Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/32/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí

konanom 23. septembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného M.

A. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica zo dňa 11. septembra 2015, sp. zn. BB – , takto

rozhodol:

I. Podľa , sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom

rozsahu.

II. Podľa žiadosti obžalovaných

1. T. K., nar. X. v B., trvale bytom R. P., t.č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov

(žiadosť z 10. septembra 2015),

2. P. B., nar. X. vo V., trvale bytom V., L., t. č. v Ústave na výkon väzby v Nitre

(žiadosť z 10. septembra 2015),

3. M. B., nar. X. vo V., trvale bytom V., Š., t. č. v Ústave na výkon väzby v Nitre

(žiadosť z 10. septembra 2015) a

4. D. O., nar. X. vo V., trvale bytom V., B., t. č. v Ústave na výkon väzby v Nitre

(žiadosť z 10. septembra 2015),

o prepustenie z väzby sa z a m i e t a j ú .

III. Podľa , sa obžalovaným T. K., P. B., M. B.

a D. O. neukladá dohľad probačného a mediačného úradníka.

IV. Podľa sa písomné sľuby obžalovaných T.

K., M. B. a D. O. predložené na hlavnom pojednávaní 10. septembra 2015 neprijímajú.

2

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaní T. K., P. B., M. B. a D. O. sú spoločne s ďalšími 13 osobami na základe

obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, sp. zn. VII/1 Gv 67/13/1000-592, podanej

na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, 22. decembra 2014 trestne stíhaní

v bode 1/ zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Tr. zák., v bode 12/ zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ (obžalovaný T. K. aj podľa ods. 4 písm. c) Tr. zák. s poukazom

na § 141 písm. a) Tr. zák., obžalovaný T. K. v bode 14/ zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d), ods. 3, písm. a), ods.4, písm. c) Tr.

zák., s poukazom na § 141 písm. a) Tr. zák. a v bode 15/ zo spáchania obzvlášť závažný

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm. c) (s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.),

ods. 3, písm. a), ods. 4, písm. c) Tr. zák., obžalovaní P. B., M. B. a D. O. Tr. zák. v bode 4/ zo

spáchania zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 212 ods. 1. ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a v bode 5/

zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

písm. c/ Tr. zák.

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 11. septembra

2015, sp. zn. , rozhodol takto:

I. Podľa , , nakoľko je daný dôvod väzby podľa

ods. 1 písm. a) a c) , sa obžalovaný

T. K., nar. X. v B., trvale bytom R. P., t.č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov

(žiadosť z 10. septembra 2015),

a podľa , , nakoľko je daný dôvod väzby podľa

, sa obžalovaní

P. B., nar. X. vo V., trvale bytom V., L., t. č. v Ústave na výkon väzby v Nitre,

M. B., nar. X. vo V.. trvale bytom V., Š., t. č. v Ústave na výkon väzby v Nitre a

D. O., nar. X. vo V.. trvale bytom V., B., t. č. v Ústave na výkon väzby v Nitre

prepúšťajú z väzby na slobodu a ukladá sa im dohľad probačného a mediačného úradníka, čím

sa nahrádza ich väzba.

II. Podľa sa obžalovaným T. K., P. B., M. B. a D. O.

ukladá povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú

3

zmenu miesta pobytu.

III. Podľa , , sa obžalovaným T. K., P. B.. M. B. a D.

O. ukladá zákaz vycestovať do zahraničia, zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k

spáchaniu trestného činu – teda zákaz sprevádzania osôb za účelom ich ochrany a plnenia ich

príkazov, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu na dobu dlhšiu ako 7 (sedem) dní, pričom

každé vzdialenie sa z miesta pobytu na dobu dlhšiu ako 3 (tri) dni bude musieť obžalovaný

oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, alebo probačnému

a mediačnému úradníkovi.

V. Podľa sa písomný sľub obžalovaných T. K., M. B. a D.

O. predložený dňa 10. septembra 2015 neprijíma.

Uznesenie odôvodnil tým, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej

slobody obvineného, preto treba dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, pričom vždy

by mali byť využité opatrenia, ktoré najefektívnejším spôsobom budú viesť k dosiahnutiu

účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd

osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných povahou príslušného obmedzenia. Väzba

ako zabezpečovací inštitút nemá mať sankčnú povahu zo svojej podstaty nemá ani výchovné

poslanie, preto ak je možné účel väzby dosiahnuť iným zákonným inštitútom procesného

práva, je potrebné ho aplikovať.

Je tiež potrebné uviesť, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe, teda

zásahu do osobnej slobody obvineného, nerozhoduje o vine či nevine obvinenej osoby, avšak

jeho povinnosťou je posúdiť tzv. materiálne dôvody väzby, čo znamená dôvodnosť

podozrenia a trestného stíhania, existenciu niektorého z dôvodov väzby uvedených v § 71

ods. 1 (obava z úteku, ovplyvňovania trestného stíhania resp. obava

z pokračovania v trestnej činnosti), a tzv. formálne dôvody väzby, čo predovšetkým znamená

posúdenie dodržania všetkých predpísaných lehôt a postupov v súvislosti s obmedzením

osobnej slobody. Jeho úlohou je teda posúdiť, či vo veci, v štádiu v ktorom vec posudzuje,

bolo nazhromaždených dostatok dôkazov na to, aby tieto dôkazy odôvodňovali trestné

stíhanie tej ktorej osoby a či existujú konkrétne skutočnosti zakladajúcu niektorú z obáv

špecifikovaných v ustanovení pod jednotlivými jeho

písmenami. Podľa obvinený v zásade kedykoľvek môže

žiadať o prepustenie z väzby na slobodu.

4

Pokiaľ ide o materiálne dôvody väzby súvisiace s dôvodnosťou trestného stíhania,

Špecializovaný trestný súd opätovne poznamenal, že zatiaľ nič vo veci nenasvedčuje tomu,

že by sa dôvodnosť trestného stíhania vyššie menovaných obžalovaných menila, hoci priebeh

konania ohľadne niektorých skutkov túto dôvodnosť oslabuje resp. predbežne dôvodí záver

o možnosti inej právnej kvalifikácie.

Na tomto mieste odcitoval i v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

často uvádzanú vetu, že ... „pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola

pozbavená slobody väzbou spáchala trestný čin, je conditio sine qua non (podmienka, bez

ktorej nie je možné ďalšie držanie osoby vo väzbe) zákonnosti väzby. Po uplynutí určitého

času (v tomto prípade už počítaného na desiatky mesiacov) to však už nestačí, pričom keď má

väzba trvať naďalej, musí pristúpiť iný, významný a dostatočný dôvod alebo dôvody a hlavne

musí byť preukázané, že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou."

V tomto prípade Špecializovaný trestný súd poukázal na to, že „osobitná starostlivosť"

sa nevzťahuje len na promptnosť v konaní, ale aj nezanedbanie povinností súvisiacich

so skúmaním sily dôvodnosti podozrení ohľadne jednotlivých skutkov. Poznamenal,

že o eventualite nepokračovania väzby u niektorých obžalovaných by zrejme vážne uvažoval

aj v prípade nepodania žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu.

Pokiaľ ide o vyššie spomínané „oslabenie podozrení“ a do úvahy prichádzajúcich

iných záverov ohľadne právnej kvalifikácie niektorých konaní, vo vzťahu k obžalovaným

sa toto tvrdenie vzťahuje najmä na skutky označené číslami 4, 12, 14, 15 (v konečnom

dôsledku aj skutok č. 1), pričom úroveň participácie jednotlivých obžalovaných

na protiprávnych konaniach zúčastnení aktéri opisujú rozdielne do takej miery, že predmetné

nejednoznačnosti sa zrejme budú musieť premietnuť do skutkových a právnych úvah súdu.

Niet pri tom pochýb, že ak sa tak stane, budú to zmeny v prospech obžalovaných, keďže

prokurátor s výnimkou trestného činu pôvodne stíhaného ako lúpež (skutok č. 4) vo všetkých

prípadoch v obžalobe zvolil variantu pre obžalovaných najnepriaznivejšiu. Navyše, pri skutku

č. 15 a sčasti 14 sa v rámci dokazovania prezentujú dokonca verzie, kde v podstate jediný

priamy svedok udalosti a poškodený D. B. priamo vylučuje participáciu prokurátorom

označených osôb.

Podľa predbežného názoru súdu (avšak už za situácie prebiehajúcich konzultácií

5

senátu najmä pokiaľ ide o vplyv miery znalostí páchateľov o „tom, čo presne sa ide diať"

nielen na formuláciu skutku, ale i na jeho právnu kvalifikáciu) predstava jednotlivých

páchateľov o priebehu a účele pripravovaného a neskôr prebehnuvšieho konania v každom

prípade má vplyv na posúdenie skutkovo a právne relevantných skutočností. V tejto súvislosti

je potrebné poznamenať, že snáď s výnimkou skutku č. 15 (tu poškodený B. vylučuje

existenciu pohľadávky, ale tiež vylučuje účasť obžalovaných na jeho olúpení) v každom

so žalovaných prípadov vydieraní ide o vymáhanie reálne existujúcich, a teda legálnych

a legitímnych pohľadávok. Niet síce sporu o tom, že aj vymáhanie takýchto pohľadávok

nelegálnymi nátlakovými prostriedkami môže a musí byť vyhodnotené ako trestnoprávne

postihnuteľné (viď. napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí pod č. 60/2003,

75/2006), avšak pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu súd je povinný skúmať zavinenie

aj vo vzťahu k následku - najmä ak výška spôsobenej škody je materiálnym znakom

„kvalifikovanosti" tej ktorej skutkovej podstaty.

Škodou sa rozumie vo všeobecnosti vo vzťahu k tomuto skutku „reálny (a v zásade

neoprávnený) úbytok na majetku“, pričom súd bude musieť vyriešiť aj otázku, či predmet

legálnej a zročnej pohľadávky oprávneného je súčasťou „lége artis“ majetku toho, voči

ktorému protiprávny útok smeruje (bez ohľadu na to, či takýto z hľadiska nárokov

oprávneného podstate „neoprávnený majetok“ aj reálne fyzicky existuje alebo nie). Ako

už bolo uvedené, súd zrejme v prípade preukázania viny nebude mať pochybnosti o tom,

že „vzatie spravodlivosti do vlastných rúk pri vymáhaní reálne existujúcej pohľadávky“

je konaním protiprávnym, v každom prípade však bude zvažovať, či vzniká reálny úbytok

na majetku „napadnutého" v rozsahu typov škôd, ktoré spomínajú kvalifikované skutkové

podstaty trestných činov zaradených do prvého oddielu druhej hlavy druhej časti Trestného

zákona - t.j. „trestné činy proti slobode". Za situácie, kedy ani jeden z poškodených u vyššie

uvedených trestných činov sa poškodeným byť necíti a neuplatňuje žiadnu náhradu škody

a za situácie, kedy s výnimkou skutku týkajúceho sa poškodeného B. (ten však spochybňuje

nielen existenciu pohľadávky, ale aj samotné zavinenie osôb postavených

pred súd), predbežne vyhodnotiac výsledky dokazovania, niet sporu o tom, že všetky skutky

sa týkajú reálne existujúcich a legálnych pohľadávok, možno tvrdiť, že už teraz takéto úvahy

súdu nadobúdajú reálne kontúry. To všetko za situácie, kedy aj vyššie uvedené judikáty

sa týkajú len posudzovania trestnosti v rámci tzv. základných skutkových podstát trestných

činov.

6

Na margo vyhodnotenia s týmto súvisiacich okolností je potrebné ešte uviesť,

že najmä u skupiny okolo P. B. sa problematickým javí byť i preukázanie znalostí súvisiacich

s vedomosťami o výške pohľadávky (poškodený Senáši) a vedomostí súvisiacich s dôvodom

„akcie" v obci Borovce (skutok č. 4,5). Ako vyplýva z nahrávky o priebehu dokazovania na

hlavnom pojednávaní výsluchmi svedkov (doslovný prepis, ktorý bol nariadený, v čase

spracovania odôvodnenia tohto uznesenia z objektívnych dôvodov nebolo ešte možné

vyhotoviť), „korunní" svedkovia obžaloby B. a V. v zásade síce zopakovali svoje predtým

prezentované obvinenia a senát v žiadnom prípade nezdieľa názor obhajoby, že s políciou

spolupracujúci svedkovia sú automaticky, jednoznačne a vo všetkom nedôveryhodní, avšak v

opise niektorých relevantných detailov neboli až tak jednoznační, ako naznačovali zápisnice z

ich výsluchov v prípravnom konaní. Naviac, sčasti odlišne od týchto svedkov o participácii

osôb, ktorých sa toto uznesenie týka, vypovedajú aj priznávajúci sa a s R. B. najviac

spolupracujúci obžalovaní Š. a V. - či už ide o vnímanie osoby svedka B. ak „piťovca", člena

zločineckej skupiny J. O. (B. bol podľa okolností „čo treba“ - raz „siskár“, inokedy P.,

inokedy T.) alebo vnímanie miery informovanosti o protiprávnej činnosti B. u všetkých

obžalovaných.

Za rovnako dôležitý fakt, než je vyššie uvedený opis zoslabenia podozrení, z hľadiska

dôvodnosti ďalšieho trvania väzby senát považuje tú skutočnosť, že hlavné pojednávanie

v predmetnej veci prebieha nerušene, všetci obžalovaní sa k súdu správajú s primeranou úctou

a svoje s priebehom hlavného pojednávania spojené povinnosti si plnia nielen tí, ktorých súd

z väzby už prepustil (obžalovaní K. a M. B.), ale aj tí, ktorí sú obžalovaní

za rovnako závažné trestné činy než obžalovaní, ktorých sa týka toto uznesenie. Preto

s výnimkou obžalovaných Š. a V., ktorých miera spolupráce s trestnú činnosť páchajúcim

svedkom B. bola najvyššia, v súčasnom štádiu trestného stíhania už niet zásadných dôvodov z

hľadiska väzby nejakým výraznejším spôsobom rozlišovať medzi jednotlivými obžalovanými.

Aj preto, keďže Špecializovaný trestný súd dôvody väzby u obžalovaných T. K., P. B.,

M. B. a D. O. konštatoval v nezmenenom rozsahu, bolo vo veci rozhodnuté tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto uznesenia. Podľa názoru súdu teda nastali v zákone uvedené

dôvody, kedy je možné väzbu za uloženia viacerých obmedzení nahradiť spôsobom ako bolo

rozhodnuté, pričom súd dohľad probačného a mediačného úradníka považuje za najefektnejší

spôsob náhrady väzby - aj preto ponúkané písomné sľuby neprijal ako krok z jeho strany

nadbytočný, nakoľko ochrana záujmov trestného konania je garantovaná prísnejšími

7

prostriedkami.

Súd si uvedomoval, že nahradiť väzbu zárukou, sľubom alebo dohľadom v zmysle

v prípade, ak sú obžalovaní stíhaní za obzvlášť závažný zločin

je možné, len ak sú dané výnimočné okolnosti prípadu. V tomto prípade však dospel k záveru,

že sumár vyššie uvedených faktov najmä vo svojom kontexte kritérium výnimočnosti

takýchto okolností bez akýchkoľvek pochybností napĺňa. Zjednodušene povedané - v tomto

štádiu konania nemožno nevidieť viaceré skutočnosti nenapĺňajúce predstavu prokurátora

o oprávnenosti trestného stíhania za najzávažnejšie formy trestnej činnosti, pričom u časti

skutkov je trestné stíhanie z rôznych dôvodov za obzvlášť závažné trestné činy minimálne

problematické a nemusí skončiť v súlade s predstavou prokurátora. To v každom prípade

je okolnosť, ktorá musí byť zohľadnená dostatočne včas, aby zásah do osobnej slobody pred

právoplatným skončením veci netrval neprimerane dlho.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú bližšie

neodôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť

prokurátora je dôvodná.

Najvyšší súd totiž po preskúmaní spisového materiálu zistil odlišné závery týkajúce sa

možnosti použitia náhradného inštitútu väzby v podobe dohľadu probačného a mediačného

úradníka u obvinených T. K., P. a M. B. a D. O., a preto zrušil v celom rozsahu napadnuté

uznesenie.

Súd prvého stupňa postupoval v zmysle ustanovenia , ,

ods. 3 , , článku 17 ods. 2 ods. 5

a článku 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, berúc

zreteľ na ochranu práv a základných slobôd obvinených T. K., P. a M. B. a D. O..

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že tvrdenie prvostupňového súdu o trvaní

dôvodov väzby všetkých štyroch obvinených je relevantné – so zreteľom na ich osobnostnú

8

výbavu a sklony k páchaniu násilných činov nemožno konštatovať ani po uplynutí viac než 27

mesiacov vo väzbe, z toho v prípravnom konaní takmer osemnásť mesiacov, že by došlo

k oslabeniu väzobných dôvodov obvinených. Najvyšší súd síce zhodne so Špecializovaným

trestným súdom zistil a konštatuje, že obvinení nijako nespôsobili stav, pre ktorý ich trestná

vec nemôže byť prerokovaná pred súdom bez časových sklzov, avšak u obvinených T. K., P.

B., M. B. a D. O. sa nestotožnil s tvrdením Špecializovaného trestného súdu, že zoslabenie

právnej kvalifikácie, či predpokladané neskončenie veci v súlade s predstavou prokurátora

vyjadrenou v obžalobe je výnimočnou okolnosťou prípadu, ktorú má na mysli ustanovenie §

80 ods. 2, predposledná veta

Podľa , stanovil, že ak je daný dôvod väzby podľa

ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu

obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu

nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu,

ale podľa , predposledná veta , ak je obvinený stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e),

alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku

alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Ak pri zločine možno nahradiť väzbu dohľadom so zreteľom na osobu obvineného

a povahu prejednávaného prípadu, mali by sa výnimočné okolnosti prípadu pri nahradení

väzby dohľadom pri obzvlášť závažnom zločine vzťahovať predovšetkým na tieto dva

atribúty a nie vzťahovať výnimočnú okolnosť prípadu na rýchlosť, respektíve dĺžku konania

v prípravnom konaní, či v konaní pred súdom spôsobenú procesnými nedostatkami v konaní.

Za takú okolnosť nemožno považovať voľné úvahy súdu, čo i založené na takmer

úplne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní o tom, či žaloba prokurátora po

všetkých stránkach obstojí alebo neobstojí pred súdom, resp. či žalované skutky nebudú

posúdené miernejšie, či dokonca výrazne miernejšie, ako boli kvalifikované v obžalobe.

Za tejto situácie, pri dôvodnosti podozrenia a pretrvávaní väzobného dôvodu nevzniká

nedostatok „dôvodu na ďalšie trvanie väzby" v zmysle 79 ods. 1 (dostatočná aktivita

orgánov činných v trestnom konaní a súdu).

9

Na druhej strane je nutné tiež skúmať, či, pokiaľ ide o osoby obžalovaných, ani

u obžalovaného T. K., ktorý sa vyhýbal trestnému stíhaniu pobytom v Thajsku (väzobný

dôvod podľa ) a taktiež vzhľadom na viac skutkov, z toho tri

kvalifikované ako obzvlášť závažné zločiny (väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.

por.) u všetkých obžalovaných, sa zmenila situácia natoľko (berúc do úvahy i úvahy

prvostupňového súdu), aby bez relevantného rozhodnutia, ktoré by úvahy Špecializovaného

trestného súdu odrážalo – napr. rozsudok, vznikla tak výnimočná situácia, ktorú vo svojich

úvahách nastoľuje prvostupňový súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však domnieva, že pokiaľ prvostupňový súd

nedospeje k relevantnému záveru o vine, či nevine obžalovaných, nie je možné súdiť

na výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by zásadne menili postavenie obžalovaných a menili

úvahy o ich väzobných dôvodoch, ktorých trvanie napokon nespochybnil ani samotný

Špecializovaný trestný súd, len dospel k záveru, že ich možno nahradiť dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Najvyšší súd sa domnieva, tak ako to vyslovil vo viacerých svojich rozhodnutiach,

že pri tak závažnej trestnej činnosti, aká sa prerokúva i v danom prípade, nie je možné

nahradiť väzobný dôvod postupom podľa alebo aj b) z dôvodu,

že chýbajú výnimočné okolnosti prípadu najmä na strane obžalovaných a za výnimočné

okolnosti nie je možné považovať len prosté plynutie času, či úvahy súdu o jeho zámeroch

pri meritórnom rozhodovaní, ale skutočnú a zreteľnú zmenu v osobách obžalovaných,

v ich správaní, ktoré dávajú záruku, že dohľad probačného a mediačného úradníka, resp. sľub

obžalovaného bude postačujúci na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania a zaistí

i dostavenie sa obžalovaného na každé predvolanie.

Navyše, tak ako už v minulosti bolo uvedené - viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 2. októbra 2012, sp. zn. , za výnimočné okolnosti

prípadu by bolo podľa sťažnostného súdu možné považovať také, ktoré sa dotýkajú osoby

obvineného alebo osobitosti povahy prerokúvaného prípadu, nie však úvahy súdu o jeho

budúcom posudzovaní obžaloby a skutkov v nej uvedených týkajúcich sa jednotlivých

obžalovaných, ktoré v prerokúvanom prípade nespôsobuje žiadne výnimočné okolnosti.

So zreteľom na dĺžku trvania väzby u páchateľov obzvlášť závažného zločinu

10

a v rámci nej dĺžku trvania väzby v prípravnom konaní i konaní pred súdom (dvadsaťsedem

mesiacov) túto okolnosť nepovažuje najvyšší súd za výnimočnú okolnosť prípadu.

Navyše úvahy Špecializovaného trestného súdu o tom, či predmet legálnej a zročnej

pohľadávky oprávneného je súčasťou „lége artis" majetku toho, voči ktorému protiprávny

útok smeruje (bez ohľadu na to, či takýto z hľadiska nárokov oprávneného podstate

„neoprávnený majetok" aj reálne fyzicky existuje alebo nie) sú polemické, pričom sťažnostný

súd ich nie je oprávnený v tomto štádiu konania posúdiť s konečnou platnosťou, keďže nejde

o posudzovanie správnosti existujúceho výroku o vine.

Z týchto všetkých dôvodov najvyšší súd výroky o nahradení väzby a prepustení

obvinených T. K., M. B., P. B. a D. O. a s nimi súvisiace výroky uznesenia Špecializovaného

trestného súdu vo vzťahu k ich osobám zrušil a nahradil ich zamietnutím žiadosti

menovaných o prepustenie z väzby a neuložením dohľadu probačného a mediačného

úradníka, ako aj neprijatím písomného sľubu obvinených T. K., M. B. a D. O. pre absenciu

výnimočných okolností prípadu (ako je uvedené vyššie) - tak ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 23. septembra 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková