Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/18/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra

2015 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr.

Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obţalovanému J. P.,

pre prečin zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o návrhu JUDr. E. M.

na odňatie a prikázanie veci, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obţalovaného J. P. pre prečin zanedbania

povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, sa tomuto súdu odníma a prikazuje sa Okresnému súdu Bratislava II.

O d ô v o d n e n i e:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 15. decembra 2014 na Okresný súd

Trnava obţalobu na J. P. pre prečin zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,

na skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tejto obţaloby.

Na základe námietky zákonného sudcu JUDr. Martina Ţovinca, do súdneho oddelenia

ktorého bola predmetná trestná vec zapísaná pod sp. zn. , Krajský súd v Trnave

uznesením z 29. januára 2015, sp. zn. rozhodol, ţe sudca JUDr. Martin Ţovinec

je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Menovaný sudca odôvodnil svoju námietku zaujatosti tým, ţe E. M. osobne pozná

z Okresného súdu Trnava, na ktorom pracovala a počas tohto obdobia s ňou prichádzal

do osobného kontaktu nie len pri pracovných stretnutiach, ale aj pri rôznych mimopracovných

spoločenských príleţitostiach.

2

Následne bola vec prostredníctvom náhodného výberu elektronickou podateľňou súdu

pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trnava JUDr. Helene

Gajdošovej. V nadväznosti na to, aj táto sudkyňa okresného súdu predloţila spisový materiál

Krajskému súdu v Trnave s námietkou zaujatosti s odôvodnením, ţe JUDr. E. M. pracovala

od roku 2011 do roku 2014 na Okresnom súde Trnava ako v., osobne

ju pozná z pracovných i mimopracovných stretnutí a sú jej známe jej súdne konania, ktoré

prebiehajú s obţalovaným J. P.

Na základe námietky zaujatosti sudkyne JUDr. Heleny Gajdošovej uznesením

Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2015, sp. zn. , bola v zmysle § 31 ods. 1

z vykonávania úkonov trestného konania vylúčená.

Prostredníctvom elektronickej podateľne bola následne predmetná vec pridelená

na prejednanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu prom. práv. Mariánovi Kusému, ktorý

taktieţ vzniesol námietku zaujatosti v podstate z tých istých dôvodov ako JUDr. Martin

Ţovinec a JUDr. Helena Gajdošová.

Po predloţení spisu Krajskému súdu v Trnave, vzniesla námietku zaujatosti

z rovnakých dôvodov aj sudkyňa krajského súdu JUDr. Katarína Stanislavská. Iný senát

krajského súdu rozhodol o jej vylúčení z prejednávania a rozhodovania trestnej veci proti

obţalovanému J. P., a následne senát krajského súdu rozhodol v tejto veci aj o vylúčení sudcu

Okresného súdu Trnava prom. práv. Mariána Kusého.

Následne bol elektronickou podateľňou pridelený spis obţalovaného J. P.

na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Rastislavovi Kreslovi, ktorý taktieţ 17. augusta

2015 vzniesol námietku svojej zaujatosti pre známosť s osobou JUDr. E. M. z obdobia

jej pracovného pôsobenia na Okresnom súde Trnava.

V nadväznosti na to, písomným podaním z 26. augusta 2015 doručeným Okresnému

súdu Trnava 28. augusta 2015, podala JUDr. E. M. ţiadosť o odňatie trestnej veci Okresnému

súdu Trnava a prikázanie Okresnému súdu Bratislava V. Ţiadosť odôvodnila tým, ţe

od 1. júla 2008 do 30. apríla 2011 bola zamestnankyňou Krajského súdu v Trnave

ako v. a j., pričom od 1. mája 2011 do 31. marca 2014 pracovala ako v. na Okresnom súde

Trnava. V trestnej veci obţalovaného J. P., proti ktorému je vedené trestné konanie pre prečin

3

zanedbania povinnej výţivy voči ich maloletej dcére, doposiaľ nebol určený termín hlavného

pojednávania z dôvodu námietok zaujatosti sudcov okresného súdu, ktorí boli v čase jej

pôsobenia na tomto súde školitelia, kolegovia s ktorými prichádzala denne do styku.

Medzičasom prešli viacerí sudcovia tohto súdu výberovým konaním na Krajský súd v Trnave

a je predpoklad, ţe aj oni sa budú namietať, resp. budú nametaní v prípade rozhodovania

odvolacieho súdu. Tieto okolnosti bránia rýchlemu konaniu, čo má negatívny dopad na

maloletú dcéru, keďţe J. P. viac ako 1,5 roka si neplní svoju vyţivovaciu povinnosť.

Svoju ţiadosť o odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie Okresnému

súdu Bratislava V JUDr. E. M. odôvodnila aj skutočnosťou, ţe na tomto súde, príslušnom

podľa miesta bydliska maloletej, uţ prebieha občianske súdne konanie o úpravu práv

a povinností k nej (pod sp. zn. ). Vyjadrila názor, ţe by bolo v záujme rýchlej

ochrany práv maloletého dieťaťa, aby súvisiace súdne konania prebiehali na tomto súde

v mieste bydliska, bez zbytočných prieťahov. V závere návrhu uviedla, ţe z obţalovaného

má strach a bude v záujme jej dcéry, aby súd a prokuratúra spolupracovali s centrom

pre ohrozené deti, ktoré dcéra navštevuje, ako aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately. Vzhľadom na uvedené okolnosti JUDr. E. M. navrhla vec prikázať

na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava V.

Po predloţení veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu

na odňatie a prikázanie veci v zmysle bol predmetný návrh doručený

obţalovanému J. P. s upozornením, ţe sa môţe k návrhu vyjadriť.

Vo svojom písomnom vyjadrení z 24. októbra 2015 (doručeného Najvyššiemu súdu

27. októbra 2015) obţalovaný uviedol, ţe s odňatím veci zo zákona príslušnému Okresnému

súdu Trnava, v obvode ktorého má trvalý pobyt, nesúhlasí. V podstatnej časti podania

podrobne opísal pretrvávajúce nezhody s E. M. od roku 2000 aţ doteraz. K vyjadreniu

pripojene predloţil celý rad písomností so ţiadosťou, “aby boli všetky tieto dôkazové

materiály riadne preskúmané“ a aby bolo preukázané, ţe všetky jeho vyjadrenia sa zakladajú

na pravde. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava V dňa 8. októbra 2015 vo veci práv

k maloletej dcére prebiehalo podľa jeho názoru neobjektívne, v jeho neprospech a odmieta,

aby tento súd “čokoľvek riešil“. Súčasne obţalovaný poţiadal, „aby všetok pripojený spisový

materiál bol zaloţený do spisu, keď sa bude jednať o jeho dcéru a aby bol zaslaný súdu,

na ktorom bude prebiehať pojednávanie“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade návrhu podaného JUDr. E. M.

preskúmal predloţený spisový materiál a dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené

zákonné podmienky podľa na odňatie predmetnej trestnej veci

Okresnému súdu Trnava a na jej prikázanie inému okresnému súdu.

Podľa z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.

Za dôleţité dôvody v zmysle vyššie citovaného ustanovenia súdna prax povaţuje

napríklad hospodárnosť trestného konania, rýchlosť konania, potrebu vykonávania

spoločného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i ostatných

občanov, tieţ však aj okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,

ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia, a najmä čo najrýchlejšie prejednanie

a rozhodnutie veci. Dôleţitým dôvodom odňatia a prikázania veci môţu byť aj také

skutočnosti, ktoré v konkrétnom prípade môţu u občanov vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti

rozhodovania príslušného súdu, resp. všetkých sudcov tohto súdu.

Podľa , z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Skutočnosť, ţe matka maloletej K. P. JUDr. E. M. bola v nedávnej minulosti v., resp.

j. Krajského súdu v Trnave, a pracovala na Okresnom súde Trnava, je u nej daný evidentný

pomer k sudcom pôsobiacim na okresnom súde a takýto pomer, podľa názoru Najvyššieho

súdu, by mohol spôsobiť odôvodnené pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti

rozhodovania týchto sudcov v predmetnej veci. Do úvahy treba nepochybne vziať aj tú

skutočnosť, ţe aj samotní sudcovia, ktorým bola predmetná trestná vec pridelená na

prerokovanie a rozhodnutie - JUDr. Martin Ţovinec, JUDr. Helena Gajdošová, JUDr.

Katarína Stanislavská, prom. práv. Marián Kusý a JUDr. Rastislav Kresl, postupne vzniesli

námietky zaujatosti vzhľadom na svoj pomer k osobe JUDr. E. M., s ktorou po dlhšiu dobu,

v čase jej profesijného pôsobenia na tomto súde, prichádzali pravidelne do osobného kontaktu

a na základe ich námietok boli rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave všetci (s výnimkou

JUDr. Rastislava Kresla, vzhľadom na podaný návrh na odňatie a prikázanie veci)

z vykonávania úkonov trestného konania vylúčení.

Napokon treba poukázať aj na písomné vyjadrenia aj ostatných sudcov Okresného

súdu Trnava, z ktorých vyplýva, ţe prevaţná časť sudcov tohto súdu (okrem sudkyne JUDr.

Kataríny Batisovej) sa s JUDr. E. M. osobne pozná, ako s bývalou zamestnankyňou a blízkou

spolupracovníčkou. Na základe takéhoto pomeru k osobe JUDr. E. M., matke maloletej K. P.,

voči ktorej si podľa obţaloby Okresnej prokuratúry Trnava obţalovaný J. P. nemal plniť

zákonnú vyţivovaciu povinnosť, vyslovili títo sudcovia svoju vlastnú zaujatosť.

V danej súvislosti je nutné zdôrazniť, ţe pri riešení otázky nestrannosti sudcu

je potrebné brať na zreteľ všetky aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru a tieto

aspekty rozlíšiť. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov

vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, osobám zúčastneným na konaní, prípadne

k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti sa vyţaduje dôkaz

o skutočnej zaujatosti. Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia

objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti

sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (téza,

ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná).

Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť.

Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu, a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k stranám v konaní.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať

6

zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závaţnosť,

ktorá môţe zaloţiť pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu nastane spravidla

iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, resp. stranám v konaní alebo

ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.

Rovnako aj sudkyňa JUDr. Katarína Batisová, ktorá síce podľa vlastného písomného

vyjadrenia sa necíti byť vo veci zaujatá, podľa názoru najvyššieho súdu s poukazom na zhora

uvedené, nemôţe byť v predmetnej trestnej veci určenou zákonnou sudkyňou, pretoţe výkon

jej činnosti by sa navonok mohol javiť ako nie nestranný.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky

návrhu na delegáciu veci vyhovel, predmetnú trestnú vec Okresnému súdu Trnava odňal

a prikázal túto Okresnému súdu Bratislava II.

Pri úvahe o výbere súdu, ktorému bude vec prikázaná, najvyšší súd zohľadnil všetky

relevantné hľadiská v záujme poţiadaviek na nestranný, objektívny a rýchly priebeh trestného

konania bez akýchkoľvek pochybností o subjektívnej ako aj objektívnej nezaujatosti

konajúcich zákonných sudcov.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. októbra 2015

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová