Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
58d/396020.1d0d4a.pdf
PDF · 180.95 KB
No categories available
4Cdo/251/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 251/2013
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci
ţalobkyne R., N., N., IČO: X. zastúpenej JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom v N.,
Kupecká 18, proti ţalovanému L., štátny podnik, N. X., IČO: X., zastúpenému JUDr. Pavom
Halajom, advokátom v Revúcej, Námestie slobody 2, o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 65/2008, o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. mája 2013 sp. zn. 19 Co 158/2011, takto
rozhodol:
Z a m i e t a dovolanie proti časti výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 9. mája 2013 sp. zn. 19 Co 158/2011, ktorým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou z 9. marca 2011 č.k. 4 C 65/2008-457 o povinnosti ţalovaného vydať
a navrátiť ţalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam – stavbe súpisné číslo X., chata,
postavenej na parcele registra „C“ č. X. v katastrálnom území O., v obci O., zapísanej
Správou katastra Bánovce nad Bebravou na liste vlastníctva č. X. tak, ţe v tejto časti návrh
zamietol.
Vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa podanou ţalobou (návrhom) domáhala vydania nehnuteľností v zmysle
zákona č. 161/2005 Z.z. a to stavby – chaty súp. č. X., stojacej na parcele registra „C“
č. X. v katastrálnom území O., zapísanej na LV č. X., ďalej nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území U. P., a to lesných pozemkov parc. č. X.X. o výmere 726 m² a parc. č.
X.X. o výmere 53 m², parc. čX... – zastavaná plocha o výmere 1057 m², identifikovaných GP
č. 84/2000, stavby súp. č. X. – chata Z. na parc. č. X.X., zapísanej na LV č. X., domu – 1.b.j.
hájovňa K.l súp. č. 4 na parc. č. X., zapísanej na LV č. X. a domu 1.b.j. hájovňa K.l súp. č. 3
na parc. č. X. zapísanej na LV č. X. a parcely v katastrálnom území Ţ. č. X. zastavaná plocha
o výmere 119 m².
Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 9. marca 2011 č.k. 4 C 65/2008-457
uloţil ţalovanému povinnosť vydať a navrátiť ţalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam –
stavbe súpisné číslo X., chata, postavenej na parcele registra „C“ č. X. v katastrálnom území
O., v obci O., zapísanej Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X., parcele registra
„C“ č. X.X. o výmere 726 m², ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. P.,
v obci U. P., identifikovanej Geometrickým plánom č. 84/2000 zhotoveným dňa 20.11.2000
a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa
8.10.2001 pod č. 337/2001 a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie v časti, ktorou vyhovel
návrhu prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe
ţalobkyňa je v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. osobou oprávnenou, čo v priebehu konania
uznal aj ţalovaný. Zároveň mal súd prvého stupňa za to, ţe ţalobkyňa je tým subjektom,
ktorého nehnuteľné veci konkrétne stavba súpisné číslo X. v katastrálnom území O. a parcela
registra „C“ č. X.X. o výmere 726 m² - ostatné plochy, nachádzajúca sa v katastrálnom území
U. P., prešli do vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom
uvedeným v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z., konkrétne spôsobom uvedeným pod písmenom c) –
odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy a tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované vo vlastníctve štátu a v správe
ţalovaného, ktorý je povinnou osobou. Konkrétne, pokiaľ ide o stavbu súpisné číslo X.,
postavenú na parcele č. X. v k.ú. O., súd prvého stupňa (o.i.) uviedol, ţe táto v minulosti
preukázateľne nebola evidovaná v pozemnokniţnej vloţke a samostatne jednotlivé dôkazy
priamo nesvedčia tomu, ţe táto stavba bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve ţalobkyne a po
tomto dátume prešla do vlastníctva štátu spôsobom, ktorý predpokladá zákon č. 161/2005 Z.z.
Uvedené preukazujú jednotlivé dôkazy iba nepriamo, pričom však pri hodnotení týchto
dôkazov v ich súhrne je zrejmé, ţe ide o nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve ţalobkyne
a zákonom predpokladaným spôsobom prešla do vlastníctva štátu. Táto stavba je vedená na
liste vlastníctva č. X. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ţalovaného, v ktorého
drţbe sa nachádza. Pozemok pod stavbou je vo vlastníctve ţalobkyne. Stavba bola na list
vlastníctva zapísaná na základe listiny o určení súpisného čísla X. z X..7.1999, pričom v tejto
listine je uvedené, ţe stavba bola postavená v roku 1920, preto nemohla byť zhotovená
ţalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, čo ţalovaný ani spoľahlivo nepreukázal.
K námietke ţalovaného, ţe stavbu podstatným spôsobom zrekonštruoval a nadobudol tak
k nej vlastnícke právo spracovaním, súd prvého stupňa uviedol, ţe ţiadna takáto
rekonštrukcia v konaní preukázaná nebola a nebolo preukázané ani odstránenie pôvodnej
stavby. Vychádzal tieţ z toho, ţe čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe, patrí
vlastníkovi tejto pôvodnej stavby (§ 135a Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o parcelu
registra „C“ č. X.X. o výmere 726 m², ostatné plochy, nachádzajúcu sa v katastrálnom území
U. P., táto bola súčasťou pôvodnej parcely evidovanej v registri „E“ ako parcela č. X.. Daná
parcela vznikla z parcely č. X. evidovanej v PK vloţke č. X., vlastníctvo ku ktorej svedčí
ţalobkyni a táto ju nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy Čd. 1760/37 od M. Z..
Parcela tak spĺňa podmienky v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. na to, aby vlastníctvo k nej
bolo ţalobkyni (od ktorej bola prevzatá a odovzdaná štátnym lesom podľa zákona č. 142/1947
Zb.) od ţalovaného navrátené a nehnuteľnosť jej vydaná. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu vo
zvyšku prvostupňový súd odôvodnil tým, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe chata Z. (stavba
súp. č. X. v k.ú. U. P.) je nehnuteľnosťou, ktorá by prešla z vlastníctva ţalobkyne do
vlastníctva štátu v období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3
zákona č. 161/2005 Z.z. Naopak, ţalovaný preukázal, ţe stavbu nadobudol originárnym
spôsobom, a to jej výstavbou (zhotovením novej veci) v roku 1970. Táto stavba stojí na
pozemku parc. č. X.X., ktorého vydania sa ţalobkyňa taktieţ domáhala. Dokazovaním bolo
preukázané, ţe uvedená parcela bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve ţalobkyne a bola jej
odňatá a vlastníctvo prešlo na štát, no túto parcelu nemoţno ţalobkyni vydať práve preto, ţe
po prechode do vlastníctva štátu bola v roku 1970 zastavaná práve vyššie uvedenou chatou
Z.. Hájovňu K., teda stavby súp. č. 3 a súp. č. 4 nie je moţné ţalobkyni vydať, pretoţe bolo
preukázané, ţe vlastníctvo k nim nadobudla po roku 1945 Slovenská republika originárnym
spôsobom a to zhotovením – výstavbou, keď pôvodná hájovňa bola zbúraná, t.j. došlo
k odstráneniu pôvodných stavieb a k postaveniu nových. Pokiaľ ide o parcelu registra „C“
čX... o výmere 1057 m² v katastrálnom území U. P., táto je v súčasnosti na základe ROEP-u
vedená na vlastníka M. Z. v správe Slovenského pozemkového fondu, preukázateľne teda nie
je vo vlastníctve Slovenskej republiky a preto nie je moţné domáhať sa jej vydania voči
ţalovanému v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. Parcela č. X. v k.ú. Ţ. je v súčasnosti zastavaná
stavbou súp. č. X. – maštaľ, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ţalovaného
a je vedená na LV č. X.. Tento pozemok nie je spôsobilým predmetom vydania, pretoţe podľa
§ 6 písm. b/ zákona č. 161/2005 Z.z. vlastníctvo sa nevracia k pozemku, ktorý bol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný, pričom bolo preukázané, ţe stavba
maštale bola na uvedenom pozemku postavená právnym predchodcom ţalovaného po tom, čo
pozemok prešiel do vlastníctva štátu.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 9. mája
2013 sp. zn. 19 Co 158/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti – vo výroku,
ktorým prvostupňový súd uloţil ţalovanému povinnosť vydať a navrátiť ţalobkyni
vlastníctvo k nehnuteľnostiam – stavbe súpisné číslo X., chata, postavenej na parcele registra
„C“ číslo X. v katastrálnom území O., v obci O., zapísanej Správou katastra Bánovce nad
Bebravou na liste vlastníctva číslo X. zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. V časti
výroku, ktorým súd prvého stupňa uloţil ţalovanému povinnosť vydať a navrátiť ţalobkyni
vlastníctvo k nehnuteľnostiam – parcele registra „C“ číslo X.X. o výmere 726 m², ostatné
plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. P., v obci U. P., identifikovanej
geometrickým plánom číslo 84/2000, zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym
odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa 08.10.2001 pod číslom X.
napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Konečne, v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol,
napadnutý rozsudok potvrdil. Svoje rozhodnutie v zmeňujúcom, zamietajúcom výroku
odôvodnil tým, ţe po doplnení dokazovania na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý svoje
závery o vlastníctve ţalobkyne k nehnuteľnosti – stavbe súp. č. X. v k.ú. O. vyvodil
z nepriamych dôkazov, dospel k záveru o nepreukázaní vlastníckeho práva ţalobkyne k tejto
nehnuteľnosti, pričom tento svoj právny záver podrobne zdôvodnil. Zrušenie časti výroku
ohľadne parcely č. X.X. a vrátenie v tejto časti veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
v zásade odôvodnil tým, ţe v tejto časti je rozhodnutie predčasné. Vyslovil názor, podľa
ktorého je potrebné sa zaoberať tým, akým spôsobom je parcela vyuţívaná, či na nej nie sú
umiestnené ďalšie stavby, nakoľko aţ následne moţno ustáliť, či sa jedná o spôsobilý predmet
vydania. V dôvodoch rozhodnutia o potvrdení prvostupňového rozsudku v časti výroku
o zamietnutí návrhu vo zvyšku sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so záverom
a odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v tejto časti doplnil dôvody na preukázanie záveru, ţe ţalobkyňa nebola
vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, z ktorého dôvodu nie je oprávnenou osobou na ich
vydanie a navyše parcela čX... nie je v súčasnosti ani vo vlastníctve Slovenskej republiky,
z ktorého dôvodu ohľadom tejto parcely nie je ţalovaný ani pasívne vecne legitimovaný.
Rozsudok prvostupňového súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bol
zamietnutý návrh ţalobkyne na vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to
stavby súp. č. X. – chata, Z. na parc. č. X.X., zapísanej na LV č. X., v k.ú. U. P., parc. č.
X.//3 o výmere 53 m², zastavaná plocha v k.ú. U. P. parc. č. X. v k.ú. Ţ., zastavaná plocha.
V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd nepreskúmaval, v tejto časti
nadobudol právoplatnosť.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ţiadala
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţalobkyňa
v dovolaní namietala, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nehnuteľností
(hájovňa K. súp. č. 3, 4), ktoré podľa skutkového záveru prvostupňového aj odvolacieho súdu
sú stavbami, ktoré ţalovaný získal originálnym spôsobom, keď pôvodné stavby zbúral tak, ţe
prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie ich prvého nadzemného podlaţia a postavil nové.
V súvislosti so stavbou súp. č. X. postavenou na parc. reg. „C“ č. X. v kat. úz. O., zapísanou
na LV č. X. ţalobkyňa poukázala na to, ţe bola jej vlastníčkou. Odvolací súd z vykonaného
dokazovania preto dospel k nesprávnemu záveru, ţe nepreukázala svoje vlastnícke právo a na
základe nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil keď uzavrel, ţe
ţalobkyňa nie je oprávnenou osobou na vydanie predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako pokiaľ
ide o nehnuteľnosti parc. č. X.X. a parc. čX..., tieto mali byť ţalobkyni vydané, pretoţe bola
ich vlastníčkou.
Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákona pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
(ako je v podrobnostiach uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) rozsudok súdu
prvého stupňa v časti zmenil, v časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a v časti potvrdil (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
vo výroku tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.).
Vzhľadom na to je nepochybné, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné len proti zmeňujúcemu
výroku rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.) a proti ďalším dvom výrokom
rozsudku odvolacieho súdu (zrušujúcemu a potvrdzujúcemu) prípustnosť dovolania
ţalobkyne z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 vylúčené.
Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej
v § 237 O.s.p. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
na ktoré poukazovala dovolateľka.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti pred súdom konať sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v preskúmavanej veci
v prípade ţalobkyne nerešpektovali niektoré z týchto práv bez ohľadu na to, ţe samotná
ţalobkyňa ani v dovolaní nešpecifikovala, v čom spočívala existencia ňou tvrdenej procesnej
vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je riadne skutkovo i právne
odôvodnené, t.j. nie je nepreskúmateľné, prípadné nesprávne skutkové závery, vyvodené
z vykonaného dokazovania nie sú vadou, ktorá by zakladala odňatie moţnosti konať
pred súdom, nie sú dovolacím dôvodom v prípade dovolania proti výroku, ktorým odvolací
súd zrušil výrok rozhodnutia ohľadom parcely č. X.X. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie ako ani v prípade dovolania proti výroku, ktorým odvolací
súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol (v časti
napadnutej odvolaním).
Dovolateľka ďalej namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciu práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
d) podiely spoločnej nehnuteľnosti (§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z.)
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môţe uplatniť oprávnená osoba, ktorou
je registrovaná cirkev a náboţenská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky
vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, ţidovským náboţenským obciam
od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.
Ako správne uvádza odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku,
jedným zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z.
je preukázanie vlastníckeho práva osoby domáhajúcej sa vydania a navrátenia nehnuteľnosti,
ktorá prešla do vlastníctva štátu, obce v období vymedzenom v ustanovení § 2 ods. 2
citovaného zákona, pričom orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné
postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne
kompenzovaná, čo však neznamená, ţe moţno vyhovieť kaţdému návrhu v zmysle zákona
oprávnenej osoby bez toho, aby aspoň spôsobom obvyklým osvedčila svoje vlastníctvo
k nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha.
Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)
súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu,
ţalobkyňa sa domáhala od ţalovaného vydania nehnuteľností špecifikovaných v úvode tohto
rozhodnutia.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosť – stavbu súpisné číslo X., postavenú na parc. č. X. v k.ú.
O., vedenú Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. X. odvolací súd sa stotoţnil so
závermi súdu prvého stupňa, ţe jednotlivé dôkazy priamo nesvedčia tomu,ţe predmetná
stavba, bola pred 8. májom 1945 vo vlastníctve ţalobkyne a po tomto dátume prešla do
vlastníctva štátu spôsobom, ktorý predpokladá zákon č. 161/2005 Z.z. ako aj, ţe táto stavba
nebola nikdy ako nehnuteľnosť vedená v pozemkovej knihe a na LV č. X. vo vlastníctve
ţalovaného bola zapísaná aţ dňa 30.07.1999 na základe listiny o zmene evidenčného čísla na
súpisné č. X. z X..07.1999. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, však odvolací súd po
zopakovaní dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobkyňa svoje vlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti v rozhodnom období nepreukázala. Dovolací súd sa stotoţňuje s konštatovaním
odvolacieho súdu, podľa ktorého z listinných dôkazov, z ktorých prvostupňový súd vyvodil
vlastnícke právo k tejto spornej nehnuteľnosti, sa javí,ţe ţalobkyňa uvedenú nehnuteľnosť
uţívala v čase účinnosti zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, avšak jej
vlastnícke právo z týchto listinných dôkazov nevyplýva a to ani nepriamo. Kúpna zmluva
uzavretá v roku 1936 pod Čd. 1760/37 s M. Z. nijako nepreukazuje vlastnícke právo
ţalobkyne k budove súp. č. X. v k.ú. O., keďţe o nej nie je ţiadna zmienka. Bez povšimnutia
nemoţno ponechať ani neexistenciu zápisu tejto stavby v pozemkovej knihe, takţe je otázne,
na čo správne poukázal aj odvolací súd, či M. Z. ako predávajúci, ktorý na ţalobkyňu
neprevádzal zmluvne všetok svoj nehnuteľný majetok, bol jej vlastníkom. Dôkazom na
preukázanie vlastníctva ţalobkyne nie je ani výpis poisťovne SLOVAN z poţiarnej poistky
poistených objektov patriacich k lesníctvu Sídelnej kapituly, keďţe predmetom poistnej
zmluvy nemusel byť iba majetok vo vlastníctve, ale mohol ním byť aj majetok, ktorý mala
ţalobkyňa v nájme, ktorú skutočnosť ostatne pripustil uţ aj prvostupňový súd. Následný záver
odvolacieho súdu, ţe pokiaľ aj predmetom kúpnej zmluvy bola zastavaná plocha – parc. č. X.
v k.ú. O., samotná táto skutočnosť nie je dôkazom vlastníckeho práva ţalobkyne k stavbe sa
tejto parcele stojacej, je logický. Pokiaľ teda odvolací súd z vykonaného dokazovania
vyvodil, ţe ţalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti v rozhodnom
období, v zmysle § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2005 Z.z. ţalobkyňa nie je oprávnenou osobou
ktorej nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v rozhodnom období spôsobom
uvedeným v § 3 cit. zákona a preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
návrh zamietol, rozhodol správne.
Ako je zrejmé uţ z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku, ţalobkyňa
v dovolaní nedôvodne namietala existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a súčasne dovolanie odôvodnila aj tým, ţe (celé) napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Posledne uvedený dovolací dôvod teda uplatnila
nielen vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ale aj voči výrokom
tohto rozsudku, ktorým odvolací súd v časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a v časti ho potvrdil. Treba uviesť, ţe neprávne právne posúdenie
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť
vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie ţalobkyne, pri nepreukázaní
existencie ňou tvrdenej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nezistení iných vád
uvedených v § 237 O.s.p., proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietol
(§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vo zvyšnej časti, t.j. voči zrušujúcemu a potvrdzujúcemu výroku
odvolacieho súdu dovolanie ţalobkyne odmietol, keďţe na podanie dovolania proti
zrušujúcemu výroku chýba ţalobkyni subjektívne oprávnenie, nakoľko touto časťou
rozhodnutia jej nebola spôsobená ţiadna ujma (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p.) a v časti potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu ide o dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento orávaný prostriedok neprípustný (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov tohto
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný však návrh na náhradu trov dovolacieho konania
nepodal, preto mu táto náhrada priznaná nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová