Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/10/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom

zasadnutí konanom 25. augusta 2015 v Bratislave v trestnej veci obžalovanej K. K.

pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, vedenej

na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , o návrhu obžalovanej na odňatie

a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre vykonáva odvolacie konanie v trestnej veci obžalovanej K. K.

pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221

ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Nitre konanom 29. apríla 2015

uviedla, že namieta všetkých sudcov Krajského súdu v Nitre, pretože má strach zo zaujatosti

voči jej osobe, nakoľko jej pravda akoby nebola vypočutá. Zároveň požiadala,

aby v jej odvolaní rozhodoval iný krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky, preskúmal podaný návrh v zmysle

(tzv. generálna námietka zaujatosti - vznesená proti všetkým sudcom toho ktorého súdu

sa vlastne považuje za návrh na delegáciu) ako aj predložený spisový materiál a dospel

k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci

Krajskému súdu v Nitre a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

2

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa môže byť tiež zaujatosť

všetkých sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého: „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

3

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä

skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, tak tu obžalovaná K. K. neuviedla

žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné

ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho

alebo nezákonného rozhodovania danej veci. Významné sú v tomto ohľade i priložené

písomné vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Nitre, z ktorých obsahu vyplýva,

že títo sa necítia byť v predmetnej veci zaujatí, strany konania nepoznajú a nemajú k nim

a ani k veci žiaden vzťah.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že v danom prípade

nie sú splnené zákonné podmienky na delegovanie tejto trestnej veci inému súdu podľa § 23

ods. 1 Neexistuje tu žiaden taký dôležitý dôvod, predpokladaný týmto zákonným

ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie

uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. augusta 2015

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová