Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/130/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., bývajúceho v S., proti

žalovanému R., bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. V., advokátom so sídlom v Ž.,

o zaplatenie 8 300,40 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6 C

122/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2013 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina (v poradí tretím) rozsudkom z 15. februára 2013 č.k. -303

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.292,79 Eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 7% zo sumy 8.292,79 Eur od 2. apríla 2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 7,61 Eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 8.300,40 Eur od 19. júla 2002 do 1. apríla 2006, vo výške

16,5% zo sumy 7,61 Eur od 2. apríla 2006 do zaplatenia a vo výške 9,5% zo sumy 8.292,79 Eur

od 2. apríla 2006 do zaplatenia zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takto rozhodol, keď na základe vykonaného

dokazovania mal preukázané, že na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k vzniku

bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu sumy 11 000 Eur pripísanej na účet P. – brata

žalovaného 10. júla 2002 a sumy 120 000 Sk zaplatenej žalovaným titulom kúpnej ceny

2

predávajúcej D.. V ďalších podrobnostiach uviedol, že žalovaný majetkový prospech získal bez

právneho dôvodu ( ) na tom skutkovom základe, že na

základe vystaveného plnomocenstva uzatvoril za žalobcu v právnom postavení kupujúceho

kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v článku 1 tejto zmluvy.

Podľa článku 3 kúpnej zmluvy zmluvné strany stanovili kúpnu cenu dohodou 120 000 Sk.

Napriek tomuto dojednaniu žalovaný oznámil žalobcovi inú výšku kúpnej ceny a táto bola

žalobcovi poukázaná na bankový účet brata žalovaného. Konkrétne išlo o 11 000 Eur. Na základe

vykonaného dokazovania a v súlade s právnymi závermi vyslovenými odvolacím súdom

v uznesení z 31. mája 2012 sp. zn. mal prvostupňový súd

za to, že žalovaný mal reálnu možnosť s peniazmi nakladať. Súd prvého stupňa sumu zaplatenej

kúpnej ceny 120 000 Sk dňa 10. júla 2002 prepočítal na menu euro kurzom Národnej banky

Slovenska platným k uvedenému dňu, pričom rozdiel so sumou 11 000 Eur, ktorá bola tým istým

dňom pripísaná na účet brata žalovaného P. vyčíslil na 8.292,79 Eur, na ktorú sumu zaviazal

žalovaného. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal z § 517

ods. 2 a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

a priznal žalobcovi úroky z omeškania 7% z priznanej sumy od 2. apríla 2006,

keď za rozhodujúcu skutočnosť pre priznanie úrokov považoval doručenie žaloby žalovanému

(1. apríla 2006). Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa postupom podľa § 151

ods. 3 vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom 28. októbra 2013

sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že o trovách odvolacieho konania

rozhodne súd prvého stupňa. Potvrdenie rozsudku ( ) zdôvodnil jeho vecnou

správnosťou. V súlade s sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia pripojil ešte ďalšie dôvody, vyporiadal sa najmä

s námietkami odvolateľa v odvolaní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal rozsudky

nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z a ako dovolací dôvod uvádzal, že konanie je postihnuté inou

3

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Tieto námietky dovolateľa však smerovali proti predchádzajúcim rozhodnutiam odvolacieho

súdu, konkrétne proti uzneseniu z 29. januára 2008 sp. zn. , ktorým zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa z 8. júna 2007 č.k. -59 a uzneseniu odvolacieho súdu

z 27. mája 2012 sp. zn. , ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

z 27. mája 2011 č.k. -216. Zdôraznil, že odvolací súd predovšetkým v prvom

svojom zrušujúcom uznesení prijal v podstate zásadné rozdielne právne a tiež skutkové závery

na hodnotenie dôkazového stavu oproti prvostupňovému súdu. Prvostupňový súd pri svojej

viazanosti právnym názorom súdu vyššieho stupňa si pri svojom ďalšom rozhodovaní právny

názor odvolacieho súdu ,,osvojil“. Podľa názoru dovolateľa, keďže odvolací súd dospel k iným

právnym názorom a záverom ako súd prvého stupňa, mal prvotne rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť, čím by mu bola zachovaná možnosť využitia dovolacieho dôvodu v zmysle § 238

ods. 1 Odvolací súd v podstate týmto svojim postupom účastníkovi konania odňal možnosť

konať pred súdom a uplatniť si jeho základné právo na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa pri

svojom prvotnom rozhodovaní vo veci samej rozsudkom z 8. júna 2007 č.k. -59

žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že sa žalovaný skutočne obohatil

a že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu

z 29. januára 2008 sp. zn. vyplýva právny záver o pasívnej legitimácii

žalovaného, cez ktorý právny názor odvolacieho súdu sú rozsudky prvostupňového i odvolacieho

súdu rozhodnutiami, ktoré spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobcovi bol

priznaný žalobou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Vykonaným dokazovaním, však nebolo preukázané, že by sa do výlučnej dispozície

dostala akákoľvek časť žalobcom poukázaných finančných prostriedkov. Z toho potom možno

urobiť záver, že v rozhodnutiach konajúcich súdov aplikované právne normy nemajú oporu

v dokazovaní preukázanému skutkovému a právnemu stavu veci.

Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

4

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci žalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza do úvahy.

Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa

ods. 3

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v (v znení účinnom do 31. decembra 2014), neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania nesprávne obsadeným súdom).

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/ spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký vadný

procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Odňatie možnosti konať pred súdom mal odvolací súd (podľa názoru dovolateľa)

spôsobiť svojimi prechádzajúcimi zrušujúcimi rozhodnutiami (z 29. januára 2008 sp. zn.

a z 27. mája 2012 sp. zn. ) a to prijatím rozdielnych skutkových

a právnych záverov na otázku jeho pasívnej legitimácie v danej veci a to bez toho, aby zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Takýmto postupom odvolacieho súdu mu bolo odňaté právo

podať proti zmeňujúcemu rozhodnutiu dovolanie podľa V súvislosti

s uvedeným dovolací súd poznamenáva, že žalovaný mohol uvedené námietky proti vyššie

označeným zrušujúcim uzneseniam odvolacieho súdu uplatniť podaním dovolania v zákonom

stanovenej lehote ( ).

Treba však zdôrazniť, že označené uznesenia odvolacieho súdu vytýkali súdu prvého

stupňa procesné pochybenia v konaní, keď niektoré skutkové a právne závery považoval

za predčasné a nesprávne a usmernil súd prvého stupňa ako má procesne postupovať. Zároveň

považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa (v poradí prvé) za nepresvedčivé a nezrozumiteľné.

Predmetom prieskumu v dovolacom konaní je však rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 28. októbra 2013 sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina

z 15. februára 2013 č.k. -303.

6

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania opakovane rozhodol. Žalobe čiastočne

vyhovel a v dôvodoch svojho rozhodnutia v súlade s náležite vysvetlil svoje

skutkové a právne závery. Odvolací súd v riadnom procesnom postupe odvolanie žalovaného

prejednal a pri stotožnení sa so závermi súdu prvého stupňa jeho rozsudok potvrdil (§ 219

ods. 1, 2 ).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa spochybňujúcu správnosť zistených skutkových záverov

nižších súdov - možno uviesť len to, že v zmysle dôvodom dovolania nemôže

byť samé osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním,

ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolateľ namietal aj skutočnosť, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolateľ namietal aj skutočnosť, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého

stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová