Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7fa/400429.143496.pdf
PDF · 138.24 KB
No categories available
6Ndt/18/2015
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 18/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 24. septembra 2015 v Bratislave v trestnej veci obţalovanej J. S. a spol. pre prečin
kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (§ 138 písm. d/,
písm. j/ Tr. zákona), o návrhu obţalovanej na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1
Tr. por. takto
rozhodol:
Trestná vec obţalovanej J. S. vedená na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn.
1T 213/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Ţilina sa vedie pod sp. zn. 1T 213/2014, konanie o obţalobe
podanej na M. K. a J. S. pre prečin kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 367 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona (§ 138 písm. d/, písm. j/ Tr. zákona), pričom obţalovaný K. je stíhaný
aj pre iný skutok samostatne.
Obţalovaná J. S. (č.l. 1717) ústne do zápisnice okresného súdu predniesla návrh
na odňatie veci Okresnému súdu Ţilina, pritom obţalovaná navrhla vec odňať i z pôsobnosti
obvodu Krajského súdu v Ţiline.
Pokiaľ ide o navrhované odňatie veci, uviedla, ţe počas prípravného konania bolo
manipulované s dôkazmi, mala byť ovplyvňovaná svedkyňa, aby vypovedala v neprospech
spoluobţalovaného.
Dňa 4. februára 2015 predloţil Okresný súd Ţilina príslušný spisový materiál spolu
s písomnými vyjadreniami sudcov Okresného i Krajského súdu v Ţiline k ich moţnej
zaujatosti v trestnej veci obţalovanej - tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle § 23 ods. 1
Z obsahu vyjadrení sudcov Okresného i Krajského súdu v Ţiline pritom vyplýva
(č.l. 1735-1740 a 1748-1755), ţe tí obţalovaných nepoznajú, nemajú ţiadny vzťah
k predmetu konania a vo veci sa necítia byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbliţšie spoločne nadriadený okresným
súdom v pôsobnosti rozličných krajských súdov a krajským súdom preskúmal vyššie
spomenuté návrhy obţalovanej S. a zistil, ţe v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie veci Okresnému súdu Ţilina a prikázanie inému okresnému súdu
mimo pôsobnosť Krajského súdu v Ţiline.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôleţitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôleţité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umoţnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, neţ súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náleţité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých
sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závaţnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tieţ prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, ţe sudcu moţno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tieţ i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
V zmysle ustálenej súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť
najmä skutočnosť, ţe orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.
Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, ţe je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a druţky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom.
Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, obţalovaná S. neuviedla ani voči jednému sudcovi
dotknutého súdu ţiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím
na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,
neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda
bolo moţné uvaţovať o ich zaujatosti. Jej tvrdenia sú len subjektívne domnienky, účelové
tvrdenia smerujúce skôr k prieťahom v konaní.
Navyše z písomných vyjadrení samotných sudcov vyplýva, ţe títo sa necítia byť
v predmetnej veci zaujatí.
A napokon vo vzťahu k námietkam, ktoré by smerovali k procesnému postupu súdu
v danej veci treba uviesť, ţe tieto nemajú v súvislosti s daným rozhodovaním ţiadnu
relevanciu (viď k tomu ust. § 32 ods. 6 Tr. por.).
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. septembra 2015
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová