Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
eea/394996.c6b75b.pdf
PDF · 105.16 KB
No categories available
6Tost/23/2015
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 23/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela
Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí
konanom 28. júla 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného P. M.,
pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
o sťažnosti obvineného P. M. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 1Tp 4/2015, z 9. júla 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného P. M.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 1Tp 4/2015, z 9. júla 2015 bola podľa § 79 ods. 3 Tr. por.
zamietnutá žiadosť obvineného P. M. o prepustenie z väzby na slobodu. Prvostupňový súd
podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného
úradníka nenahradil.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal riadne, včas sťažnosť obvinený.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide o bližšie odôvodnenie sťažnosti
poukazuje na vyjadrenie obhajcu do zápisnice o výsluchu obvineného pred sudcom
z 9. júla 2015 a na žiadosť o prepustenie z väzby a sťažnosť z 1. apríla 2015 proti uzneseniu
o vzatí do väzby z 12. marca 2015.
S námietkami a vyjadreniami uvedenými v citovaných podaniach v predchádzajúcom
odseku sa súd s dostatočným a relevantným spôsobom nevysporiadal. Namietal skutočnosť,
že zo zápisnice o výsluchu obvineného zo 6. júla 2015 nevyplýva, že by bol dostatočne
oboznámený so stíhaným skutkom a jeho právnou kvalifikáciou. Ide o pochybenie postihnuté
nezákonnosťou, ktoré sa nedá napraviť.
Vzhľadom na viaceré (osobitne vedené) trestné stíhania spolu súvisiace (súvis
s tzv. skupinou S.), obhajoba predpokladá, že OČTK (a nie je vylúčené, že aj súd)
si niektoré skutočnosti zrejme zamieňajú, resp. im z týchto rôznych konaní splývajú.
Je preto zrejme pre OČTK a súd obťažné tieto konania od seba jasne oddeľovať
a konkrétne osoby stíhané v rôznych konaniach posudzovať odlišne. Všetky podozrivé osoby
sú už zatienené negatívnym tieňom predchádzajúcich konaní, resp. OČTK si vytvorili jeden
spoločný spôsob nazerania na tieto osoby. Takýto nežiaduci jav je absolútne neprípustný,
resp. nemožno ho tolerovať a právne aprobovať. Zložitosť veci a rozsiahlosť vyšetrovaní
nemôže byť a nie je ospravedlnením pre takýto jav.
Informácie zistené v iných konaniach, na ktorých sa obvinený v žiadnom procesnom
postavení neúčastnil, nemôžu byť pričítané bez ďalšieho v neprospech obvineného,
resp. použité na ustálenie subjektívnej stránky trestného činu v tomto konkrétnom trestnom
konaní.
Navrhol, aby nadriadený orgán napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a rozhodol
vo veci sám tak, že obvineného prepúšťa z väzby na slobodu.
Alternatívne navrhol rozhodnúť tak, že väzba obvineného sa dohľadom probačného
a mediačného úradníka nahrádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní
o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obvineného
nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že obvinenému bolo uznesením
vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, Národnej
protizločineckej jednotky, expozitúry Bratislava z 10. marca 2015, ČVS: PPZ-276/NKA-PZ-
BA-2014, bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorý mal spáchať aj
spolu s ďalšími spoluobvinenými osobami na skutkovom základe tam bližšie uvedenom
(trestné stíhanie bolo v predmetnej veci začaté 21. marca 2014).
Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 1Tp 4/2015,
z 12. marca 2015 podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. Väzba začala plynúť od 10. marca 2015 o 6.23 hod. a vykonáva sa v Ústave
na výkon väzby Ilava.
Sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby bola zamietnutá uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tost 9/2015, z 2. apríla 2015.
19. júna 2015 podal obvinený žiadosť o prepustenie z väzby. 30. júna 2015 predložil
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky spis
Špecializovanému trestnému súdu s tým, že navrhuje žiadosti obvineného nevyhovieť
a neprepustiť ho na slobodu, pretože dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Tr. por. naďalej trvajú.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozobral jednotlivé časti
z prokurátorovho vyjadrenia a Najvyšší súd Slovenskej republiky nebude v odôvodnení tohto
rozhodnutia opakovať, ktoré vyšetrovacie úkony boli vykonané a vyhodnocovať ich tak,
ako to vyplýva zo zápisnice o výsluchu obvineného pri rozhodovaní o žiadosti obvineného
o prepustenie z väzby z 9. júla 2015.
Z Trestného poriadku vyplýva, že v každom štádiu konania, t.j. aj pri rozhodovaní
o väzbe musí súd skúmať, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu konštatuje,
že naďalej sú dané u obvineného formálne aj materiálne podmienky väzby.
Procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní a strán prebiehajú v súlade
s Trestným poriadkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s námietkami
obvineného uvádzanými v sťažnosti ohľadne toho, že obvinený nebol oboznámený
so stíhaným skutkom a jeho právnou kvalifikáciou a taká vada zakladá nezákonnosť celého
ďalšieho konania a obvinený by mal byť prepustený na slobodu.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo P. M. doručené 10. marca 2015.
Na ďalší deň podal proti uzneseniu obvinený sťažnosť, v ktorej uviedol,
že ju odôvodní písomne obhajca a využil svoje zákonné právo a nevypovedal. O sťažnosti
rozhodol už 11. marca 2015, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na vyjadrenie obvineného v sťažnosti
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky mal
s rozhodnutím počkať do uplynutia zákonnej lehoty na podanie sťažnosti obhajcovi, v tomto
smere má obvinený pravdu, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, ale táto skutočnosť
nezakladá nezákonnosť ďalšieho trestného stíhania obvineného.
K ďalším námietkam obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza,
že vyšetrovateľka neumožnila obvinenému nazrieť do spisu 11. marca 2015, ale umožnila
mu nazrieť do spisu 12. marca 2015 a túto možnosť obhajca obvineného nevyužil. Obhajcovi
bolo umožnené nazretie do spisu na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská
Bystrica dňa 12. marca 2015 od 13.30 hod. do 14.00 hod. V tomto smere preto nie je možné
konštatovať porušenie práva obvineného na obhajobu s tým, že mu resp. jeho obhajcovi bolo
popreté jeho právo v súvislosti s nazeraním do spisu.
Ďalšou podmienkou, ktorú musí súd pri rozhodovaní o väzbe skúmať je to, či doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal
obvinený. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto smere plne stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom je podrobne uvedené, ktoré
svedecké výpovede usvedčujú obvineného zo spáchanej trestnej činnosti a odôvodňujú tým
dôvodné podozrenie v tomto štádiu trestného konania, že obvinený je podozrivý zo spáchanej
trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho
uznesenia poukazuje aj na iné dôkazy, z ktorých je možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia,
že obvinený sa dopustil trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu.
V tomto štádiu konania neprichádza do úvahy vyhodnocovanie výpovede svedkov,
ako to požaduje obhajca vo svojich vyjadreniach či pri výsluchoch, sťažnostiach,
pretože v tomto štádiu konania sa zaisťujú, získavajú dôkazy, ktoré súvisia so spáchanou
trestnou činnosťou a nevyhodnocujú sa takým spôsobom, ako ich vyhodnocuje prokurátor
pri podaní obžaloby, ale súd pri rozhodovaní po podaní obžaloby.
Ďalšou skutočnosťou, ktorú musí súd pri rozhodovaní o väzbe skúmať je, či naďalej
existujú dôvody väzby u obvineného, či z konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava
pre tzv. útekovú a preventívnu väzbu.
Konkrétne skutočnosti odôvodňujúce u obvineného dôvody väzby podľa ust. § 71
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. uviedli prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v návrhu na vzatie do väzby, prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vyjadrení súdu, prečo nevyhovel
žiadosti obvineného o prepustenie z väzby, Špecializovaný trestný súd pri rozhodovaní
o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby, o prepustení z väzby a Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení, v ktorom rozhodoval o sťažnosti obvineného
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu o vzatí obvineného do väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v období od posledného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2. apríla 2015 do rozhodovania o novej
žiadosti o prepustenie z väzby nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli viesť k inému
rozhodnutiu o väzbe obvineného ako doteraz. Konkrétne dôvody, ktoré odôvodňujú väzbu
u obvineného sú uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tost
9/2015 z 2. apríla 2015 a v uznesení sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu Pezinok sp. zn. 1 Tp 4/2015 z 9. júla 2015 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto
uznesení ich nebude opakovane rozvádzať.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok v uznesení
o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby rozhodol podľa § 88 ods. 1 písm. c/ Tr. por. aj
o tom, že väzba obvineného sa dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným
nenahrádza. V odôvodnení rozhodnutia odôvodnil z akých dôvodov nie je možné nahradiť
väzbu u obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka a s týmito dôvodmi
odôvodnenia prečo nie je možné nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje.
Sťažnosť obvineného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky
zamietol.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. júla 2015
JUDr. Daniel H u d á k , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová