej pozemkovej reformy, avšak jej

vlastnícke právo z týchto listinných dôkazov nevyplýva a to ani nepriamo. Kúpna zmluva

uzavretá v roku 1936 pod Čd. 1760/37 s M. Z. nijako nepreukazuje vlastnícke právo

ţalobkyne k budove súp. č. X. v k.ú. O., keďţe o nej nie je ţiadna zmienka. Bez povšimnutia

nemoţno ponechať ani neexistenciu zápisu tejto stavby v pozemkovej knihe, takţe je otázne,

na čo správne poukázal aj odvolací súd, či M. Z. ako predávajúci, ktorý na ţalobkyňu

neprevádzal zmluvne všetok svoj nehnuteľný majetok, bol jej vlastníkom. Dôkazom na

preukázanie vlastníctva ţalobkyne nie je ani výpis poisťovne SLOVAN z poţiarnej poistky

poistených objektov patriacich k lesníctvu Sídelnej kapituly, keďţe predmetom poistnej

zmluvy nemusel byť iba majetok vo vlastníctve, ale mohol ním byť aj majetok, ktorý mala

ţalobkyňa v nájme, ktorú skutočnosť ostatne pripustil uţ aj prvostupňový súd. Následný záver

odvolacieho súdu, ţe pokiaľ aj predmetom kúpnej zmluvy bola zastavaná plocha – parc. č. X.

v k.ú. O., samotná táto skutočnosť nie je dôkazom vlastníckeho práva ţalobkyne k stavbe sa

tejto parcele stojacej, je logický. Pokiaľ teda odvolací súd z vykonaného dokazovania

vyvodil, ţe ţalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti v rozhodnom

období, v zmysle a ţalobkyňa nie je oprávnenou osobou

ktorej nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v rozhodnom období spôsobom

uvedeným v § 3 cit. zákona a preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

návrh zamietol, rozhodol správne.

Ako je zrejmé uţ z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku, ţalobkyňa

v dovolaní nedôvodne namietala existenciu procesnej vady v zmysle

a súčasne dovolanie odôvodnila aj tým, ţe (celé) napadnuté rozhodnutie spočíva

10

na nesprávnom právnom posúdení veci. Posledne uvedený dovolací dôvod teda uplatnila

nielen vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ale aj voči výrokom

tohto rozsudku, ktorým odvolací súd v časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a v časti ho potvrdil. Treba uviesť, ţe neprávne právne posúdenie

veci ( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie ţalobkyne, pri nepreukázaní

existencie ňou tvrdenej vady konania v zmysle a nezistení iných vád

uvedených v , proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietol

( ) a vo zvyšnej časti, t.j. voči zrušujúcemu a potvrdzujúcemu výroku

odvolacieho súdu dovolanie ţalobkyne odmietol, keďţe na podanie dovolania proti

zrušujúcemu výroku chýba ţalobkyni subjektívne oprávnenie, nakoľko touto časťou

rozhodnutia jej nebola spôsobená ţiadna ujma ( v spojení s

písm. b/ ) a v časti potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu ide o dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento orávaný prostriedok neprípustný (§ 243b ods. 5

v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Ţalovaný však návrh na náhradu trov dovolacieho konania

nepodal, preto mu táto náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

11

V Bratislave 27. júla 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová