Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/311/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Z., so sídlom v H.,

zastúpenej Mgr. M., advokátom v B., proti ţalovanej PhDr. J., bývajúcej v H., o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 18. februára 2014 sp. zn. , 32/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí druhým) z 29. apríla 2013 č.k.

-324 I. určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovanou podľa § 69

ods. 1 písm. a/ dňom 11. júla 2008 je neplatné, II. určil, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru ţalobkyňou podľa dňom

7. októbra 2008 je neplatné, III. ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania, IV. ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 26,26 eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava, V. ţalovanej uloţiť

povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 537,84 eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava. Pri svojom rozhodovaní vychádzal

z ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 69 ods. 1 písm. a/, § 69 ods. 3, § 70, § 74

a platného a účinného do 31. decembra 2008. V odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu, ţe okamţité skončenie

pracovného pomeru ţalovanou podľa dňom

11. júla 2008 je neplatné a rozhodovanie o vzájomnom návrhu, ţe okamţité skončenie

pracovného pomeru ţalobkyňou podľa dňom

7. októbra 2008 je neplatné. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe ţalovaná pracovala

u ţalobkyne v pracovnom zaradení ako učiteľka na základe pracovnej zmluvy z 30. júna 2004

a 25. júna 2008 ţalovaná predloţila ţalobkyni lekársky nález, podľa ktorého zdravotný stav

ţalovanej jej neumoţňoval vykonávať funkciu učiteľky a zároveň predloţila i ţiadosť

o preradenie na inú kvalifikovanú prácu. Ţalobkyňa listom z 30. júna 2008 oznámila

ţalovanej, ţe predloţený lekársky nález nemoţno povaţovať za lekársky posudok podľa

. Ţalobkyni bolo 11. júla 2008 doručené okamţité

skončenie pracovného pomeru ţalovanou z 9. júla 2008 podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka

práce, na ktoré ţalobkyňa reagovala listom z 15. júla 2008 a oznámila ţalovanej, ţe nesúhlasí

s okamţitým skončením pracovného pomeru a vyzvala ţalovanú, aby po skončení dovolenky

riadne pokračovala vo výkone práce. Ţalovaná po skončení dovolenky nenastúpila

21. augusta 2008 na pracovisko a absenciu na pracovisku neospravedlnila a z uvedeného

dôvodu ţalobkyňa listom z 2. októbra 2008 doručila ţalovanej okamţité skončenie

pracovného pomeru podľa . Na základe vykonaného

dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe u ţalovanej sa nevyskytoval nepriaznivý

zdravotný stav takej intenzity, ţe by ďalší výkon práce učiteľky váţnej ohrozil jej zdravie

a teda nebol splnený predpoklad na okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany

ţalovanej podľa . Súd prvého stupňa bol názoru, ţe nebol

splnený predpoklad zavineného porušenia pracovnej disciplíny zo strany ţalovanej, nakoľko

nebolo moţné vyvodiť, ţe by ţalovaná mohla vedieť o objektívnej nesprávnosti lekárskeho

nálezu zo 17. júna 2008, nakoľko o nesprávnosti lekárskeho nálezu nadobudla vedomosť

aţ v priebehu súdneho konania a ţalovaná postupovala s primeranou starostlivosťou, ktorú

bolo moţné od nej v takejto situácii vyţadovať a teda absencia ţalovanej v práci nebola

zavinená. O náhrade trov konania rozhodol podľa O náhrade trov konania

štátu rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu (výroky II. – IV.) a ţalovanej (výrok V.)

rozsudkom z 18. februára 2014 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

zo 17. júna 2014 sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutých častiach ako vecne správny podľa , potvrdil. Dospel

k záveru, ţe súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav, dospel

k správnym a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne posúdil.

Záver okresného súdu, ţe ţalobkyňa dôvodne mohla povaţovať okamţité skončenie

pracovného pomeru ţalovanou za neplatné a predpokladať ďalšie trvanie pracovného pomeru

za obvyklých okolností je plne akceptovateľný. Súhlasil so záverom súdu prvého stupňa,

ţe konanie ţalovanej (jej absencia v práci) nebolo zavineným konaním a nebolo tak dôvodom

na okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany ţalobkyne. Ţalobkyňa nebola úspešná

v časti určenia neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru zo strany ţalobkyne

a preto jej bolo potrebné uloţiť povinnosť znášať trovy konania štátu. Uzavrel, ţe ţalovaná

mala povinnosť predloţiť lekársky posudok a pokiaľ tak neučinila a bolo potrebné

ho vyhotoviť ustanovením súdneho znalca, bola jej správne uloţená povinnosť zaplatiť štátu

náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ,

t. j. ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/

a c/ Rozsudok odvolacieho súdu povaţovala za nepreskúmateľný, nakoľko odvolací

súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní a zároveň súdu prvého

stupňa i odvolaciemu súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto

opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky a Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/, tohto ustanovenia. Existenciu ţiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd

nezistil.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho

súdu nebola ţalobkyni odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Pokiaľ ţalobkyňa vyvodzoval odňatie moţnosti pred súdom konať zo záverov súdov,

ţe neboli splnené podmienky pre okamţité skončenie pracovného pomeru ani zo strany

ţalobkyne a ani zo strany ţalovanej, táto námietka svedčí o názore dovolateľky,

ţe k procesnej vade konania v zmysle došlo v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci. Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie

dáva odňatie moţnosti pred súdom konať (ako uţ bolo vyššie uvedené)

do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením

veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou

jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237

písm. f/ , pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (). Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam pre

rozhodnutie (, , , , ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

v ustanovení dáva odvolaciemu súdu

moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie

ţalobkyňou uplatneného nároku dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil aj odvolací súd.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu

zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţalobe. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešnú

ţalobkyňu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom

prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv či poţiadaviek ţalobkyne.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46

ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozsudku spĺňa.

Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová