Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/228/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. D., so sídlom v K., proti povinnému G.,

naposledy bytom D., zomrelému X., o vymoženie 18,55 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2014 sp. zn. ,

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 23. júla 2013 č.k. -40

po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, exekúciu voči povinnému vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku

z 21. septembra 2010 zistil, že existujú dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. g/ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Danú vec

preskúmal podľa , Exekučného poriadku, až ,

čl. 2, 3, 6, Smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve, na základe ktorej

bol vydaný rozhodcovský rozsudok, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli dodávateľa.

Takáto rozhodcovská doložka nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, doložku

si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

2

zmluvnými podmienkami, mohol zmluvu len odmietnuť alebo ju prijať so všetkými

podmienkami. Takto formulovaná rozhodcovská doložka podľa názoru súdu predstavuje

neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ

(C – 240/98 až C – 244/98, C – 40/08). O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203

ods. 1 EP a oprávnenej uložil zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi, pretože zavinila

zastavenie exekúcie tým, že predložila exekučný titul vydaný na základe dohody, ktorú súd

považuje za neplatnú.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 15. januára 2014

sp. zn. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219

ods. 1, 2 , keď sa stotožnil s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej

podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky

je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval

v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,

akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl

z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv

oprávneného. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza

k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa –

povinného, ktorý sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, vopred vzdáva

práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať

na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Spôsob, akým

bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 53

ods. 4 písm. r/ v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo

dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto

(bez právomoci) vydaný rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní, ktoré

sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky), pre jeho nesúlad so zákonom nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom na vykonanie exekúcie a ním uložené plnenie nemožno považovať za právom

dovolené. O trovách odvolacieho konania nerozhodol.

3

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením a a Podľa názoru

oprávnenej Exekučný poriadok, ani iný právny predpis vnútroštátneho práva, či práva EÚ,

neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.

Takáto právomoc exekučných súdov nevyplýva ani zo smernice 93/13/EHS ani z judikatúry

Európskeho súdneho dvora. Uviedla, že ustanovenie

Z.z. umožňuje exekučnému súdu vecne preskúmať správnosť výroku rozhodnutia iba pre

rozpor plnenia priznaného výrokom rozhodcovského rozsudku so zákonom, dobrými mravmi

alebo z hľadiska, či plnenie nie je objektívne nemožné. V takýchto prípadoch prichádza

do úvahy zastavenie exekučného konania. Mala za to, že skúmanie (ne)platnosti

rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v exekučnom konaní, nemá žiadnu oporu

v relevantných právnych predpisoch. Okrem toho namietala, že súdy jej odňali možnosť pred

súdom konať ( ). Podľa názoru oprávnenej tým, že súd prvého stupňa

zastavil exekučné konanie, pričom odvolací súd toto uznesenie potvrdil, bez toho, aby pre

vydanie takýchto uznesení boli splnené podmienky, došlo k porušeniu

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

lebo takýmito rozhodnutiami sa jej v exekučnom konaní odoprelo právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia. Ide tak o vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti oprávnenej

konať pred súdom. Taktiež namietala, že i keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti

nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak

bez toho, aby nariadili pojednávanie. Nenariadením pojednávania jej tak odňali možnosť

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež k tomu, prečo rozhodcovskú doložku obsiahnutú

v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve považuje jednoznačne

za individuálne dojednanú a teda platnú zmluvnú podmienku. Za dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. b/ označila arbitrárnosť rozhodnutia (nepreskúmateľnosť). Podľa názoru

oprávnenej súdy dospeli k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

a nesprávne právne posúdili ustanovenia Exekučného poriadku a dospeli k nesprávnemu

právnemu záveru, podľa ktorého sú oprávnené nevydať poverenie na vykonanie exekúcie

resp. zastaviť exekúciu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolací [

(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení

4

pred 1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( ),

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu

prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

5

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou

uvedenou v

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať procesné práva

a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva ( ). Spôsobilosť mať práva

a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu (§ 7

ods. 1 ).

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania

prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania),

aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné

procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý

čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať

procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19

). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti

podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká

u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou

fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že povinný X. zomrel, t.j. po rozhodnutí súdu prvého stupňa,

ale skôr, ako rozhodol odvolací súd o odvolaní oprávnenej uznesením z 15. januára 2014, sp.

zn. . Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už

povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak odvolací súd napriek tejto

skutočnosti rozhodol o odvolaní oprávnenej, zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. b/

(ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania).

Jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu zmätočné a nesprávne.

6

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie

Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2014, sp. zn. , zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová