Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/581/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu PhDr. V., bývajúceho v Š.,

zastúpeného JUDr. I., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná

M., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19

C 35/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí druhým) z 19. marca 2013 č.k.

-107 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal náhrady škody spôsobenej

mu vo výške 15 209,20 eur s 10,5 % p. a. úrokom z omeškania od 5. januára 2010

do zaplatenia a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Pri svojom rozhodovaní vychádzal

z ustanovení , , , , , a ,

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov (ďalej len ), keď zdôraznil aplikáciu prechodných ustanovení

, V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca

nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov potrebných na uplatnenie nároku na náhradu

škody voči štátu v zmysle ustanovenia , keď nepreukázal príčinnú

súvislosť medzi dĺţkou trvania súdnych konaní a vznikom škody a nepreukázal samotnú

výšku škody v rozsahu, v akom si ju uplatňoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 24. septembra 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219

ods. 1, 2 potvrdil. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil

rozhodujúci skutkový stav, dospel k správnym a úplným skutkovým zisteniam

a na ich základe vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu, ţe ţalobca nepreukázal

príčinnú súvislosť medzi dĺţkou trvania súdnych konaní a vznikom škody mal za plne

akceptovateľný. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ,

t. j. ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať a jeho dôvodnosť z § 241

ods. 2 písm. a/ aţ c/ Rozsudok odvolacieho súdu povaţoval za absolútne

nepreskúmateľný, nakoľko odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi uvedenými

v odvolaní a odvolacími námietkami týkajúcimi sa výšky škody sa nezaoberal vôbec.

V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky a Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/, tohto ustanovenia. Existenciu ţiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd

nezistil.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho

súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Pokiaľ ţalobca vyvodzoval odňatie moţnosti pred súdom konať zo záverov súdov,

ţe nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi dĺţkou súdnych konaní a vznikom škody, táto

námietka svedčí o názore dovolateľa, ţe k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. f/ došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd preto

povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie dáva odňatie moţnosti pred

súdom konať (ako uţ bolo vyššie uvedené) do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretoţe právnym posudzovaním

veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (). Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam pre

rozhodnutie (, , , , ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

v ustanovení dáva odvolaciemu súdu

moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie ţalobcom

uplatneného nároku dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil aj odvolací súd. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

nemohlo byť vyhovené ţalobe. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného ţalobcu

neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia

v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

či poţiadaviek ţalobcu.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46

ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozsudku spĺňa.

Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v súlade s v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, ţe jej ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová