Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d02/400562.17b799.pdf
PDF · 227.46 KB
No categories available
1Obdo/61/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. S. s. r. o., so sídlom
G. X./X., S., IČO: X.X., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom so sídlom M. X./X., H., proti
ţalovanému S. G. s. r. o., so sídlom Z. X., B., zastúpenému JUDr. L. K., advokátom, so
sídlom M. B. X., L., o zaplatenie sumy 1.224,- eur s príslušenstvom, na dovolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/68/2014-137 z 28.
mája 2014, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a.
Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom č. k. 13Cb/90/2012-108 zo 16. septembra 2013 Okresný súd Lučenec
uloţil ţalovanému povinnosť, aby v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil
ţalobcovi sumu 1.224,- eur s 9% úrokom z omeškania od 15. 09. 2011 do zaplatenia
a nahradil mu trovy konania v sume 1.235, 87 eur k rukám jeho právneho zástupcu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe medzi
ţalobcom a ţalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Zo správ z odbornej prehliadky
zdvíhacieho zariadenia (č. l. spisu 48 aţ 50) vypracovaných zhotoviteľom (ţalobcom)
a podpísaných revíznym technikom – odborným pracovníkom M. H. číslo 1021/3/2007-zz-A-
aa vyplýva, ţe dňa 31. 08. 2011 boli vykonané odborné prehliadky zdvíhacích zariadení, a to
ţeriavov výr. č. 468-011-463, 468-201-145 a 468-201-144. Ţalovaný bol informovaný
o predmete dojednanej zmluvy, ktorou bolo vykonanie odbornej prehliadky strojných
zariadení, o čom svedčí aj skutočnosť, ţe navrhol rozdeliť cenu z cenovej ponuky na
vykonanie revíznej skúšky jedného mostového ţeriava a vykonanie odbornej prehliadky
jedného mostového ţeriava. Voči cenovej ponuke z 25. 8. 2011 (č.1. spisu 37) čo do výšky,
ako aj jej rozsahu ţalovaný nič nenamietal. Logickým vyústením vykonanej odbornej
prehliadky bola následne cenová ponuka z 2. 09. 2011, vypracovaná na základe výsledkov
odbornej prehliadky, v ktorej bola navrhnutá cena za odstránenie prehliadkou zistených
nedostatkov. Na túto cenovú ponuku však uţ ţalovaný nereagoval. Ţalovaný tieţ nepreukázal
ani to, ţe by dielo bolo dojednané ako celok. E-mailová komunikácia medzi účastníkmi
konania nasvedčuje skôr tvrdeniu ţalobcu o tom, ţe sa jednalo o dvoj- etapové konanie, t. j.
najskôr odborná prehliadka stavu strojov, na čo bola urobená cenová ponuka dňa 25. 08. 2011
a následne cenová ponuka z 2. 09. 2011, ktorá bola vyhotovená za účelom odstránenia
zistených nedostatkov. Vykonanie prác ţalovaný uznal v odpore proti platobnému rozkazu,
keď uviedol, ţe napriek tomu, ţe neboli objednané montáţne práce obnovenia pripojenia
prívodného káblu a elektrickej energie k jednému zo ţeriavov, odborní pracovníci ţalobcu tak
nedôvodne urobili. Ţalovaný tak uznal, ţe pracovníci ţalobcu práce vykonávali, pričom zo
svedeckých výpovedí pracovníkov ţalobcu, ako aj z logiky veci vyplýva, ţe v prípade
odborného preskúšania elektrického zariadenia je moţné takéto preskúšanie uskutočniť jedine
pri zapojení na zdroj elektrickej energie. Z uvedených dôvodov okresný súd priznal ţalobcovi
sumu 1.224,--eur titulom nezaplatenej ceny diela spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 9 % počnúc dňom splatnosti faktúry. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal trovy konania v sume 1.235,87 eur.
Na základe odvolania podaného ţalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj
„odvolací súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 41/Cob/68/2014-137 z 28. mája 2014, ktorým
napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť
nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 83,06 eur na účet jeho právneho
zástupcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil. Námietky ţalovaného, ktoré uviedol jednak
v prvostupňovom konaní a jednak v odvolaní sú nedôvodné, nakoľko objednávka ţalovaného
korešponduje s cenovou ponukou ako aj faktúrou. V obidvoch objednávkach ţalovaný
potvrdil cenovú ponuku z 25. 08. 2011, ako aj splatnosť faktúry v súlade s touto cenovou
ponukou. Čo sa týka cenových ponúk z 2. 09. 2011, tieto nebolo moţné vziať do úvahy
z dôvodu, ţe boli vystavené po 31. 08. 2011, teda po dni, kedy ţalobca vykonal u ţalovaného
odbornú prehliadku a revíznu skúšku, ako aj z dôvodu, ţe v týchto cenových ponukách bol
uvedený úplne iný, podrobnejší popis prác, ktoré mali byť vykonané na mostovom ţeriave
a ţeriavovej dráhe za podstatne vyššie ceny, ako v cenovej ponuke z 25. 08. 2011, na ktorú sa
vo svojich objednávkach odvolával aj ţalovaný. K námietke, ţe okresný súd neumoţnil
ţalovanému dokazovanie na súde, keďţe jeho konateľka je práceneschopná, z dôvodu
ktorého ţalovaný ţiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu aţ po ukončení
jej práceneschopnosti, odvolací súd uviedol, ţe uţ v priebehu prvostupňového konania
ţalovaný ţiadal predmetné konanie prerušiť, pričom okresný súd uznesením č. k.
13Cb/90/2012-70 z 20. 02. 2012 návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietol.
Uznesenie okresného súdu následne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
41/Cob/112/2013-76 z 27. 06. 2013, v odôvodnení ktorého konštatoval, ţe sa stotoţnil
s názorom okresného súdu, ţe neudelenie plnej moci tretej osobe na zastupovanie v konaní
nie je dôvodom na prerušenie konania. Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vyplýva, ţe
zdravotný stav J. D. by mohol byť počas pojednávania váţne ohrozený a preto jej účasť na
pojednávaní nie je moţná. Okresný súd správne vyhodnotil závery tejto lekárskej správy.
Teda, ak podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sa konateľka ţalovaného nemôţe zúčastňovať
pojednávaní, pretoţe by účasťou na pojednávaniach došlo k ohrozeniu a zhoršeniu jej
zdravotného stavu, prekáţka ktorá je dlhodobá, potom konateľka ţalovaného mala zabezpečiť
zastupovanie ţalovaného na pojednávaniach akoukoľvek inou osobou. Tvrdenie ţalovaného,
ţe okresný súd mu neumoţnil dokazovanie na súde nie je dôvodné a postupom okresného
súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom. S poukazom na uvedené
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako
vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 83, 06 eur.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 28.07.2014 ţalovaný (ďalej aj
„dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 237 písm. f) O. s. p. (v znení
platnom a účinnom do 31.12.2014), pretoţe mal za to, ţe nesprávnym rozhodnutím
odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Dovolateľ uviedol, ţe okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa
ust. § 153b ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p., pretoţe pre vydanie takéhoto rozsudku boli dané
dôvody. Poukázal na to, ţe Okresný súd Lučenec na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
16. 09. 2013 rozhodol vo veci bez účasti ţalovaného, ktorý sa riadne ospravedlnil listom
z 12. 09. 2013. Konateľka ţalovaného sa ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu
a poţiadala súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, ktorého sa chcela zúčastniť a na
ktorom sa chcela k veci vyjadriť.
Okresný súd Lučenec rozhodol jednostranne, pretoţe platnosť dokumentov posúdil
v prospech ţalobcu. Ţalovaný ţiadnym svojim prejavom nesúhlasil s výškou ceny, ktorú
ţalobca uviedol v cenovej ponuke z 25.08.2011 a ţiadnym svojim prejavom nesúhlasil ani
s fakturovaním prác, ktoré neboli objednané. Závaţným dôvodom prečo tak konal je rozpor
objednaných a vykonaných prác. Nesúhlasil tieţ s tým, ţe medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o dielo. Napriek tomu, ţe neboli objednané montáţne práce obnovenia
pripojenia prívodného kábla elektrickej energie k jednému zo ţeriavov z dôvodu váţneho
mechanického poškodenia jednej časti ţeriavu, odborní pracovníci ţalobcu tak nedôvodné
urobili. Okresný súd tak rozhodol jednostranne v prospech ţalobcu, pričom nevzal do úvahy
ani snahu ţalovaného dospieť so ţalobcom k dohode, k čomu ţalovaný predloţil aj príslušné
doklady.
Dovolateľ nesúhlasil s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
konštatoval, ţe okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil, pričom ako nedôvodné vyhodnotil námietky ţalovaného uvedené v prvostupňovom
konaní, ako aj v odvolaní.
Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „NS SR“) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.mája 2014
zrušil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.
K dovolaniu ţalovaného zaslal ţalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, ţe
podľa jeho názoru zo strany obidvoch súdov nebola ţalovanému ako účastníkovi konania
odňatá moţnosť konať pred súdom. To, ţe štatutárna zástupkyňa ţalovaného mala dlhodobé
zdravotné problémy nemôţe byť dôvodom pre neustále odročovanie pojednávania, nakoľko
súd musí prihliadať aj k záujmom druhého účastníka konania, ktorý by nemal byť
poškodzovaný neprimeraným a neustálym predlţovaním sporu.
K námietke, ţe okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie ţalobca uviedol,
ţe pre takéto rozhodnutie súdu neboli splnené všetky tri podmienky, keďţe ţalovaný sa síce
pojednávania nezúčastnil, avšak k ţalobe sa písomne vyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil.
Podľa názoru ţalobcu okresný súd a ani krajský súd nepochybili ani pri zistení
skutkového stavu a právnom posúdení veci a svojimi rozhodnutiami neporušili zákon.
S poukazom na vyššie uvedené ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania, v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 240
ods. 1 a § 241 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr to, či sa dovolaním napáda rozhodnutie, proti ktorému je tento mimoriadny opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p.
V preskúmavanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa.
Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zákon vymedzuje
v ustanovení § 238 odseku 1, odseku 2 a odseku 3 O. s. p. Naopak, dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu nie je prípustné z dôvodov uvedených v odseku 4 a odseku 5 tohto
ustanovenia.
Podľa ustanovenia § 238 odseku 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach,
v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení
neprevyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na
príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde.
Konanie v predmetnej obchodnej veci o peňaţné plnenie v sume 1.224,- eur začalo na
súde prvého stupňa dňa 6. augusta 2012. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 343/2011
Z. z. .bola s účinnosťou od 1. januára 2012 stanovená minimálna mzda 327,20 eur.
Desaťnásobok tejto mzdy potom predstavuje 3.272,- eur. Keďţe predmet dovolacieho
konania (1 224,-eur) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, prípustnosť dovolania
ţalovaného je vylúčená priamo zákonom v zmysle ust. § 238 ods. 5 O. s. p.
Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie ţalovaného bolo procesne prípustné iba
vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne uvedených v ust. § 237
písm. f) O. s. p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f)
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237
O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale aj z úradnej povinnosti (§ 242
ods. 1 O. s. p.). V prípade, ak dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, aj keď dovolateľ toto pochybenie
nenamietal.
Dovolateľ v dovolaní nenamietal ţiadnu vadu konania majúcu za následok prípustnosť
dovolania podľa ust. § 237 písm. a) aţ e) a písm. g) O. s. p. a existenciu takejto vady nezistil
z úradnej povinnosti (ex offo) ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal vadu konania podľa ust. § 237 písm. f)
O. s. p. z dôvodu, ţe nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom.
Obsahom dovolania je 1/ námietka dovolateľa, ţe okresný súd mal vo veci rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b O. s. p., pretoţe na pojednávaní rozhodol
v neprítomnosti ţalovaného, pričom konateľka ţalovaného sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu a zároveň poţiadala súd o vytýčenie nového
termínu pojednávania, čo okresný súd neakceptoval, 2/ námietka dovolateľa smerujúca voči
tomu, ako okresný súd posúdil cenovú ponuku z 25. 08. 2011, faktúru, rozsah objednaných
a vykonaných prác, ako aj právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý podľa okresného
súdu vznikol na základe zmluvy o dielo podľa ust. § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka a 3/ námietka dovolateľa, ţe odvolací súd nesprávne rozhodol, keď potvrdil
napadnutý rozsudok okresného súdu.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom
chránených záujmov. Zo znenia zákona „ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala
moţnosť konať pred súdom“ vyplýva, ţe následok v podobe znemoţnenia realizácie
procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania musí byť v príčinnej súvislosti
s nesprávnym procesným postupom súdu, teda s porušením procesných predpisov
upravujúcich konanie pred súdom. Zároveň je potrebné poukázať na to, ţe odňatie moţnosti
konať pred súdom dáva ustanovenie § 237 písm. f) O. s. p. výslovne do súvislosti s faktickou
činnosťou súdu, a nie s jeho rozhodnutím.
Z obsahu dovolania ţalovaného vôbec nevyplýva, k znemoţneniu realizácie akých
procesných práv ţalovaného malo dôjsť postupom či uţ odvolacieho súdu alebo súdu prvého
stupňa, dôsledkom čoho by bolo odňatie moţnosti ţalovanému konať pred súdom v zmysle
ust. § 237 písm. f) O. s. p.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných
skutkových zistení, ide z hľadiska obsahovej stránky o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej
vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto dovolateľom tvrdená vada
(aj keby k nej v konaní došlo) by bola relevantným dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 241
ods. 2 písm. b/ O. s. p., avšak sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 237 O. s. p. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe uţ len
z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má
prieskumnú povahu, so zreteľom na ktorú dovolací súd nevykonáva dokazovanie (ust. § 243a
ods. 2, druhá veta O. s. p.), na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu.
Námietka dovolateľa smerujúca voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci je
v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. relevantným dovolacím dôvodom, ktorý však
prípustnosť dovolania nezakladá, keďţe nie je procesnou vadou so znakmi uvedenými v ust.
§ 237 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym
posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p. (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/l12/2001, uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 43/2003). Teda, ani prípadným nesprávnym právnym posúdením veci súd
účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného práva, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom
chránených záujmov.
Tak, ako je uţ vyššie konštatované, k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom
v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p. rozhodnutím odvolacieho súdu a ani súdu prvého stupňa
nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretoţe citované ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred
súdom vo vzťahu k účastníkovi konania do súvislosti s nesprávnym procesným postupom
súdu, teda s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom (s tzv.
faktickou činnosťou súdu), a nie s jeho rozhodnutím vo veci. Okresný súd tieţ nepochybil,
keď nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b O. s. p., nakoľko pre vydanie
kontumačného rozsudku neboli súčasne splnené všetky podmienky v zmysle odseku 2
citovaného ustanovenia (1. ţalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne
a včas predvolaný, 2. ţalovaný sa nevyjadril k doručenej ţalobe, hoci bol súdom vyzvaný
a 3.ţalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a váţnymi
okolnosťami). Uvedená námietka dovolateľa je preto bez právnej relevancie.
Vzhľadom na to, ţe predmet dovolacieho konania neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy a súčasne dovolací súd nezistil závaţné vady konania majúce za následok
prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ţe dovolanie ţalovaného pre jeho neprípustnosť odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p, nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je procesne prípustný. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu čo do jeho meritu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe ich
náhradu v dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi nepriznal, keďţe ţalobca si ich náhradu
v dovolacom konaní ani neuplatnil (ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1,
§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
Uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. .o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave,12. novembra 2015
JUDr. Jana Hullová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Antónia Savarová
10 1Obdo/61/14
Za správnosť vyhotovenia :
Kanc!
-opíš 6x
-vyznač v reg. skonč.
-spis zašli OS Lučenec
-vyhotovila JUDr. Jana Hullová