Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
024/396950.ee9058.pdf
PDF · 148.83 KB
No categories available
3Oboer/358/2014
Najvyšší súd 3Oboer/358/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P. s. r. o., so sídlom
V., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: V., s. r. o., K.,
X. Bratislava, IČO: X., proti povinnému: V., nar. X., bytom G., X. Leopoldov, o vymoženie
pohľadávky 1 315,43 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Piešťany
sp. zn. 13Er/249/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
zo dňa 18. júna 2013 sp. zn. 9CoE/227/2012, takto
rozhodol:
I . Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
II. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(§ 44 zákona č. 233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“)
na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 14. apríla 2011 sp. zn. IBB0310147 Stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 13. júna 2012 č. k. 13Er/249/2012-15 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení
poukázal na to, že právny predchodca oprávneného (P., a. s.) a povinný uzavreli úverovú
zmluvu, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská
doložka, ktorá je ale neplatná, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala
vo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ
mohol úverovú zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam
vopred naformulovaným dodávateľom bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom
posúdiť obsah rozhodcovskej doložky a jej právne dôsledky. Táto doložka vytvorila
v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
a takáto rozhodcovská doložka je považovaná za neprípustnú (nekalú) a za neplatnú ju
považujú aj ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať
označený rozhodcovský rozsudok, ktorý z tohto dôvodu nie je vykonateľný exekučný titul.
Súd prvého stupňa vzhľadom na to žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 18. júna 2013
sp. zn. 9CoE/227/2012 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1
O. s. p.). Konštatoval, že súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako
spotrebiteľskú, správne postupoval pokiaľ zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje
neprijateľnú podmienku. Za správny považoval názor súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že
rozhodcovská doložka tak ako vyplýva zo zmluvy predstavuje nekalú podmienku
znemožňujúcu voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ktorá tiež
predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z odôvodnenia teda vyplynulo, že aj podľa názoru odvolacieho súdu má
v danom prípade rozhodcovská doložka charakter neprijateľnej podmienky, ktorá v právach
a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd prvého stupňa ju opodstatnene považoval
za neplatnú. Správny je nielen záver súdu prvého stupňa, že označený rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), ale aj záver, že
právny predchodca oprávneného nepostupoval dôsledne podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné
zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, v ktorom žiadal
napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:
a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p . ) ,
b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/
O. s. p.),
c) rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p . ) ,
d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p . ) tým, že odmietli
vykonať exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p . ) a
f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p . ) .
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné
dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
oprávneného preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania
z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý
oprávnený vystupoval v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad
uvádza najvyšší súd rozhodnutia (sp. zn. 3Cdo/243/2012, 2Cdo/253/2012, 2Cdo/278/2012,
4Cdo/308/2012) a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú
plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej
ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje
s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je
daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 Exekučného poriadku),
2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O. s. p.) pre exekučné konanie netvorí
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá
charakter exekučného konania,
3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá
nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie),
4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení oprávneného
v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie s obsahom
listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa nemusí vykonávať
na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného,
5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,
ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia,
6. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok ( R 46/2012 ),
7. postup banky nezodpovedal v danom prípade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc
rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67 ods. 1
a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov),
8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad smernice Rady
nie je správny.
K týmto záverom (viď bod 1. až 8.) dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská
doložka - z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka
spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať
označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.
Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,
nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom tieto
rozhodnutia spočívajú, nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania
nezakladajú.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné
neprípustné dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. septembra 2015
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: K.