Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-4-2018.pdf
PDF · 111.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: V.. K. N., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXX/X, Š., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: J.. H. N., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXX/X, Š., právne zastúpený Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, IČO: 42 255 010, so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o zaplatenie 8 150,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 8 150,92 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 150,92 Eur od 13.09.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou prostredníctvom právnej zástupkyni na tunajší súd 29. januára 2018 žiadala, aby súd titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného žalobkyni zaplatiť 8 150,92 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 150,90 eur od 13. septembra 2017 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadala nahradiť žalobkyni trovy konania. 2. Žalobkyňa skutkovo žalobu vymedzila tak, že v rámci mimosúdneho rokovania ohľadne vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa 21. júla 2017 dozvedela, že žalovaný 10. augusta 2009 použil jej finančné prostriedky vo výške 8 150,92 eur na úhradu výlučného záväzku žalovaného, a to úveru, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu motorového vozidla pred uzavretím manželstva. V súčasnej dobe sa na tunajšom súde vedie súdny spor ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX. V priebehu manželstva žalobkyňa predala byt patriaci do jej výlučného vlastníctva, pričom finančné prostriedky získané z tohto predaja boli prevedené na účet žalovaného, z ktorého účtu bola uhrádzaná kúpna cena za spoločný byt. Počas trvania manželstva sa dožadovala od žalovaného, aby jej ukázal výpisy z účtu, pričom žalovaný jej účet resp. výpis z účtu odmietol ukázať a ubezpečoval ju, že celý výťažok z predaja jej bytu bol použitý na úhradu kúpnej ceny spoločného bytu. 3. Žalobkyňa právne odôvodňovala žalobu na základe použitia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. 4. Žalobkyňa spolu so žalobou súdu zaslala mailovú komunikáciu, výpis z účtu žalovaného, kúpne zmluvy, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia s doručenkou. 5. Tunajší súd 19. februára 2018 vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 10C/4/2018-39 v zmysle žalobného návrhu. Proti platobnému rozkazu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s vecným odôvodnením, v ktorom rozporoval tvrdenie žalobkyne, že nemala vedomosť ohľadne časti použitia jej finančných prostriedkov získaných z predaja jej bytu na zaplatenie úveru použitého na kúpu jeho motorového vozidla. V predmetnom období strany boli manželia, žili v spoločnej domácnosti a všetky otázky týkajúce sa vzájomného spolužitia a aj použitia finančných prostriedkov spoločne konzultovali. Kúpnu zmluvu na
kúpu spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňa podpisovala, z ktorej vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená v dvoch častiach, a to prvá časť vo výške 19 916 Eur a druhá časť vo výške 33 194 Eur, bola vyplatená z hypotekárneho úveru. Žalobkyňa podpisovala aj hypotekárny úver a teda je vylúčené, aby nemala vedomosť o použití jej finančných prostriedkov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Spolu s odporom súdu zaslal kúpnu zmluvu, dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, rozhodnutie o povolení vkladu. 6. Súd platobný rozkaz vydaný 19. februára 2018 č. k. 10C/4/2018-39 zrušil uznesením z 28. marca 2018 č. k. 10C/4/2018-59, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2018. 7. Z vyjadrenia žalobkyne k odporu vyplýva, že svedkyňou o ubezpečovaní žalovaného, že všetky financie získané z predaja bytu žalobkyni budú použité na kúpu spoločného väčšieho bytu s garážou bola matka žalobkyne J.. K. W., ktorá viackrát počula žalovaného, ako hovorí žalobkyni, že výťažok z predaja jej bytu bude použitý na financovanie kúpnej ceny spoločného bytu a súdu predložila čestné prehlásenie menovanej. Žalovaný zámerne neuvádzal úplne pozadie uzatvárania kúpnych zmlúv a dodatku ku kúpnej zmluve. Prvá pôvodná Kúpna zmluva bola uzatvorená 15. júla 2018, z ktorej vyplýva, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 32 919 Eur mala byť uhradená do 27. júla 2009 a práve táto časť kúpnej ceny mala byť uhradená z výťažku predaja jej bytu a zvyšok kúpnej ceny vo výške 20 191 Eur mala byť hradená z hypotekárneho úveru. Následne žalovaný dal žalobkyni podpísať dodatok k tejto zmluve s iným rozdelením kúpnej ceny, avšak tento dodatok mal byť uzavretý pre účely banky /nemal byť pripojený ani k zmluve podanej do katastra nehnuteľní/ z dôvodu, aby žalovaný dostal vyšší hypotekárny úver a z tohto úveru, aby si mohol vyplatiť svoj záväzok - úver na kúpu motorového vozidla a tiež z tohto úveru sa mali pokryť náklady na maľovku bytu. Dodatok k zmluve nemal zmeniť prv dohodnutý spôsob vyplatenia kúpnej ceny a táto mala byť vyplatená, tak ako bolo dohodnuté v riadnej kúpnej zmluve. Kúpna zmluva z 08. septembra 2009 obsahuje rovnaké vyplatenie kúpnej ceny ako je uvedené v kúpnej zmluve z 15. júla 2009, čo len svedčí o tom, že žalobkyňa svoj názor nezmenila a trvala na pôvodnej dohode a to, že na kúpu bytu sa primárne použijú jej financie a až zvyšok sa doplatí z hypotekárneho úveru. Žalovaný v skutočnosti ku kúpnej zmluve podanej na kataster nehnuteľnosti priložil aj dodatok so zmeneným spôsobom financovania kúpnej ceny, ktorú skutočnosť sa žalobkyňa dozvedela až po rozvode manželstva, keď si 03. augusta 2017 vyžiadala kúpnu zmluvu na byt a vtedy zistila, že do katastra žalovaný vložil verziu kúpnej zmluvy z 08. septembra 2009, ku ktorej bol pripojený aj dodatok. Ako vyplýva z nadpisu tohto dodatku, išlo o pôvodný dodatok ku Kúpnej zmluve z 15. júla 2009, čo potvrdzuje tzv. účelové machinácie žalovaného. Podľa názoru žalobkyne jej nárok nie je premlčaný, pretože žalobkyňa sa o skutočnom použití sumy 8 150,92 Eur dozvedela až z mailu právneho zástupcu žalovaného z 21. júla 2017. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, pričom žalobkyňa si svoj nárok uplatnila v rámci tejto premlčacej doby. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil úmyselne, a teda nemohlo dôjsť ani k premlčaniu podľa § 107 ods. 2 OZ, pretože nedošlo k uplynutiu 10-ročnej premlčacej doby. 8. Súd vo veci vypočul strany, právnych zástupcov strán, svedkyňu, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci: 9. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe, ako aj opísaných skutkových okolnostiach v žalobe a zdôraznila, že žalobkyňa nemala vedomosť o použití svojich finančných prostriedkov na zaplatenie úveru žalovaného. Manželstvo strán bolo uzatvorené XX. P. XXXX a rozvedené bolo pred tunajším súdom XX. F. XXXX sp. zn. XXP/X/XXXX, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť XX. Q. XXXX. Podľa jej názoru k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť, pretože subjektívna premlčacia doba začala plynúť 21. júla 2017 podľa § 107 ods. 1 OZ, a keďže žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil úmyselne , teda vedel, že peniaze použité na úhradu svojho výlučného záväzku sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, nemohlo dôjsť k premlčaniu ani v objektívnej 10 ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o úmyselnom konaní žalovaného, pretože nemala prístup k jeho účtu, nedisponovala s jeho platobnou kartou ani s výpismi z jeho účtu. 10. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pričom uplatnil námietku premlčacia v tomto konaní s tým, že žalobkyňa vedela na čo budú použité jej finančné prostriedky. Žalobkyňa kúpnu zmluvu ako aj dodatok ku kúpnej zmluve a aj hypotekárny úver podpisovala s tým, že mala vedomosť o tom, že finančný obnos vo výške 19 916 Eur bude použitý na vyplatenie prvej časti kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, a teda nasledujúcim dňom t. j. 13. augusta 2009 začína plynúť premlčacia doba /12. augusta 2009 bol podpísaný dodatok ku kúpnej zmluve/. K spôsobu uzatvárania kúpnych zmlúv uviedol, že došlo k duplicite podpisovania zmlúv, tak ako to uvádzala žalobkyňa a teda, že kúpnu zmluvu aj s dodatkom podpísali v mesiaci august pre potreby banky. Následne na to banka schválila úver a strany uzatvorili úverovú zmluvu 21. augusta 2009 a následne v septembri boli podpísané kúpne zmluvy aj s dodatkom, tak ako boli predložené banke, teda s podpisom 8. septembra 2009.
11. Žalobkyňa zotrvala na žalobe, pričom uviedla, že nemala žiadne pochybnosti o vyplatení kúpnej ceny z jej finančných prostriedkov, pretože asi týždeň po úhrade kúpnej ceny sa stretla s predávajúcou, ktorá jej odovzdala kľúče od bytu. V zmysle dohody s predávajúcimi do 27. júla 2009 mali byť vyplatené finančné prostriedky za kúpnu cenu bytu. Okrem predmetného bytu so žalovaným kúpili aj garáž za kúpnu cenu vo výške 6 639 Eur, ktorá kúpna cena mala byť vyplatená z jej finančných prostriedkov. 12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Odstupom času sa už nepamätal, kedy sa podpisovali zmluvy a dodatok a kde. V tom čase však žalobkyňa bola v 6. mesiaci tehotenstva. Dodatok k zmluve sa podpisoval na základe poučenia zo strany banky. V tej dobe mal spotrebný úver na motorové vozidlo, pričom zarábal okolo 900 Eur. Žalobkyňa bola na materskej dovolenke, takže nespĺňali bonitu na získanie úveru. Úver sa navýšil z dôvodu, že musel splatiť spotrebný úver na auto. Z finančných prostriedkov z predaja bytu žalobkyne zaplatil úver na auto, čím sa zvýšila bonita na získanie úveru. Nevyžiadal si súhlas na splatenie svojho úveru z finančných prostriedkov žalobkyne a ani nevedel, prečo by ho mal žiadať, pretože v tom čase sa so žalobkyňou o všetkom rozprávali. Potvrdil, že prístup k svojmu účtu a aj dispozičné právo mal len on a nemal dôvod na ukázanie výpisu svojho účtu žalobkyne. 13. Svedkyňa J.. K. W., matka žalobkyne potvrdila, že z jej a manželových finančných prostriedkov si žalobkyňa pred uzavretím manželstva kúpila byt za 1 200 000 Sk, ktorú po uzavretí manželstva predala a keďže jej susedka predávala výhodne byt za 1 800 000 Sk strany sa rozhodli tento byt kúpiť. V tom čase jej bývalý manžel chcel doplatiť kúpnu cenu na kúpu predmetného bytu s tým, že byt bude vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný chcel prispieť nejakými peniazmi do kúpy bytu, a preto došlo k uzatvoreniu zmluvy o hypotekárnom úvere. Tento úver navýšil jednak za účelom doplatenia kúpnej ceny, zaplatenia jeho motorového vozidla, a prerábky bytu. Jej bývalý manžel nesúhlasil, aby kúpna cena vo výške 1 200 000 Sk za byt žalobkyne bola prevedená na účet žalovaného, avšak žalovaný hovoril, že tieto peniaze tam budú len chvíľu. Žalobkyňa ani ona nemali vedomosť o tom, že by žalovaný z peňazí žalobkyne vyplatil kúpnu cenu za jeho motorové vozidlo. Túto vedomosť nadobudla žalobkyňa až v r. 2017 v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný ubezpečoval, že je všetko v poriadku, pričom žalobkyňa nemala prístup k účtu žalovaného, a teda ani nevedela ako bolo naložené s jej finančnými prostriedkami. Svedkyňa mala vedomosť o uzatvorenej kúpnej zmluve - kúpa trojizbového bytu uzavretej 15. júla a aj dodatku, pričom žalovaný hovoril, že tento je dôležitý pre bankové účely. Obsah dodatku však nepoznala. Počas trvania manželstva strán žalovaný hovoril, že všetky finančné prostriedky išli na byt a garáž. 14. Z mailovej komunikácie právneho zástupcu žalovaného z 21.júla 2017 vyplýva, že prekonzultoval návrh právnej zástupkyne žalobkyne so svojim mandantom /mimosúdne rokovanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov/ s tým ,že jeho mandant nesúhlasí so stanovenou hodnotou nehnuteľnosti a poukázal na fakt, že byt s garážou neboli nadobudnuté spôsobom ako opisuje, keďže z výlučných prostriedkov žalobkyne bolo pri kúpe bytu použitých len 26 555 Eur. Zostatok bol vyplatený z hypotekárneho úveru. Úver, z ktorého bolo financované motorové vozidlo H. H. nebol vyplatený z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetné motorové vozidlo bolo vyplatené už 10. augusta 2009 z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu žalobkyne. Tieto finančné prostriedky nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemôžu byť zohľadňované pri jeho vyporiadaní. Žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu 15. júla 2009 ako predávajúca s kupujúcim s V. R. , predmetom ktorej bol prevod vlastníctva jednoizbového bytu za kúpnu cenu 49 800 Eur, pričom záloha vo výške 9 967 Eur bola zaplatená 10. júla 2009 a druhá splátka vo výške 39 833 Eur mala byť uhradená predávajúcej na základe hypotekárneho úveru. XX. V.. K. M. P. V.. Q. M. ako predávajúci uzavreli so stranami ako kupujúcimi kúpnu zmluvu 08. septembra 2009, ktorej predmetom bola kúpa trojizbového bytu za kúpnu cenu vo výške 53 110 Eur, ktorá má byť vyplatená v dvoch splátkach, a to kúpna cena bytu vo výške 32 919 Eur má byť zaplatená 27. júla 2009 a druhá splátka kúpnej ceny vo výške 20 191 Eur bude uhradená na základe hypotekárneho úveru. Predávajúci s kupujúcimi uzavreli Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. júla 2009, kde došlo k zmene financovania kúpnej ceny, a to v článku 7., kde zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena vo výške 53 110 Eur bude vyplatená v dvoch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 19 916 Eur bude kupujúcim zaplatená pred uhradením druhej splátky a druhá splátka vo výške 33 194 Eur bude uhradená na základe hypotekárneho úveru. Dodatok ku kúpnej zmluve bol uzatvorený 08. septembra 2009. Správa katastra Š. rozhodla o povolení vkladu č. vkladu XXXX/XXXX. Rozhodnutie bolo vydané XX. Y. XXXX. Žalobkyňa do spisu založila kúpnu zmluvu, na predmetný trojizbový byt, podpísanú 15. júla 2009 a dodatok č. 1 podpísanú 12. augusta 2009 v takom istom znení, ako predložil právny zástupca žalovaného, avšak kúpna zmluva a dodatok ku kúpnej zmluve boli datované 08. septembra 2009. Žalobkyňa do spisu založila príkaz na úhradu z 27. júla 2009, ktorým došlo k úhrade kúpnej ceny vo výške 39 833 Eur za byt žalobkyne zo strany kupujúceho pána V. R..
16. Strany z VÚB banka uzatvorili zmluvu o poskytnutí Flexi hypotéky z 21. augusta 2009. Predmetom úverovej zmluvy bol záväzok banky poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky, ktoré sa dlžníci zaviazali použiť na dohodnutý účel a úver vrátiť a zaplatiť úroky z úveru a plniť riadne a včas ďalšie povinnosti založené zmluvou. Zo zmluvy a jej prílohy vyplýva, že banka stranám poskytla úver vo výške 33 194 Eur. 17. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva, že 28. júla 2009 bola prevedená finančná čiastka vo výške 39 833 Eur od V. R.. Žalovaný 10. augusta 2009 splatil svoj úver vo výške 8 150,92 Eur, suma 19 916,-Eur bola použitá na zaplatenie prvej časti kúpnej zmluvy pánovi M. a 04. septembra 2009 bola zaplatená kúpna cena za garáž vo výške 6 639 Eur na účet M. N.. 18. Z pripojeného spisu Okresného úradu, katastra Š. vyplýva, že katastru bola predložená kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami ako kupujúcimi a predávajúcimi manželmi M., podpísaná 07. septembra 2009. Správa katastra Š. vydala rozhodnutie o povolení vkladu 1. októbra 2009 č. vkladu M. XXXX/ XXXX. Katastrálnemu úradu bola predložená aj kúpna zmluva datovaná 08. septembra 2009 s dodatkom datovaným 08. septembra 2009. 19. Žalobkyňa do spisu založila Čestné prehlásenie svojej matky J.. K. W. z 12. apríla 2018, v ktorom prehlásila, že žalobkyňa svoj byt predala s tým, že peniaze budú použité na kúpu bytu a garáže na R. ulici č. X. Mala vedomosť o tom, že peniaze za byt predaja žalobkyne vo výške 39 833 Eur boli poslané na účet žalovaného a na vlastné uši počula, ako žalovaný hovoril o tom, že peniazmi získanými z predaja dcérinho bytu sa vyplatí nový byt spolu s garážou a nebude treba veľa dokladať z hypotéky. Potom počula, ako išli pozrieť nový byt, kedy znovu žalovaný ubezpečoval žalobkyňu, že peniaze, ktoré boli zaslané na jeho účet, budú použité na kúpu nového bytu s garážou a zvyšok sa vyplatí z hypotéky , ktorú si on zoberie na seba. 20. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára: 21. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 23. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. V danom prípade predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobkyne bez právneho dôvodu. V § 451 odseku 1 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť. 26. Ustanovenie § 451 odseku 2 OZ vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. forme. Súd na základe zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva nadobudla do svojho výlučného vlastníctva jednoizbový byt, ktorý kúpnou zmluvou uzavretou 15. júla 2009 previedla na kupujúceho V. R.É. za kúpnu cenu 49 800 Eur, ktorá bola zaplatená v dvoch splátkach, a to 9 967 Eur bola zaplatená 10. júla 2009 a druhá časť vo výške 39 833 Eur bola prevedená na účet žalovaného. Strany v čase trvania manželstva uzavreli ako kupujúci s manželmi M. kúpnu zmluvu uzavretú 15. septembra 2009 za kúpnu cenu vo výške 53 110 Eur, ktorá mala byť vyplatená v dvoch splátkach, a to prvá časť vo výške 32 919 Eur mala byť zaplatená 27. júla 2009 a druhá splátka mala byť vyplatená z hypotekárneho úveru vo výške 20 191 Eur. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. júla 2009 uzavretý 12. augusta 2009 zmenil výšku zaplatenia kúpnej ceny v dvoch splátkach. Prvá splátka vo výške 19 916 Eur mala byť zaplatená pred uhradením druhej splátky kúpnej zmluvy a druhá splátka vo
výške 33 194 Eur mala byť uhradená z hypotekárneho úveru. Pre potreby banky strany kúpnej zmluvy predložili Okresnému úradu Š.P., katastrálny úrad kúpnu zmluvu a dodatok ku kúpnej zmluve datované 08. septembra 2009. Strany s manželmi M. uzavreli kúpnu zmluvu na kúpu stavby - garáž so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parcela č. XXX/X, pozemok parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 za kúpnu cenu 6 639 eur, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov žalobkyne prevodom z účtu žalovaného. 27. V prejednávanej veci bolo dôležitou otázkou zistenie, či žalobkyňa mala alebo nemala vedomosť o vyplatenú úveru žalovaného použitého na kúpu jeho motorového vozidla, ktorá skutočnosť bola rozporovaná zo strany žalovaného. Žalobkyňa a v konaní vypočutá svedkyňa jednoznačne uviedli, že žalobkyňa túto vedomosť nemala, pričom zo strany žalovaného bola ubezpečovaná, že jej finančné prostriedky boli požité na kúpu bytu, resp. jej časti v zmysle kúpnej zmluvy, garáže a časť peňazí bola použitá na maľovanie bytu. Žalovaný potvrdil, že si nevyžiadal súhlas na splatenie svojho úveru z finančných prostriedkov žalobkyne a ani nevedel prečo by ho mal žiadať, pretože v tom čase sa so žalobkyňou o všetkom rozprávali. Potvrdil, že prístup k svojmu účtu a aj dispozičné právo mal len on a nemal dôvod na ukázanie výpisu svojho účtu žalobkyne. Kúpna zmluva datovaná 08. septembra 2009 bola podpísaná pre bankové účely. Svoj úver zaplatil z finančných prostriedkov žalobkyne, aby sa zvýšila bonita za účelom uzavretia hypotekárneho úveru. 28. Súd sa zaoberal otázkou premlčania vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. V danom prípade súd aplikoval na daný prípad ustanovenie § 107 ods.1, 2 OZ. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. 29. V danom prípade premlčacia subjektívna lehota začala plynúť dňom 21. júla 2017, kedy sa žalobkyňa dozvedela o použití sumy 8 150,92 Eur z mailu právneho zástupcu žalovaného. Žaloba bola podaná na tunajší súd 29. januára 2018, takže žaloba bola podaná včas. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil úmyselne / mal vedomosť, že peniaze použité na splatenie jeho úveru sú majetkom žalobkyne bez jej súhlasu, ktorú skutočnosť potvrdil na pojednávaní sám žalovaný / bez súhlasu žalobkyne. Neobstojí v tomto smere tvrdenie žalovaného, že o všetkom sa ako manželia rozprávali a žalobkyňa vedela o tomto použití jej finančných prostriedkov alebo, že kúpna zmluva a dodatok ku kúpnej zmluve boli podpisované pre účely banky z dôvodu, že v konaní bol preukázaný opak jeho tvrdenia. Súdu okrem tvrdenia skutkových okolností nepredložil ani jeden dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia. Nie je rozhodujúce, že žalobkyňa sa mohla dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Vyžaduje sa skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť, ktorá skutočnosť má vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd uzatvára, že žalovaný konal úmyselne a jedná sa o nepriamy úmysel podľa § 15 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Začiatok objektívnej lehoty
začal plynúť dňom poskytnutia plnenia, t. j. 10. augusta 2009, resp. nasledujúcim dňom a premlčacia doba uplynula 11. augusta 2019. Žaloba na súd bola podaná 29. januára 2018, teda v rámci neuplynutia premlčacej doby. 30. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, a odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 31. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudkus tým, že žalobkyni súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 8 150,92 eur od 13. septembra 2017 až do zaplatenia, teda nasledujúcim dňom ako žalovaný vyplatil úver na kúpu motorového vozidla. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa, ktorá mala plný úspech v konaní, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Odvolanie proti rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.