Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-3495-2021.pdf
PDF · 82.03 KB
Case nature
Subarea
59Ek/3495/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného V.J. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému X. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. Q. Ľ., XXX XX Q. Ľ., K..Č.. V. Ú. J., L.H. X, XXX XX J., o vymoženie 3.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Sopkom, Exekútorský úrad Svit, so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit pod sp. zn. 353EX 1296/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 05.10.2021 domáhal od povinného vymoženia 3.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/6/2016-158 zo dňa 19.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/68/2020-215 zo dňa 31.03.2021. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.10.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3495/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 29.12.2021 súdny exekútor predložil súdu podanie povinného, ktoré podľa obsahu možno považovať za návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/6/2016-158 zo dňa 19.09.2019 a rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/68/2020-2015 s tým, že Krajský súd Žilina to postúpil na Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorý podľa názoru povinného mal ešte niečo urobiť. Ku dňu podania návrhu však nemá žiadnu vedomosť o tom, že Okresný súd Liptovský Mikuláš, sporový súd niečo vydal - uznesenie, že má niečo zaplatiť a vyčíslenie peňazí, koľko má dostať, keďže bol vo veci úspešný a ich požadovaná suma 10.000,- eur bola zamietnutá, nakoľko je odsúdený a preto im bolo priznaných 3.000,- eur, ktoré aj tak nehodlá zaplatiť. Povinný ďalej uviedol, že pokiaľ neobdrží nejaké uznesenie z Okresného súdu Liptovský Mikuláš o zaplatení vyčíslenej čiastky, na ktorú má on nárok, považuje preto prebiehajúcu exekúciu za neakceptovateľnú. Zároveň uviedol, že má podanú obnovu konania, lebo sú nové dôkazy aj svedkovia, pričom volal so svojím právnikom a vie len toľko, že sudkyňa už niečo má a čaká na svedka. Ide o to, že údajne poškodený - oprávnený sa chce obohatiť o cudzie peniaze, ktoré žiada. Preto pokiaľ nebude obnova konania vyhlasuje, že nikomu nič platiť nemieni a keď im bude štátom poskytnutá suma, nech si žiadajú od nich spätne.
3. Oprávnený sa k podaniu povinného v lehote stanovenej súdnym exekútorom nevyjadril.
4. Podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené
všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
7. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Preskúmaním obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 59Ek/3495/2021 exekučný súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 05.10.2021 domáhal od povinného vymoženia 3.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/6/2016-158 zo dňa 19.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/68/2020-215 zo dňa 31.03.2021. Exekučný súd ďalej konštatuje, že v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/6/2016 sa oprávnený žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného (povinného v tomto konaní) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) sumu 10.000,- eur. Súd v predmetnej veci rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 7.000,- eur) žalobu zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie žalovaný a žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline, tak, že rozsudok prvej inštancie potvrdil v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur a zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60 %.
13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či došlo k platnému prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu, v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
14. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Pokiaľ povinný namieta, že ku dňu podania návrhu mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie z Okresného súdu Liptovský Mikuláš, keďže Krajský súd v Žiline predmetnú vec postúpil okresnému súdu, exekučný súd uvádza, že v predmetnej veci odvolací súd (Krajský súd v Žiline) potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu (Okresný súd Liptovský Mikuláš) o povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému sumu 3.000,- eur. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 60 %. Teda pokiaľ krajský súd uvedenú vec postúpil okresnému súdu, tak ju postúpil za účelom rozhodnutia o konečnej (konkrétnej) výške týchto trov. Zároveň exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že k povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania krajský súd zaviazal žalovaného a teda povinného v tomto konaní. Je nesporné, že oprávnený sa žalobou domáhal od žalobcu v základnom konaní zaplatenia sumy vo výške 10.000,- eur. Skutočnosť, že žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, keď súd žalobu vo zvyšnej časti (v sume 7.000,- eur) zamietol, nič nemení na tom, že povinný mal povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.000,- eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko povinný si povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil, predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 07.05.2021 a stalo sa tak spôsobilým exekučným titulom.
16. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, pričom nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia. V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je preto povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul v súvislosti s jeho vykonateľnosťou a to tak po stránke formálnej ako aj materiálnej ako dvoch rovnocenných zložiek. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon.
17. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/6/2016-158 zo dňa 19.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/68/2020-215 zo dňa 31.03.2021. Keďže povinný si povinnosť ním uloženú nesplnil, oprávnený inicioval začatie exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. Nakoľko v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá, oprávnený nemal inú možnosť ako sa domôcť svojho nároku než podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním exekučný súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
18. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu,
ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Inak povedané, nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Ako už bolo uvedené, predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. V predmetnej veci sa exekúcia vedie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a preto exekučný súd nemohol prijať iný záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.