Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a61/398375.1b15f9.pdf
PDF · 159.96 KB
No categories available
8Cdo/279/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 279/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. P., bývajúceho v D.
zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta
21/A, proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom v Košiciach, Boţeny
Němcovej 22, o zaplatenie 2 518,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 37C/19/2010, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo 16. apríla 2014, sp. zn. 1Co/260/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 16. apríla 2014, sp. zn. 1Co/260/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 24. mája 2012, č. k. 37C/19/2010–319 určil, ţe
poistný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb
č. 5104600004 z 12. novembra 1998 trvá a ţalobca a ţalovaná sú touto zmluvou o poistení
viazaní. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 687,24 €, ktorú je ţalovaná povinná
zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzájomný návrh ţalovanej z 11. mája 2012 vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení
uviedol, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.)
bol daný v tom, ţe sa ním odstráni stav právnej neistoty ţalobcu v prípade akejkoľvek
poistnej udalosti. Súd mal preukázané, ţe účastníci tohto konania medzi sebou uzavreli dňa
12. novembra1998 poistnú zmluvu, typu UDP-K, predmetom ktorej bolo ţivotné poistenie
a to tak, ţe začiatok poistenia bol stanovený na deň 13. novembra 1998 a koniec
na 13.november 2013. Poistná doba bola stanovená na 15 rokov, doba platenia poistného
na 10 rokov, mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške 376,- Sk, poistná suma pre prípad
smrti bola dohodnutá na sumu 50.000,- Sk, poistná suma pre prípad doţitia bola dohodnutá
na sumu 75.860,- Sk a poistná suma pre prípad trvalých následkov úrazu bola dohodnutá
na sumu 70.000,- Sk. Ţalobca riadne zaplatil celé poistné. Z oznámenia o zániku poistenia
zo dňa 23. júna 2008 má súd za preukázané, ţe k zániku predmetného poistenia malo dôjsť
dňa 16. mája 2008 a to s výplatou odkupnej hodnoty resp. odbytného vo výške 27.851,- Sk.
Ţalovaná zánik poistenia odvodzovala z čl. XI ods. 2 Všeobecných poistných podmienok,
podľa ktorého je poistenie zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa ţiadosť poistníka
o zrušenie poistenia s výplatou odbytného obdrţala. Toto však v konaní nebolo preukázané,
ţalobca nepoţiadal ţalovanú o zrušenie poistenia. Ţalovaná nepreukázala ţiadnu skutočnosť
spôsobujúcu neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy, nedošlo k ţiadnej dohode o zmene
poistnej zmluvy. Súd nezistil neplatnosť poistnej zmluvy pre chyby v písaní a počítaní
(význam úkonov bol pre obe strany nepochybný) alebo z dôvodu, ţe by obsahom alebo
účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala, ani ţe by bola v rozpore s dobrými mravmi,
prípadne uzavretá v omyle. Poisťovňa ako aj iní podnikatelia) musí rátať s určitým rizikom
podnikania. Daný produkt neponúkol ţalobca, ale ţalovaná. Omyl pri uzavretí zmluvy
by mohol spôsobiť len, tzv. relatívnu neplatnosť, ktorej námietka podlieha 3 – ročnej
premlčacej lehote. Nie je dôvodné ani tvrdenie ţalovanej vychádzajúce z ustanovenia § 50a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa výlučne záväzku uzavretia budúcej zmluvy.
Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s moţnosťou
odstúpenia od zmluvy, keď predmetná zmluva neobsahuje moţnosť jej zrušenia alebo
výpovede. Dôvody zániku poistenia upravuje čl. 5 ods. 1 (ak poisťovňa odmietne plniť
pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy), podľa čl. 2
poisťovňa odstúpi od zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania
dotazov a v čl. 9 sú uvedené dôsledky nezaplatenia poistného. Iné dôvody zániku poistenia
dohodnuté neboli a zo zákona ani nastať nemôţu, lebo nenastala situácia upravená v § 800
aţ § 802 Občianskeho zákonníka. Súd nemal preukázané tvrdenie ţalovanej, ktorá zánik
poistenia odvodzovala z ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka (z dôvodu nemoţnosti
plnenia), pretoţe Národná banka Slovenska po vykonanom dohľade konštatovala,
ţe inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje
§ 35 zákona č. 8/2008 Z. z. (predtým § 31a zákona č. 95/2002 Z. z.) o poisťovníctve. Poistné
bolo len nesprávne kalkulované, nezohľadňuje však všetky záväzky z poistenia.
Podľa listinných dokladov týkajúcich sa vykonaného dohľadu Národná banka Slovenska
neuloţila ţalobkyni prepočítať produkt UDP - K, a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby
bolo moţné poistno-matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Preto záväzkový vzťah
vzniknutý uzavretou poistnou zmluvou naďalej trvá. Keďţe k zániku poistenia nedošlo
dohodou a súd nezistil ani ţiadny zákonný dôvod zániku poistenia, rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.
Na pojednávaní zo 16. apríla 2014 Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní
ţalovanej, uznesením pripustil ţalobcom navrhnutú zmenu ţaloby tak, ţe ţalovaná je povinná
zaplatiť ţalobcovi sumu 2 518,09 € s 5,5% úrokom z omeškania od 13. novembra 2013
do zaplatenia a následne rozsudkom zo 16. apríla 2014, sp. zn. 1Co 260/2012 rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 2 518,09 €
s 5,5 % úrokom z omeškania od 13. novembra 2013 do zaplatenia, trovy prvostupňového
konania v sume 687,24 € a trovy odvolacieho konania v sume 79,58 € na účet právneho
zástupcu ţalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru odvolacieho
súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, ţe v konaní nebola
preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemoţnosti plnenia,
ktorý následne aj správne právne posúdil. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu
odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa
a na pouţité právne normy poukázal a v celom rozsahu sa s nimi stotoţnil (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Uviedol, ţe aj po zmene ţaloby, ktorej predmetom je peňaţné plnenie (poistná suma),
ţiadal uvedené na základe rovnakého skutkového základu a výsledky doterajšieho konania
môţu byť podkladom aj pre konanie o zmenenej ţalobe. Sú správne závery prvostupňového
súdu, ţe ţalovaná nepreukázala dohodu o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o moţnosť
skončenia poistenia, ani neplatnosť poistnej zmluvy, rovnako ako zánik právneho vzťahu
medzi účastníkmi v dôsledku nemoţnosti plnenia ( § 575 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ).
Samotná skutočnosť, ţe ţalovaná odvodzovala zánik zmluvného vzťahu pre nemoţnosť
plnenia z dôvodu nesprávneho postupu orgánu dohľadu na poisťovníctvom a nie z dôvodu
zmeny právneho predpisu vyplýva aj zo skutočnosti, ţe ani v čase udelenia jej povolenia
na výkon poisťovacej činnosti, t.j. 30. mája 1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb.
o poisťovníctve neumoţňoval určovať výšku poistného v rozpore s poistno-matematickými
metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť záväzkov poisťovne.
Dôsledkom toho bola skutočnosť, ţe povolenie na výkon poisťovacej činnosti udeľoval štát
prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky
(Ministerstvom financií Slovenskej republiky). Samotná okolnosť, ţe došlo k prípadnému
pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu
poisťovacej činnosti ţalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia
sadzby UDP - K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu významná pre posúdenie nároku
ţalobcu. To preto, ţe ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom
pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti ţalovanej by nemal za následok
nemoţnosť jej plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na znenia tohto
ustanovenia. Nemoţnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t. j., či dlţník
je povinný niečo dať, konať, opomenúť alebo znášať. Obsahom záväzku ţalovanej je peňaţné
plnenie, preto ako také ho nemoţno povaţovať za objektívne nemoţné, lebo ako vyplýva
aj zo znenia tohto ustanovenia, plnenie nemoţno povaţovať za nemoţné, ak ho moţno
uskutočniť s väčšími nákladmi. Z poistnej zmluvy je zrejmé, ţe účastníci poistnú dobu
vymedzili na obdobie od 13. novembra 1998 do 13. novembra 2013, teda účinnosť poistnej
zmluvy zanikla doţitím ţalobcu dojednaného dňa v poistnej zmluve, t.j. 13. novembra 2013.
Vzhľadom na to, ţe poistná zmluva zanikla doţitím ţalobcu, vzniklo mu právo podľa článku
15 ods. 1 všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 2.518,09 €.
Keďţe ţalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila a ţalobcovi poistné nevyplatila, odvolací
súd zmenenému ţalobnému návrhu vyhovel a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi dohodnutú
poistnú sumu pre prípad doţitia.
Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení
pred 1. januárom 2015), pretoţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O.s.p.
spočívajúcim v tom, ţe súdy pri vykonávaní dôkazov listinami postupovali v rozpore s § 129
O.s.p., a odvolací súd vec posúdil aj podľa § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré neboli
predmetom právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval
podľa§ 213 ods. 2 O.s.p. Tieţ tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe niţšie súdy opomenuli svoju povinnosť
podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, ktoré podrobne uviedla v dovolaní. Poukázala najmä na kalkulácie a sadzby
poistenia schválené v roku 1995 štátom, tie vstúpili ako peňaţná povinnosť do kaţdej jednej
poistnej zmluvy daného poistného produktu UDP-K včítane poistnej zmluvy ţalobcu, pričom
podnikateľským rizikom podnikateľa nie sú dôsledky nezákonného rozhodnutia,
resp. dôsledky nesprávneho právneho postupu štátneho orgánu. Poukázala na svoju povinnosť
podľa § 415 O. z. predísť vzniku akejkoľvek ďalšej škody na majetku. Ţalovaná podotýka, ţe
vzájomnou ţalobou potvrdila existenciu a trvanie poistnej zmluvy, avšak so zmeneným
obsahom podmienky nesprávne stanovenej výšky poistného a túto podstatnú poistnú
podmienku ţiadala vzájomnou ţalobou zohľadniť do zmeneného poistného vzťahu
so ţalobcom, o ktorom mali rozhodovať súdy.
Ţalobca sa podrobne vyjadril k jednotlivým dovolacím dôvodom, navrhol dovolanie
zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktorým
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243c ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba
zrušiť.
Vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku
veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu
na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia
moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či
nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd rozhodnutím o zmenenej ţalobe porušil
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, čím odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom
Prípustnosť zmeny ţaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p. sa pravda neobmedzuje len
na konanie pred súdom prvého stupňa, ale v zmysle § 211 O.s.p. moţno ţalobu zmeniť
aj pred odvolacím súdom (R 101/2002). Pripustenie zmeny ţaloby v odvolacom konaní treba
však zváţiť v kaţdom konkrétnom prípade. Jednak preto, ţe v odvolacom konaní
sa uplatňuje viac-menej koncentračná zásada a aj preto, ţe pripustenie zmeny, pri ktorej dôjde
k zmene predmetu konania, má za následok, ţe odvolací súd rozhodne o veci samej
v jednostupňovom konaní.
O porušenie zásady dvojinštančnosti konania (o.i.) ide aj vtedy, ak odvolací súd
rozhodol o inom predmete konania, neţ o ktorom rozhodol súd prvého stupňa,
t.j. ak sú skutkové a právne predpoklady vzniku obidvoch v konaní uplatnených nárokov
(aspoň) čiastočne rozdielne a nejedná sa „len“ o rozdielnu formuláciu ţalobného návrhu.
V tejto veci nejde o odlišnú formuláciu ţalobných návrhov, ale o rozdielne predmety
konaní (pôvodne súd prvého stupňa rozhodoval o určovacej ţalobe, odvolací súd rozhodoval
o peňaţnom plnení).
So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovanej bola v danom prípade
odňatá moţnosť pred súdom konať. Jej dovolanie je preto z tohto dôvodu a preto
ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2015.
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová