Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/18/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu, na neverejnom

zasadnutí 8. septembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného F. K. a spol.

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o návrhu obvineného F. K. na

odňatie a prikázanie veci podľa , takto

rozhodol:

Trestná vec obvineného F. K. a spol., vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

, sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trnave sa vedie pod sp. zn. konanie o sťažnosti

obvinených proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 10. augusta 2015, č. k.

53, ktorým boli zamietnuté žiadosti obvinených o prepustenie z väzby.

V rámci sťažnostného konania vzniesol obvinený F. K. námietku zaujatosti voči

sudcom Krajského súdu v Trnave spolu s návrhom na odňatie veci a prikázanie inému orgánu.

Návrh odôvodnil silnou obavou prepojenia Krajského súdu v Trnave s prokurátorom Okresnej

prokuratúry Galanta JUDr. M. O..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody

na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Trnave a jej prikázanie inému súdu

toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 „Nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa

citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako

predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal

a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.

v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému

sudcovi“.

Na rozhodnutie o odňatí veci vecne i miestne príslušnému súdu a jej prikázanie

na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa musia

vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojim významom a závažnosťou odôvodňujú

výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia

spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku,

že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému

Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu

spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo

predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať

z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné

zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska

nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku. Objektívna nestrannosť

sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach

strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie

akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť

vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP

zo 17. 1.1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).

V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia

predsudkov alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných

všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané

predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich

vylúčenie.

Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania sú uvedené v ustanoveniach , ,

Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu

v Trnave v zmysle , , a preto najvyšší súd upriamil pozornosť

na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa z dôvodu pochybnosti

a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného

v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola

dostatočným dôvodov pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány

činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka

a podobne, boli činom poškodení, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať

vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje

aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom

pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v , ďalej môže ísť

o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Obvinený F. K. v námietke zaujatosti vyslovil len všeobecnú obavu prepojenia

Krajského súdu v Trnave s okresným prokurátorom JUDr. M. O.. Svoje podozrenie bližšie

nešpecifikoval, ani neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré ho k tomuto záveru viedli.

Sudcovia Krajského súdu v Trnave vo svojich vyjadreniach vyslovili, že sa necítia byť

zaujatí pre pomer k veci, k osobe obvineného, ani k osobe prokurátora JUDr. M. O..

Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú

žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania

sudcov Krajského súdu v Trnave vo veci obvineného F. K. a spol. Nezistil žiadne skutočnosti,

čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Trnave,

pričom všeobecne (bez priliehavých relevantných argumentov) vyslovená a ničím

nepodložená námietka o prepojení s okresným prokurátorom nemôže byť dôvodom

na vylúčenie sudcov z konania tak, ako to predpokladá ustanovenie

Zo zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia

všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave a nezistenia iných dôležitých dôvodov na odňatie

veci nebolo možné vyhovieť návrhu obvineného, pretože ak by sa tak stalo, došlo by

k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.

Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 8. septembra 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková