Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/414/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej T., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovaným 1/ L., bývajúcemu v O., 2/ F.,

bývajúcemu v T., prechodne B., zastúpenému dr.jur. Z., advokátkou v K., o 1.019,23 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5. marca 2014 sp. zn. 11

Co 323/2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5. marca 2014

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 26. marca 2012 č.k. -90 uloţil

ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1.019,23 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne

od 27. marca 2008 do zaplatenia, ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol a ţalovanému 1/ uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 1.126,88 Eur do troch dní k rukám

právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobkyňa sa domáhala voči

ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny 1.019,23 Eur (30.702,- Sk) z dôvodu,

ţe ţalovaný 1/ je drţiteľom motorového vozidla R., EČV: D., ktorého prevádzkou bola

spôsobená škoda. Uviedol, ţe 23. júla 2003 zavinil ţalovaný 2/ ako vodič predmetným

motorovým vozidlom v Nemecku dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená na vozidle M.

škoda. Dotazom na poisťovňu A.A. zistil, ţe na predmetné motorové vozidlo R. EČ: D.

VIN:V., bola uzatvorená poistná zmluva č. X. na obdobie od 4. augusta 2003 do 5. marca

2004, ktorá bola zrušená pre neplatenie. Keďţe k nehode došlo 23. júla 2003 mal súd

preukázané, ţe k predmetnému motorovému vozidlu nebolo v čase dopravnej nehody

uzavreté povinné zmluvné poistenie podľa o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

2

v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) a preto ţalobkyňa

poskytla 26. januára 2005 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo

výške 30.702,- Sk, čím splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č.

Tým, ţe si ţalovaný 1/ ako drţiteľ motorového vozidla nesplnil svoju zákonom

stanovenú povinnosť v súlade s vznikol ţalobkyni voči

nemu oprávnený nárok na základe ustanovenia , pričom

ţalovaný 1/ zodpovedá zároveň podľa a nasl. ako prevádzateľ

motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.

Ţalobu voči ţalovanému 2/ pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. O úrokoch

z omeškania rozhodol podľa a vládneho nariadenia

č. 87//1995 Z.z. a o trovách konania súd rozhodol podľa prvá veta

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 5. marca 2014 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaní sú povinní

zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne 1.019,23 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne

od 27. marca 2008 do zaplatenia a tieţ zaplatiť 1.338,02 Eur trovy právneho zastúpenia

a 122,38 Eur „na ostatných trovách“, všetko do troch dní. V odôvodnení rozsudku uviedol,

ţe „treba súhlasiť s odvolacími námietkami ţalobkyne, ţe aj ţalovaný 2/ zodpovedá ako vodič

motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti v zmysle

ust. § 420 O.z., pretoţe aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

zodpovedá prevádzkovateľ tohto motorového vozidla (§ 427 O.z.) nie je tým vylúčená

ani zodpovednosť vodiča za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému

porušením právnej povinnosti v zmysle ust. O.z. (keďţe v zmysle

Z.z. k jazde je moţné pouţiť iba vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva a poistenie

sa tu tak vzťahuje na osobu prevádzkovateľa vozidla, ako aj na vodiča bolo treba v danej veci

konštatovať, ţe aj vodič bol osobou bez poistenia). Ţalobkyňa tak mala v zmysle § 24

ods. 7 veta prvá v spojení s ustanovením

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien a doplnení právo postihu

proti kaţdému kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.“ O trovách konania rozhodol podľa

, a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný 2/ dovolanie. Navrhol,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušil a vec

3

vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil inou vadou konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Namietal, ţe ţalovaný 2/ bol

zamestnancom ţalovaného 1/ ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy na základe riadne

uzatvorenej pracovnej zmluvy. Zavinil dopravnú nehodu v Nemecku, avšak disponoval

medzinárodnou kartou automobilového poistenia (tzv. zelená karta), ktorú nemeckí policajti

uznali za platnú. Nehodová udalosť bola nahlásená poisťovni A. pobočka V., kde bolo

vyplnené aj poisťovňou predloţené tlačivo. Ţalovaný 2/ nemal vedomosť o tom, ţe ţalovaný

1/ nezaplatil poistné, preto nemôţe byť zodpovedný ako vodič za škodu, ktorú spôsobil

ţalobkyni porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia .

Súd v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie, pretoţe nezadováţil klientsky spis od

poisťovne, z ktorého by bolo moţné zistiť tvrdené skutočnosti ako aj ďalšie relevantné

skutočnosti potrebné na zistenie skutkového stavu. Zároveň navrhol odloţiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

Ţalobkyňa ani ţalovaný 1/ vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ),

zastúpený advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 2/ je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné

a teda aj dôvodné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle aţ e/ a nenamietal a ani

dovolací súd existenciu týchto vád nezistil.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Poţiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

5

čoho sa ţalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný

účastník konania, jasne, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom

aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia

pritom treba dospieť k záveru, ţe s tam uvedenými poţiadavkami je v rozpore nielen

úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia

extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení ţiadnej moţnej interpretácie

nevyplývajú, a napokon len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých

dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať

rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením

uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom

nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom. Podľa súd v odôvodnení rozsudku

uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6

Ustanovenie ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť.

Rozhodnutie súdu preto musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie, v ktorom súd logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia.

Pritom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti

zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne

závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd

po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Súd by nemal byť vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť

konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.

Rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa uvedené náleţitosti, keď z obsahu rozhodnutia

nie je moţné zistiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri hodnotení dôkazov (sám

dokazovanie nezopakoval ani nevykonal nové – výpoveď ţalovaného 2/ pred odvolacím

súdom je obsiahnutá v troch vetách – por. č.l. 114). Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

postráda akékoľvek náleţitosti ustanovenia , keď predovšetkým nemoţno

z neho zistiť, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, najmä však akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pretoţe len vyjadrenie súhlasu s námietkami

odvolateľa a čiastočnú citáciu zákonných ustanovení nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať

za dostačujúce. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je moţné ţiadnym výkladom

zistiť, akú konkrétnu povinnosť ţalovaný 2/ porušil. Odvolací súd tým, ţe svoje rozhodnutie

neodôvodnil v súlade s poţiadavkami ustanovenia , účastníkom konania

odňal moţnosť konať pred súdom ( ).

Dovolateľ dovolanie odôvodnil inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie ( ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy,

ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť

vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy

maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom

súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania

mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

9

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa iba

na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa a to bez toho,

aby si ujasnil o čom súd prvého stupňa skutočne rozhodol a čo je predmetom konania.

Zo spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal nárok

ţalobkyne za preukázaný a to vo vzťahu k ţalovanému 1/. Podľa názoru súdu je daná

zodpovednosť ţalovaného 1/ za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením právnej

povinnosti; vo vzťahu k ţalovanému 2/ návrh zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej

legitimácie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe skutkové zistenia

súdu prvého stupňa si v celom rozsahu osvojil, aj podľa neho bolo preukázané, ţe vlastníkom

predmetného vozidla je ţalovaný 1/ a ţalovaný 2/ je vodič motorového vozidla. Stotoţnil

sa aj s názorom, ţe ţalovaný 1/ ako vlastník motorového vozidla bol podľa § 3 ods. 1 veta

prvá povinný uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení,

čo neurobil.

Nárok ţalobkyne voči ţalovanému 1/ totiţ vyplýval z iných právnych predpisov,

ako vyplýval voči ţalovanému 2/. Odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný 1/ si nesplnil povinnosť

poistiť motorové vozidlo a ţalovaný 2/ mal porušiť „právne povinnosti v zmysle § 420

“, v dôsledku ktorých spôsobil škodu (z obsahu spisu však

nie je moţné zistiť, v čom jeho porušenie spočívalo, pretoţe v ţiadnom prípade nemohlo

spočívať v nezaplatení poistného – túto povinnosť ţalovaný 2/ nemal). Nebolo preto moţné

ţalovaných zaviazať k zaplateniu ţalovanej pohľadávky u oboch s poukazom na ustanovenie

aj . Odvolací súd neuviedol, na základe akých skutočností

a ako posúdil vzťah medzi ţalobkyňou a ţalovanými u kaţdého osobitne. Nevysvetlil

predovšetkým, v čom spočíva zavinenie ţalovaného 2/. Len konštatácia, ţe nárok voči

ţalovanému 2/ vyplýva z nezaplatenia poistného, podľa dovolacieho súdu nie je dostačujúca.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd si doteraz dostatočne neujasnil nielen otázku predmetu

sporu, ale ani okolnosti vzniku škody, ani vzťah medzi ţalovanými 1/ a 2/.

10

V prejednávanej veci sa ţalobkyňa ţalobou doručenou súdu 17. apríla 2008 domáhala

voči ţalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 30.702,- Sk s príslušenstvom tvrdiac,

ţe 23. júla 2003 ţalovaný 2/ zavinil morovým vozidlom ţalovaného 1/ dopravnú nehodu, pri

ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tretej osoby. Šetrením bolo zistené, ţe v čase

dopravnej nehody na motorové vozidlo ţalovaného 1/ nebolo uzavreté poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzhľadom k tejto

skutočnosti poskytla ţalobkyňa 26. januára 2005 z garančného fondu poškodenému poistné

plnenie v ţalovanej výške.

Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu

čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného (ne)poistenia, je treba rozlišovať.

V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu

spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok.

Z obsahu spisu predovšetkým doteraz nie je moţné bezpečne zistiť, či ţalovaný 2/ bol

zamestnancom ţalovaného 1/, alebo pre neho vykonával prácu na dohodu a to napriek tomu,

ţe táto otázka je rozhodujúca pre posúdenie uplatneného nároku. Ţalovaný 1/ na pojednávaní

pred súdom prvého stupňa uviedol, ţe ţalovaný 2/ nebol s ním v pracovnom pomere a prácu

vykonával na základe dohody (por. č.l. 67p.v.). Ţalovaný 2/ uviedol, ţe bol v pracovnom

pomere. Vzhľadom na ustanovenie však bolo

povinnosťou súdu si urobiť jasno v otázke či medzi ţalovanými išlo o pracovnoprávny vzťah

alebo nie.

Odvolací súd nevenoval ţiadnu pozornosť ani otázke vzniku dopravnej nehody

a osobitne otázke jej zavinenia ţalovaným 2/, t.j., ktoré ustanovenie

ţalovaný 2/ porušil. Odvolací súd zodpovednosť ţalovaného 2/ vyvodzuje z ustanovenia

Zodpovednosť

ţalovaného 2/ ako vodiča motorového vozidla bolo pritom potrebné posudzovať podľa § 420

o premávke na pozemných komunikáciách. Odvolací súd však nevenoval ţiadnu pozornosť

príčinám vzniku dopravnej nehody - výpovedi ţalovaného 2/ pred súdom prvého stupňa,

ţe k dopravnej nehode došlo v dôsledku technickej poruchy (por. č.l. 67p.v.), ani správe

o nehode, z ktorej vyplýva, ţe „na návese A. odletel brzdový bubon“ (por. č.l. 12). Rovnako

11

nevenoval ţiadnu pozornosť informácii uvedenej na tejto správe týkajúcej sa poistnej zmluvy

č. X., zelenej karty č. S. s platnosťou od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003, pričom

predmetná poistná zmluva mala byť uzatvorená v S.. Ak potom na dotaz súdu prvého stupňa

A. listom z 11. júla 2010 oznámila len existenciu poistnej zmluvy č. X. a č. X., bolo

prinajmenšom potrebné doplniť dokazovanie aj na (ne)existenciu poistnej zmluvy č. X.

uvádzanú v správe o nehode, príp. či existovala poistná zmluva na príves A. uvádzaný

v predmetnej správe, z ktorého mal odletieť brzdový bubon. Bez odstránenia týchto

pochybností vyplývajúcich z obsahu spisu nemohol súd dospieť k správnemu skutkovému

stavu veci. V čom spočívalo porušenie právnej povinnosti ţalovaným 2/ ako vodiča

motorového vozidla, z rozhodnutia odvolacieho súdu nemoţno nateraz zistiť a súd doteraz na

túto otázku nevykonal ţiadne dokazovanie.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné poznamenať i to, ţe odvolací súd

je zásadne rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (kvantitatívna stránka viazanosti

odvolacieho súdu petitom). Rozsahom odvolania súd nie je viazaný iba v prípadoch:

a/ vo veciach, v ktorých moţno začať konanie bez návrhu, b/ v prípadoch, keď od rozhodnutia

o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol napadnutý, c/ v prípadoch, keď

ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých

účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre

ostatných ( ), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d/ ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V danom prípade ţalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti

výroku, ktorým súd návrh voči ţalovanému 2/ zamietol a zrejme vo výroku o trovách konania

vo vzťahu k ţalovaného 2/ (č.l. 98). Odvolací súd súc viazaný kvalitatívnou stránkou

odvolania, prieskumu ale podrobil celý rozsudok súdu prvého stupňa, čoho dôkazom

je úprava predsedu senátu o nariadení odvolacieho pojednávania, na ktoré predvolal všetkých

účastníkov (č.l. 110) a tieţ samotné prejednanie veci. Uvedenému však nekorešponduje

odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení výslovne uviedol, ţe rozsudok zmenil

12

v napadnutej časti. Zostalo tak teda nezodpovedné, v akom rozsahu skutočne bol preskúmaný

rozsudok súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté nielen vadou

konania podľa , ale aj inou vadou, majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), ktoré zakladali dôvod zrušenia rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( veta druhá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová