Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/95/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KRAKODLEW SPÓŁKA AKCYJNA, ul. Ujastek 1, 30-969 Kraków, Poľská republika, IČO: 35 082 105, zastúpeného V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: I.P.C. REFRACTORIES, spol. s r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 31 691 099, zastúpenému KORABOVA & LOVICH s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 131 931, o zaplatenie 31.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. -93 zo dňa 13. mája 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 31.000 eur s príslušenstvom titulom kúpnej ceny tovaru.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko strany majú sídla v rôznych členských štátoch Európskej únie, je potrebné pre určenie právomoci súdu príslušného členského štátu aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Citoval čl. 7 ods. 1 písm. a), b) nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby : pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať. S poukazom na to, že miesto dodania tovaru bolo v Slovinsku dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmysle nariadenia nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, ale súdov Slovinska, preto konanie podľa (ďalej len „“) zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Uviedol, že stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania im nie je možné priznať náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že vecný rozsah nariadenia vymedzuje čl. 1, v zmysle ktorého sa nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Dôvodil, že pri všeobecnej právomoci upravenej v čl. 4 - 6 nariadenia je všeobecným kritériom na určenie (tzv. hraničným určovateľom) vo vzťahu k určeniu, do právomoci súdu ktorého členského štátu patrí prejednanie veci a rozhodnutie o nej bydlisko žalovaného (bez ohľadu na jeho štátne občianstvo), pričom pokiaľ je žalovaným obchodná spoločnosť, je v zmysle čl. 63 nariadenia na účely tohto nariadenia bydliskom miesto, kde má registrované sídlo, ústrednú správu alebo hlavnú prevádzkareň. Osobitná právomoc upravená v čl. 7 nariadenia zakotvuje právo v určitých, nariadením vymenovaných prípadoch žalovať osobu s bydliskom na území jedného členského štátu v druhom členskom štáte. Možno ju teda chápať ako alternatívu k všeobecnému pravidlu určenia právomoci s tým, že rozhodnutie, ktoré pravidlo žalobca použije, závisí výlučne na jeho vôli, keďže mu nariadenie priznáva právo výberu. Znamená to, že žalobca nie je povinný žalovať na súde, ktorého právomoc je ustanovená podľa osobitných pravidiel určenia právomoci, ale vždy môže použiť na určenie právomoci súdu kritérium bydliska žalovaného. Vzhľadom na uvedené dôvody argumentoval, že mal na výber, či si zvolí všeobecnú právomoc súdu Slovenskej republiky alebo osobitnú, teda súd v Slovinku.

7. Žalovaný navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť ako podané oneskorene. Poukázal, že žalobca dňa 3.6.2020 podal proti napadnutému uzneseniu obsahovo identické odvolanie, na ktoré však nebolo možné podľa prihliadnuť, pretože nebolo autorizované podľa osobitného predpisu a ani nebolo žalobcom dodatočne doplnené v lehote desiatich dní v listinnej podobe, čo konštatoval aj odvolací súd, ktorý 1.12.2020 vrátil spis súdu prvej inštancie ako nedôvodne predložený. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 19.5.2020 a 15 dňová lehota na podanie odvolania proti nemu uplynula dňa 3.6.2020. Žalobca ale odvolanie podal až dňa 17.2.2021, t.j. viac ako osem kalendárnych mesiacov po uplynutí odvolacej lehoty. Pokiaľ ide o otázku právomoci súdu dôvodil, že tovar bol dodávaný na základe požiadaviek k rukám slovinskej obchodnej spoločnosti Metal Ravne, d.o.o., žalovaný v predmetnom obchodnom vzťahu figuroval iba ako sprostredkovateľ, ktorý žalobcovi ako záujemcovi sprostredkúval príležitosť dodávať slovinskej spoločnosti tovar za sprostredkovateľskú províziu. Argumentoval, že v zmysle nemôže ručiť za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy, a teda pokiaľ z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný k rukám a na účet slovinskej obchodnej spoločnosti dodal tovar na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a touto slovinskou obchodnou spoločnosťou, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že spor nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky.

8. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenia čl. 4 -7 nariadenia. Dôvodil, že čl. 7 nariadenia môže byť žalobcovi k dispozícií popri generálnej klauzule obsiahnutej v čl. 4 - 6 nariadenia. Žalobca tak má na výber, či bude žalovať v bydlisku žalovaného alebo v mieste, v ktorom existuje iná úzka väzba medzi predmetom sporu a príslušným súdom. Zdôraznil, že predpisy nariadenia predstavujú kogentné normy a súdy sa nemôžu vzdať svojej právomoci tak, ako to urobil súd prvej inštancie tým, že sa považoval za nepríslušný a konanie zastavil.

9. Žalovaný v odvolacej duplike opakovane poukázal, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia.

10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana sporu - žalobca, v neprospech ktorej bolo napadnuté uznesenie vydané, skôr než toto odvolanie prejednal, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas.

11. Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému odvolanie smeruje.

12. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

- uznesenie č.k. -93 zo dňa 13. mája 2020, bolo žalobcovi doručené dňa 19.5.2020, pričom ako správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, dňa 3.6.2020 podal žalobca proti

predmetnému rozhodnutiu obsahovo totožné odvolanie, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nebolo autorizované podľa osobitného predpisu a ani žalobcom dodatočne doplnené v lehote desiatich dní v listinnej podobe, čo konštatoval aj odvolací súd, ktorý 1.12.2020 vrátil spis súdu prvej inštancie ako nedôvodne predložený. Následne žalobca podal opätovne proti označenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie ďalšie (identické) odvolanie dňa 17.2.2021 a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie.

14. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -207 zo dňa 24.2.2021 návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty zamietol, pričom toto rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo a právoplatnosť nadobudlo dňa 26.2.2021.

15. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie začala žalobcovi plynúť dňa 20.5.2020 a ukončila sa dňa 3.6.2020. Žalobca však odvolanie podal elektronicky autorizované podľa osobitného predpisu až po jej uplynutí dňa 17.2.2021. Odvolací súd preto nemohol meritórne prejednať odvolanie žalobcu, keďže bolo podané oneskorene, preto ho podľa odmietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).