Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
869/435378.e9df2e.pdf
PDF · 159.35 KB
No categories available
5Obdo/8/2014
Najvyšší súd 5 Obdo 8/2014
Slovenskej republiky 5 Obdo 9/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., s. r. o., B., IČO: X.,
zastúpeného AK P. P., s. r. o., B., IČO: X., proti ţalovaným 1/ A., spol. s r.o., Z., IČO: X.,
zastúpenému advokátom JUDr. F. S., H. a 2/ Ing. M. Š., Z., o zaplatenie 4 564,21 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17Cb/15/2013, na dovolania
ţalovaného 1/ proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici uzneseniu z 5. novembra
2013, č. k. 43Cob/208/2013-109 a uzneseniu z 13. novembra 2013, č. k. 43Cob/241/2013-
112, takto
rozhodol:
Dovolania ţalovaného 1/ sa o d m i e t a j ú .
Ţalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Zvolene uznesením z 19. augusta 2013, č. k. 17Cb/15/2013-101
neoslobodil ţalovaného 1/ od platenia súdneho poplatku za odpor, ktorý podal proti
platobnému rozkazu vydanému 25. apríla 2013, č. k. 12Rob/22/2013-28.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe neboli splnené predpokladané podmienky stanovené
§ 138 O. s. p. Ďalej uviedol, ţe zo Správy Daňového úradu B., pobočka Z. z 8. 08. 2013 zistil,
ţe ţalovaný 1/ za zdaňovacie obdobie 2011 vykázal v daňovom priznaní výnosy vo výške 671
586,47 eur a náklady vo výške 657 881,04 eur, t. j. výsledok hospodárenia pred zdanením je
vo výške 13 705,43 eur, základ dane predstavuje sumu 22 041,39 eur a daň 4 187,86 eur.
Za zdaňovacie obdobie 2012 vykázal výnosy vo výške 570 039,50 eur a náklady vo výške
564 875,44 eur, t. j. výsledok hospodárenia pred zdanením je vo výške 5 164,06 eur, základ
dane predstavuje sumu 6 608,35 eur a daň 1 255,58 eur. Okrem toho vlastní nehnuteľnosti,
ako aj pohľadávky, u ktorých je predpoklad, ţe budú uhradené v najbliţšej dobe, preto jeho
majetkové pomery neodôvodňujú, aby ho súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov.
Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal a rozhodol
uznesením z 5. novembra 2013, č. k. 43Cob/208/2013-109 tak, ţe napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov
musia byť splnené súčasne dve podmienky, a to, ţe oslobodenie od súdnych poplatkov
odôvodňujú pomery ţiadateľa a ţe zo strany ţiadateľa nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri skúmaní pomerov ţiadateľa súd prihliada
k jeho majetkovým pomerom, ktoré je ţiadateľ povinný preukázať vierohodným spôsobom
bez toho, aby ho súd na to vyzýval. Rozhodnutie o ţiadosti musí zodpovedať tomu, aby
účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje
právo.
Podľa odvolacieho súdu tvrdenie ţalovaného 1/, ţe je v nepriaznivej finančnej situácii,
ktorá vyvoláva jeho platobnú neschopnosť aj z dôvodu hospodárskej krízy, ako aj tvrdenie
o jeho zlých majetkových pomeroch, nie je dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Takéto tvrdenie by bolo dôvodom na priznanie úplného alebo čiastočného oslobodenia
od súdnych poplatkov len v prípade, ak by ich účastník aj preukázal, čo sa v predmetnom
konaní nestalo. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov prihliadol okresný súd
k celkovým majetkovým pomerom ţiadateľa, k výške súdneho poplatku, k povahe
uplatneného nároku, ako aj k ďalším okolnostiam, ktoré súd musí pri rozhodovaní
o oslobodení poplatníka zohľadniť. Z dokladov, ktoré predloţil súdu ţalovaný 1/
na preukázanie svojich majetkových pomerov, je zrejmé, ţe má dostatok disponibilného
majetku na zaplatenie súdnych poplatkov. Dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov
v zmysle § 138 O. s. p. nemôţe byť dopad hospodárskej krízy na podnikateľa, a to aj preto, ţe
doteraz ţalovaný 1/ hospodáril so ziskom a má pohľadávky voči tretím osobám. Štruktúra
majetku a stav peňaţných účtov ţalovaného 1/ neodôvodňujú záver, ţe by jeho ekonomické
a finančné pomery boli natoľko nepriaznivé, ţe by mohli byť dôvodom pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, a to aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku za podaný odpor.
Okresný súd Zvolen uznesením z 24. júna 2013, č. k. 17Cb/15/2013-39 uloţil
ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť za ním podaný odpor súdny poplatok v sume 273,50 eur
s poukazom na poloţku č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný 1/. Krajský súd v Banskej Bystrici
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol uznesením z 13. novembra
2013, č. k. 43Cob/241/2013-112 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v prejednávanej veci súd 25. apríla 2013 vydal
platobný rozkaz, ktorým uloţil ţalovanému 1/ a ţalovanému 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi
4 564,21 eur s prísl., proti ktorému podal ţalovaný 1/ odpor. Za podanie odporu mu okresný
súd uznesením z 24. júna 2013 uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 273,50 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný odvolanie so ţiadosťou o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, ku ktorému doloţil vyplnené tlačivo pre dokladovanie jeho pomerov,
po posúdení ktorých okresný súd ţalovanému 1/ oslobodenie od súdneho poplatku za odpor
nepriznal.
Podľa poloţky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb., je z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny
(úhrady) 6% najmenej 16,50 eur, predmetu konania, najviac 16 596,50 eur, alebo z hodnoty
v obchodných veciach predmetu sporu najviac 33 193,50 eur. Odvolací súd uzavrel, ţe
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a to aj s prihliadnutím
na rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o neoslobodení od súdneho poplatku
za odpor.
Proti obom rozhodnutiam odvolacieho súdu podal dovolania ţalovaný 1/. Ţiadal
napadnuté uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. novembra 2013 a z 13. novembra
2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný 1/ v dovolaní poukázal na obsah ním podaného odporu, z ktorého má byť
zrejmé, ţe v danom prípade sa nejedná o svojvoľné uplatnenie alebo bránenie práva.
Na druhej strane nie je v jeho finančných moţnostiach súdny poplatok uhradiť v dôsledku
takmer 80%- ného poklesu trţieb z maloobchodného predaja v nadväznosti na hospodársku
krízu. Tvrdí, ţe rastom vstupov (nájom a sluţby s nájmom spojené, odvody do zdravotnej
poisťovne a sociálnej poisťovne za zamestnancov, nárast nákupných cien tovarov) sa
ţalovaný dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie, a preto ţiada o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov.
Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo 37/2000, podľa ktorého aj podnikateľskému subjektu môţe byť za splnenia zákonných
predpokladov, uvedených v ust. § 138 ods. 1 O. s. p., priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Pouţitím výkladových pravidiel § 138 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe zákon
pri pouţití termínu „účastník“, tohto nijakým spôsobom ďalej nerozlišuje, a teda moţno
z toho vyvodiť, ţe či fyzická osoba alebo právnická osoba je subjektom vykonávajúcim
podnikateľskú činnosť a pre aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p. je to irelevantné.
Podľa jeho názoru skutočnosť, ţe dosiahol v rokoch 2011 a 2012 určité výnosy, ešte
nie je predpokladom pre dosiahnutie porovnateľných výnosov aj v roku 2013, a to
s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný 1/ nemôţe uţívať prenajaté nebytové priestory, v ktorých
podnikal a tvoril aj primeraný zisk. Z hľadiska právnej istoty preto povaţuje napadnuté
uznesenia za neudrţateľné, neobhájiteľné a nepreskúmateľné, nie je zrejmé, na základe akých
dôvodov dospel súd k jednotlivým záverom. Podľa dovolateľa absencia náleţitého
odôvodnenia zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j. postupom súdu
mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), má náleţitosti
v zmysle § 241 ods. 1 O. s. p., skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania, skúmal, či
je dovolanie prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Z ustanovenia § 239 ods. 1
a ods. 2 O. s. p. vyplýva, ţe ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto
procesnej forme, je prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev § 109 ods.
1 písm. c/ na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/, dovolanie je tieţ prípustné, ak
odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a o uznesenie
o uznaní / neuznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
/ nevykonateľné na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného
vyššie uvedeného uznesenia. Prípustnosť dovolania preto nie je moţné vyvodiť z ustanovenia
Ţalovaný v dovolaní predovšetkým namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p. K uvedenej námietke dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť
dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. Pokiaľ
dovolanie nie je prípustné podľa § 239 O. s. p., nie je moţné napadnuté rozhodnutia podrobiť
vecnému preskúmaniu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti pri posúdení existencie,
resp. neexistencie právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv a povinností.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadné procesné vady, taxatívne vymenované v ustanovení
§ 237 O. s. p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 239 O. s. p. Ak nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť z ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O. s. p., je potrebné v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. posúdiť, či
konanie nebolo postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.
Ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných
vád vymenovaných v tomto ustanovení pod písmenami a/ aţ g/.
Dovolateľ namieta vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ţe mu postupom
odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe je rozhodnutia
odvolacieho súdu nespĺňajú poţiadavku náleţitého odôvodnenia stanovené § 157 ods. 2
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. sa
rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol
v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola
účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom odvolacím, alebo sa tak stalo v dôsledku
postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu. Dovolací súd
preskúmal napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom odvolacieho
súdu bola ţalovanému 1/ znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom
a napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., v súlade
s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať
všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť
totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné
otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných
a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaniach ţalovaného 1/ vychádzal zo skutočností
zistených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa uznesenie, ktorým ţalovanému 1/ uloţil
poplatkovú povinnosť za podaný odpor proti platobnému rozkazu riadne odôvodnil a taktieţ
riadne odôvodnil uznesenie, ktorým mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Odvolací súd spolu s rozhodnutiami súdu prvého stupňa v rozhodnutiach reagovali na všetky
podstatné argumenty ţalovaného 1/.
Tvrdenie dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je dôvodné.
Napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňajú limity zákonného rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia neznamená, ţe súd je povinný na kaţdý argument ţalovaného dať
podrobnú odpoveď. Súdy v prejednávanej veci postupovali v súlade s ustanovením § 132
O. s. p., keď v odôvodnení uviedli podstatné dôkazy, tieto vyhodnotili a dospeli v zmysle
dokazovania k záveru.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však
povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj
pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky
alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
Napadnuté uznesenia odvolacieho súdu natrpia vadou uvedenou v § 237 písm. f/
a nezistil ani to, ţe by rozhodnutia boli postihnuté inou taxatívne vymenovanou vadou v § 237
Z týchto dôvodov dovolací súd procesne neprípustné dovolania ţalovaného 1/
odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu
trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.
1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. augusta 2015
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová