Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
230/435544.46f2e1.pdf
PDF · 137.02 KB
No categories available
5Oboer/10/2015
Najvyšší súd 5 Oboer 10/2015
Slovenskej republiky 5 OboE 6/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:
X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: D. B., nar. .X., bytom T.,
o vymoženie 916,15 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.:
12Er/977/2007, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 27. mája 2014, č. k.: 3CoE/308/2013-38, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .
Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .
Povinnej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta uznesením z 19. júla 2012 č. k. 12Er/977/2007-14 zastavil
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku bližšie označeného v odôvodnení jeho
uznesenia. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba
považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V nej dojednaná rozhodcovská doložka bola
spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej
možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, súd exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie napadol oprávnený odvolaním.
Krajský súd v Trnave uznesením z 27. mája 2014 sp. zn. 3CoE/308/2013 návrhy
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. zamietol.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že návrhu oprávneného
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. nevyhovel a taktiež nedospel
k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou
výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., preto návrhy
oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukázal. Na zdôraznenie správnosti
uviedol, že súd prvého stupňa bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu
exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného
titulu a správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľský. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné
podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považoval aj odvolací súd
za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú
súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, povinný ich mohol len ako celok prijať alebo
odmietnuť a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení exekúcie, preto
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne
správne potvrdil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený odvolaním v časti, ktorou
zamietol jeho návrh na prerušenie konania. To isté uznesenie napadol aj dovolaním, v ktorom
uviedol, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.), 2. ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237
písm. b/ O. s. p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/
O. s. p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods.
2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. e/ O. s. p.), 5. oprávnenému odňali možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nedostatočne zistili
skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Žiadal uznesenia
súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň
žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c
O. s. p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom
dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 5 Oboer 375/2013, 5 OboE 160/2013, 5 Oboer 335/2013, 5 OboE 142/2013,
5 Oboer 370/2013, 5 OboE 157/2013, 5 Oboer 230/2013, 5 OboE 91/2013,
5 Oboer 350/2013, 5 OboE 148/2013, 5 Oboer 222/2013, 5 OboE 85/2013,
5 Oboer 210/2013, 5 OboE 77/2013, 5 Oboer 234/2013, 5 OboE 94/2013, 5 Oboer 291/2013,
5 OboE 123/2013, 5 Oboer 287/2013, 5 OboE 120/2013, 5 Oboer 194/2013, 5 OboE 66/2013,
5 Oboer 193/2013, 5 OboE 65/2013, 5 Oboer 195/2013, 5 OboE 67/2013, 5 Oboer 190/2013,
5 OboE 63/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu
na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová