Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bce/395997.2dd02f.pdf
PDF · 111.39 KB
No categories available
4Ndt/18/2015
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 18/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra
2015 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr.
Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obţalovanému J. P.,
pre prečin zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o návrhu JUDr. E. M.
na odňatie a prikázanie veci, takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obţalovaného J. P. pre prečin zanedbania
povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
30 T 156/2014, sa tomuto súdu odníma a prikazuje sa Okresnému súdu Bratislava II.
O d ô v o d n e n i e:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 15. decembra 2014 na Okresný súd
Trnava obţalobu na J. P. pre prečin zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,
na skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tejto obţaloby.
Na základe námietky zákonného sudcu JUDr. Martina Ţovinca, do súdneho oddelenia
ktorého bola predmetná trestná vec zapísaná pod sp. zn. 30 T 156/2014, Krajský súd v Trnave
uznesením z 29. januára 2015, sp. zn. 6 Nto 1/2015 rozhodol, ţe sudca JUDr. Martin Ţovinec
je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Menovaný sudca odôvodnil svoju námietku zaujatosti tým, ţe E. M. osobne pozná
z Okresného súdu Trnava, na ktorom pracovala a počas tohto obdobia s ňou prichádzal
do osobného kontaktu nie len pri pracovných stretnutiach, ale aj pri rôznych mimopracovných
spoločenských príleţitostiach.
Následne bola vec prostredníctvom náhodného výberu elektronickou podateľňou súdu
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trnava JUDr. Helene
Gajdošovej. V nadväznosti na to, aj táto sudkyňa okresného súdu predloţila spisový materiál
Krajskému súdu v Trnave s námietkou zaujatosti s odôvodnením, ţe JUDr. E. M. pracovala
od roku 2011 do roku 2014 na Okresnom súde Trnava ako v., osobne
ju pozná z pracovných i mimopracovných stretnutí a sú jej známe jej súdne konania, ktoré
prebiehajú s obţalovaným J. P.
Na základe námietky zaujatosti sudkyne JUDr. Heleny Gajdošovej uznesením
Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2015, sp. zn. 6 Nto 7/2015, bola v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania vylúčená.
Prostredníctvom elektronickej podateľne bola následne predmetná vec pridelená
na prejednanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu prom. práv. Mariánovi Kusému, ktorý
taktieţ vzniesol námietku zaujatosti v podstate z tých istých dôvodov ako JUDr. Martin
Ţovinec a JUDr. Helena Gajdošová.
Po predloţení spisu Krajskému súdu v Trnave, vzniesla námietku zaujatosti
z rovnakých dôvodov aj sudkyňa krajského súdu JUDr. Katarína Stanislavská. Iný senát
krajského súdu rozhodol o jej vylúčení z prejednávania a rozhodovania trestnej veci proti
obţalovanému J. P., a následne senát krajského súdu rozhodol v tejto veci aj o vylúčení sudcu
Okresného súdu Trnava prom. práv. Mariána Kusého.
Následne bol elektronickou podateľňou pridelený spis obţalovaného J. P.
na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Rastislavovi Kreslovi, ktorý taktieţ 17. augusta
2015 vzniesol námietku svojej zaujatosti pre známosť s osobou JUDr. E. M. z obdobia
jej pracovného pôsobenia na Okresnom súde Trnava.
V nadväznosti na to, písomným podaním z 26. augusta 2015 doručeným Okresnému
súdu Trnava 28. augusta 2015, podala JUDr. E. M. ţiadosť o odňatie trestnej veci Okresnému
súdu Trnava a prikázanie Okresnému súdu Bratislava V. Ţiadosť odôvodnila tým, ţe
od 1. júla 2008 do 30. apríla 2011 bola zamestnankyňou Krajského súdu v Trnave
ako v. a j., pričom od 1. mája 2011 do 31. marca 2014 pracovala ako v. na Okresnom súde
Trnava. V trestnej veci obţalovaného J. P., proti ktorému je vedené trestné konanie pre prečin
zanedbania povinnej výţivy voči ich maloletej dcére, doposiaľ nebol určený termín hlavného
pojednávania z dôvodu námietok zaujatosti sudcov okresného súdu, ktorí boli v čase jej
pôsobenia na tomto súde školitelia, kolegovia s ktorými prichádzala denne do styku.
Medzičasom prešli viacerí sudcovia tohto súdu výberovým konaním na Krajský súd v Trnave
a je predpoklad, ţe aj oni sa budú namietať, resp. budú nametaní v prípade rozhodovania
odvolacieho súdu. Tieto okolnosti bránia rýchlemu konaniu, čo má negatívny dopad na
maloletú dcéru, keďţe J. P. viac ako 1,5 roka si neplní svoju vyţivovaciu povinnosť.
Svoju ţiadosť o odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie Okresnému
súdu Bratislava V JUDr. E. M. odôvodnila aj skutočnosťou, ţe na tomto súde, príslušnom
podľa miesta bydliska maloletej, uţ prebieha občianske súdne konanie o úpravu práv
a povinností k nej (pod sp. zn. 22 P 31/2015). Vyjadrila názor, ţe by bolo v záujme rýchlej
ochrany práv maloletého dieťaťa, aby súvisiace súdne konania prebiehali na tomto súde
v mieste bydliska, bez zbytočných prieťahov. V závere návrhu uviedla, ţe z obţalovaného
má strach a bude v záujme jej dcéry, aby súd a prokuratúra spolupracovali s centrom
pre ohrozené deti, ktoré dcéra navštevuje, ako aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately. Vzhľadom na uvedené okolnosti JUDr. E. M. navrhla vec prikázať
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava V.
Po predloţení veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu
na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. bol predmetný návrh doručený
obţalovanému J. P. s upozornením, ţe sa môţe k návrhu vyjadriť.
Vo svojom písomnom vyjadrení z 24. októbra 2015 (doručeného Najvyššiemu súdu
27. októbra 2015) obţalovaný uviedol, ţe s odňatím veci zo zákona príslušnému Okresnému
súdu Trnava, v obvode ktorého má trvalý pobyt, nesúhlasí. V podstatnej časti podania
podrobne opísal pretrvávajúce nezhody s E. M. od roku 2000 aţ doteraz. K vyjadreniu
pripojene predloţil celý rad písomností so ţiadosťou, “aby boli všetky tieto dôkazové
materiály riadne preskúmané“ a aby bolo preukázané, ţe všetky jeho vyjadrenia sa zakladajú
na pravde. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava V dňa 8. októbra 2015 vo veci práv
k maloletej dcére prebiehalo podľa jeho názoru neobjektívne, v jeho neprospech a odmieta,
aby tento súd “čokoľvek riešil“. Súčasne obţalovaný poţiadal, „aby všetok pripojený spisový
materiál bol zaloţený do spisu, keď sa bude jednať o jeho dcéru a aby bol zaslaný súdu,
na ktorom bude prebiehať pojednávanie“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade návrhu podaného JUDr. E. M.
preskúmal predloţený spisový materiál a dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené
zákonné podmienky podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie predmetnej trestnej veci
Okresnému súdu Trnava a na jej prikázanie inému okresnému súdu.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje
súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený.
Za dôleţité dôvody v zmysle vyššie citovaného ustanovenia súdna prax povaţuje
napríklad hospodárnosť trestného konania, rýchlosť konania, potrebu vykonávania
spoločného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i ostatných
občanov, tieţ však aj okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,
ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia, a najmä čo najrýchlejšie prejednanie
a rozhodnutie veci. Dôleţitým dôvodom odňatia a prikázania veci môţu byť aj také
skutočnosti, ktoré v konkrétnom prípade môţu u občanov vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti
rozhodovania príslušného súdu, resp. všetkých sudcov tohto súdu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por., z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Skutočnosť, ţe matka maloletej K. P. JUDr. E. M. bola v nedávnej minulosti v., resp.
j. Krajského súdu v Trnave, a pracovala na Okresnom súde Trnava, je u nej daný evidentný
pomer k sudcom pôsobiacim na okresnom súde a takýto pomer, podľa názoru Najvyššieho
súdu, by mohol spôsobiť odôvodnené pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti
rozhodovania týchto sudcov v predmetnej veci. Do úvahy treba nepochybne vziať aj tú
skutočnosť, ţe aj samotní sudcovia, ktorým bola predmetná trestná vec pridelená na
prerokovanie a rozhodnutie - JUDr. Martin Ţovinec, JUDr. Helena Gajdošová, JUDr.
Katarína Stanislavská, prom. práv. Marián Kusý a JUDr. Rastislav Kresl, postupne vzniesli
námietky zaujatosti vzhľadom na svoj pomer k osobe JUDr. E. M., s ktorou po dlhšiu dobu,
v čase jej profesijného pôsobenia na tomto súde, prichádzali pravidelne do osobného kontaktu
a na základe ich námietok boli rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave všetci (s výnimkou
JUDr. Rastislava Kresla, vzhľadom na podaný návrh na odňatie a prikázanie veci)
z vykonávania úkonov trestného konania vylúčení.
Napokon treba poukázať aj na písomné vyjadrenia aj ostatných sudcov Okresného
súdu Trnava, z ktorých vyplýva, ţe prevaţná časť sudcov tohto súdu (okrem sudkyne JUDr.
Kataríny Batisovej) sa s JUDr. E. M. osobne pozná, ako s bývalou zamestnankyňou a blízkou
spolupracovníčkou. Na základe takéhoto pomeru k osobe JUDr. E. M., matke maloletej K. P.,
voči ktorej si podľa obţaloby Okresnej prokuratúry Trnava obţalovaný J. P. nemal plniť
zákonnú vyţivovaciu povinnosť, vyslovili títo sudcovia svoju vlastnú zaujatosť.
V danej súvislosti je nutné zdôrazniť, ţe pri riešení otázky nestrannosti sudcu
je potrebné brať na zreteľ všetky aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru a tieto
aspekty rozlíšiť. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov
vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, osobám zúčastneným na konaní, prípadne
k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je
preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti sa vyţaduje dôkaz
o skutočnej zaujatosti. Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia
objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti
sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (téza,
ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná).
Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť.
Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných
a procesných prejavoch sudcu, a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k stranám v konaní.
Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý
mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti
zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Objektívnu
nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti
na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať
zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi
vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závaţnosť,
ktorá môţe zaloţiť pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu nastane spravidla
iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, resp. stranám v konaní alebo
ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.
Rovnako aj sudkyňa JUDr. Katarína Batisová, ktorá síce podľa vlastného písomného
vyjadrenia sa necíti byť vo veci zaujatá, podľa názoru najvyššieho súdu s poukazom na zhora
uvedené, nemôţe byť v predmetnej trestnej veci určenou zákonnou sudkyňou, pretoţe výkon
jej činnosti by sa navonok mohol javiť ako nie nestranný.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky
návrhu na delegáciu veci vyhovel, predmetnú trestnú vec Okresnému súdu Trnava odňal
a prikázal túto Okresnému súdu Bratislava II.
Pri úvahe o výbere súdu, ktorému bude vec prikázaná, najvyšší súd zohľadnil všetky
relevantné hľadiská v záujme poţiadaviek na nestranný, objektívny a rýchly priebeh trestného
konania bez akýchkoľvek pochybností o subjektívnej ako aj objektívnej nezaujatosti
konajúcich zákonných sudcov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. októbra 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová