Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/47/2015

Identifikačné číslo spisu: 8713010342 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8713010342.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného I. C. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 24. augusta 2015 v Bratislave dovolanie obvineného I. C. proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 18. júla 2013, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. C. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad rozsudkom z 18. júla 2013, sp. zn. , podľa schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 27. júna 2013 pod sp. zn. na Okresnej prokuratúre v Poprade medzi obvineným I. C. a Okresnou prokuratúrou v Poprade, ktorou sa potvrdilo, že obvinený I. C. je vinný zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa , Tr. zák. s poukazom na , Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

22. februára 2013 v popoludňajších hodinách, v byte na ulici Z.. XXXX/X v L., iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako 15 rokov, svoju nevlastnú vnučku, maloletú N. K., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom L., Ul. Z.. XXXX/X tým, že si ju posadil na kolená, začal jej strkať prst cez dierku v pančuchách do oblasti rodidiel, následne jej stiahol pančuchy a nohavičky a opäť jej strkal prst do oblasti rodidiel, bozkával ju na ústa, pričom k zraneniu maloletej nedošlo, za čo bol obvinený I. C. odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súdu prvého stupňa bolo 8. júna 2015 doručené dovolanie obvineného I. C., ktoré podal prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Karola Orolína. Dovolanie smerovalo proti vyššie citovanému rozsudku okresného súdu a obvinený I. C. v ňom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods.

1 písm. c/ s poukazom na

V dovolaní obvinený I. C. argumentoval tým, že v jeho prípade došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu tým, že v konaní o dohode o vine a treste mu bol navrhnutý a neskôr aj súdom schválený pre neho nevýhodný prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Podľa jeho názoru mu mal byť za použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je 7 (sedem) rokov, znížený o jednu tretinu, teda vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Na základe uvedených skutočností obvinený I. C. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolaniu vyhovel a v súlade s vyslovil rozsudkom, že bol porušený zákon a súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a rovnako tak aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na predmetný rozsudok a prikázal opätovné prejednanie a rozhodnutie veci.

Súd prvého stupňa v zmysle zaslal rovnopis dovolania na vyjadrenie okresnej prokuratúre.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor, ktorý v písomnom stanovisku navrhol dovolanie obvineného podľa odmietnuť, nakoľko nie je splnený dôvod dovolania podľa , keďže uložený trest považoval za zákonný a primeraný.

Spisový materiál spolu s dovolaním obvineného bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 13. júla 2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predbežne preskúmal dovolanie obvineného a zistil, že dovolanie je prípustné (, , ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), prostredníctvom ustanoveného obhajcu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. V posudzovanej veci bolo právo obvineného I. C. podať dovolanie navyše limitované aj tým, že k jeho právoplatnému odsúdeniu došlo v rámci konania o dohode o vine a treste, ktorá bola súdom aj schválená. V takom prípade je možné podať obvineným dovolanie len a len z dôvodu uvedeného v , teda ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa Z dikcie citovaného je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.

V posudzovanej veci bolo zistené, že obvinenému bol 28. februára 2013 po splnení zákonných podmienok ustanovený obhajca JUDr. Jozef Furčák, ktorý ho zastupoval aj v konaní o dohode o vine a treste. Zo zápisnice z predmetného úkonu vyplýva, že obvinený I. C. v plnom rozsahu súhlasil s podmienkami dohody, pokiaľ išlo o vinu a aj navrhnutý trest a rovnaký súhlas vyjadril aj v konaní pred súdom, ktorý túto dohodu schválil.

Treba iba dodať, že obvinenému I. C. bol uložený trest odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného potom vyplýva, že súd nemusí obligatórne znížiť trest v stanovenom rozsahu, čo sa nakoniec aj v posudzovanom prípade stalo.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obvinený I. C. v dovolaní len formálne odkazuje na dovolací dôvod podľa , no v skutočnosti predostiera argumenty, ktoré svojim obsahom tento nenapĺňajú.

V dovolacom konaní pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Vychádzajúc z týchto úvah a ustálenej rozhodovacej praxe dovolací súd dospel k záveru, že v tejto trestnej veci dôvod dovolania podľa nie je daný, preto dovolanie obvineného I. C. podľa uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.