Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/209/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. – D., so sídlom v Ţ.,

proti ţalovanej E., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. J., advokátom so sídlom v L.

o zaplatenie 663,85 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 22. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 15. januára 2013, č.k. -66

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 663,85 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne

od 5. mája 2011 do zaplatenia, nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 39,50 eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 580,25 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , ,

ods. 1, 2 a vecne tým, ţe ţalovaná neoprávnene odoberala elektrickú

energiu na odbernom mieste R.. Mal za preukázané, ţe na tomto odbernom mieste dochádzalo

k odberu elektrickej energie bez zmluvy a bez určeného meradla, keď pri kontrole odberného

miesta bola na kábli, ktorý viedol do rodinného domu, v ktorom býva ţalovaná, nameraná

hodnota prúdovej záťaţe 4,8 A čo svedčí o odbere elektrickej energie elektrospotrebičmi.

O úrokoch z omeškania rozhodol podľa a ţalobkyni

priznal úroky z omeškania vo výške 9,25 % zo ţalovanej sumy od 5. mája 2011, t. j. odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. X., nakoľko ţalovaná bola v omeškaní s jej

úhradou. O náhrade trov konania rozhodol podľa

2

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. októbra 2013, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 61,16 eur na účet

jej právneho zástupcu Mgr. P. do troch dní. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

účastníci konania boli poučení podľa a po tomto poučení zhodne uviedli,

ţe okrem známych dôkazov a skutočností v tomto konaní iné neoznačujú, nepredkladajú, ani

neţiadajú vykonať a preto súd prvého stupňa nemal právny dôvod inak pristúpiť k vykonaniu

dokazovania a tento procesný postup súdu prvého stupňa povaţoval za správny. K odvolacej

námietke ţalovanej, ţe nebola súdom prvého stupňa poučená podľa uviedol, ţe

ţalovanej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a teda ak neboli splnené

predpoklady uvedené v , nebol dôvod ţalovanú odkazovať na centrum právnej

pomoci a o tejto moţnosti ju poučovať. Konštatoval, ţe v prejednávanej veci súd prvého

stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade

s a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil podľa ust. ods. , s ktorými

dôvodmi sa odvolací súd stotoţnil a na tieto poukázal. Zdôraznil, ţe ak z poistkovej skrinky

na stĺpe elektrického vedenia boli na priamo zapojené vodiče do domu ţalovanej bez

určeného meradla, ide o neoprávnený odber elektrickej energie v zmysle § 39 ods. 1 písm. b/

, pričom výška škody bola ţalobkyňou vyčíslená správne.

Z uvedených dôvodov podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na

ustanovenie

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, navrhla ho zrušiť

a tieţ zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

z dôvodu, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje dostatočné odôvodnenie.

Namietala, ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie, v ktorom namietala

procesné pochybenia súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorých nevykonal vo veci dostatočné

dokazovanie a v dôsledku čoho musel dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam

a nesprávnym právnym záverom. Súd vychádzal len z tvrdení ţalobkyne, pričom

uţ v odvolaní poukázala na to, ţe súd nenariadil znalecké dokazovanie na preukázanie

skutočnosti, či došlo resp. nedošlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie v dome

ţalovanej. Za váţne pochybenie súdu povaţuje to, ţe súd prvého stupňa ju nepoučil podľa

3

a Napriek týmto tvrdeniam v dôvodoch odvolania sa odvolací súd stotoţnil

s postupom a závermi súdu prvého stupňa, ktoré ona povaţuje za nezákonné, pretoţe pokiaľ

by sa odvolací súd dostatočne vyporiadal s dôvodmi jej odvolania, musel by zákonite dospieť

k opačným záverom.

Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej navrhla dovolanie odmietnuť

z dôvodu jeho neprípustnosti a tieţ nedôvodnosti. Uviedla, ţe súd vykonal všetky dôkazy,

ktoré boli potrebné pre vydanie rozhodnutia, pričom účastníci konania a teda ani ţalovaná

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie ( ) iné návrhy

na doplnenie dokazovania nenavrhli. Ţiadala priznať jej náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 61,44 eur za jeden úkon právnej sluţby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 15 ods. 3 a 4 (§ 238

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Prípustnosť dovolania ţalovanej vylučuje aj ustanovenie , podľa

ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,

dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania

neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania

ţaloby na prvostupňovom súde. Dňa 13. augusta 2012, kedy bola ţaloba podaná na Okresný

súd Rimavská Sobota, bola minimálna mzda podľa § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 343/2011

Z.z. 327,20 eur a jej trojnásobok predstavoval sumu 981,60 eur. Suma 663,85 eur,

na zaplatenie ktorej bola ţalovaná v konaní zaviazaná, teda neprevyšuje trojnásobok

minimálnej mzdy v deň podania ţaloby na prvostupňovom súde a preto dovolanie ţalovanej

nie je prípustné ani podľa ustanovenia

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Pokiaľ ide o námietku ţalovanej spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241

5

ods. 2 dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd,

ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie

súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani

v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu,

ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a

ods. 2, in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

K námietke dovolateľky, ţe rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd povaţuje za potrebné

uviesť, ţe tento dovolací dôvod, ktorý bol obsiahnutý v ustanovení § 241

ods. 2 písm. c/ účinného do 31. augusta 2003, nie je od účinnosti

Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený , súčasťou našich procesných

predpisov.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti

podľa a nasl.

Z procesných vád je v dovolaní namietaná vada konania podľa ,

t. j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa

ţalovanej vada konania spočívala v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne

odôvodnené.

6

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, ţe odvolací súd

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu

senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver

pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101

ods. 1, , a , , , , , ). Vada

konania podľa je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho

konania na spravodlivý súdny proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe nie je dôvodná námietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

7

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe

viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom

na ustanovenie (čoho sa ţalobkyňa v konaní domáhala, čo bolo

predmetom odvolania ţalovanej, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, ako vec právne posúdil, ako

sa vysporiadal s odvolacími námietkami ţalovanej).

Dovolateľka ďalej namietala nedostatky týkajúce sa vykonávania a hodnotenia

dôkazov, ktoré mali viesť k porušeniu rovnosti účastníkov v konaní a tým i k porušeniu

jej práva na spravodlivý súdny proces.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,

ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však uţ vecou súdu (por. § 120

ods. 1 ), a nie účastníkov konania. Ak by aj súd v priebehu konania nevykonal všetky

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy ako navrhli účastníci, následkom môţe byť

len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie procesná

vada podľa (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 37/1993 a 125/1999). V danom prípade z obsahu spisu ani nevyplýva, ţe by súd prvého

stupňa nevyhovel konkrétnym návrhom ţalovanej na vykonanie dokazovania, pretoţe táto

v rámci prvostupňového konania bola absolútne pasívna a ţiadne návrhy na vykonanie

dôkazov nepodala.

Pokiaľ sa odvolací súd stotoţnil so zisteným skutkovým stavom tak ako ho súd prvého

stupňa zistil na základe tvrdení ţalobkyne a ţalovanej a nimi predloţených a navrhnutých

dôkazov, ide o právny názor odvolacieho súdu, ktorý je súčasťou právneho posúdenia veci.

Ani ţalovanou namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie

procesne prípustné ( aţ c/ ).

Dovolateľka taktieţ namietala, ţe jej postupom súdov bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, nakoľko nebola poučená podľa

Podľa ustanovenia účastníka, ktorý poţiada o ustanovenie advokáta

a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáţe

na Centrum právnej pomoci. O tejto moţnosti súd účastníka poučí.

9

Vo všeobecnosti treba uviesť, ţe vo svojich ustanoveniach

pripúšťa moţnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov ako

i moţnosť účastníka konania poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Je pritom

povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať svoje pomery, ktoré

sú rozhodujúce pre posúdenie jeho ţiadosti. V súvislosti so skúmaním splnenia zákonných

podmienok, ktoré treba skúmať v kaţdom konaní samostatne, berie súd na zreteľ nielen

majetkové, zárobkové a osobné pomery ţiadateľa, ale i na jeho celkové pomery, ako

i charakter sporu a výšku súdneho poplatku. Predpokladom, aby mohlo byť vyhovené ţiadosti

účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je splnenie zákonných podmienok,

v dôsledku ktorých by bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 138

ods. 1 Zákonodarca teda v právnej norme aj naďalej podmieňuje právo

na priznanie zástupcu z radov advokátov pre zabezpečenie ochrany práv len tomu účastníkovi,

ktorému by súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138

ods. 1 Os.p. Táto podmienka u ţalovanej splnená nebola. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd

prvého stupňa uznesením z 26. novembra 2012 sp. zn. -46 ţalovanej

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a nebolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa

poučiť ţalovanú podľa

Uvedeným postupom preto súdy niţších stupňov neodňali ţalovanej moţnosť konať

pred súdom.

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť

dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovanej v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal ţalobkyni náhradu

trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní jej ţiadne trovy nevznikli.

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová