Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/38/2015

Identifikačné číslo spisu: 6014200646 Dátum vydania rozhodnutia: 19.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jarmila Urbancová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6014200646.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ N.. T. P., bytom V. XX, XXX XX X. X., 2/ N.. H. P., bytom V. XX, XXX XX X. X., obaja zastúpení advokátom JUDr. Ľubomírom Messingerom so sídlom Skuteckého 23, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, za účasti: 1/ Y. L., bytom L. XX, XXX XX X., 2/ N.. W. L., bytom L. XX, XXX XX X., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou BEDNÁR & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Rajská 7, 3/ N.. L. L., bytom X. X/C, XXX XX X. (právny nástupca po T. P., rod. C.), 4/ N.. arch. T. L., bytom X. X/C, XXX XX X. (právny nástupca po T. P., rod. C.), obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ingrid Linkešovou, so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 3. apríla 2014, č. Xo 5/2014-3, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -75 z 29. októbra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -75 z 29. októbra 2014 m e n í tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Xo 5/2014-3 z 3. apríla 2014, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odor č. X 206/2013 z 21. januára 2014 z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 140,- € titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 675,36 € do rúk JUDr. Ľubomíra Messingera, advokáta v Banskej Bystrici, do troch dní.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd") napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. X 206/2013 z 21. januára 2014, ktorým prvostupňový správny orgán opravil v katastrálnom území J. na LV XXXX v časti C: ťarchy, nesprávne zapísané vecné bremeno na parcelu C KN č. 807/5 v prospech Y. L. a N.. W. L. podľa zmluvy o zriadení vecného bremena, zavkladovanej

pod V 4779/08 dňa 11.08.2008 a jej dodatku č. 1 (zmluva o zriadení vecného bremena medzi povinným Lesy SR, š.p. Banská Bystrica a oprávneným Y. L. a manželkou N.. W. L.) na správne: vecné bremeno

- právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu C KN č. 807/5 v prospech vlastníkov parcely C KN č. 803/1, C KN č. 803/2 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena V 4779/2008 z 11.08.2008. Ďalej podľa výroku rozhodnutia: v katastrálnom území J. na LV č. 3805 sa v časti C: ťarchy zapíše vecné bremeno - právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu C KN č. 807/5 v prospech vlastníkov parcely C KN č. 803/1, C KN č. 803/2 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena V 4779/2008 z 11.08.2008.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na ustanovenie , , (katastrálny zákon), , a s odôvodnením, že krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, keď opravili údaje v katastri nehnuteľnosti v katastrálnom území J.. Krajský súd uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávne postupoval v súvislosti so zápisom práva a povinnosti zodpovedajúcich vecnému bremenu do katastra nehnuteľnosti dojednanému na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi v čase uzavretia zmluvy (01.07.2008) výlučným vlastníkom pozemku KN C 807/3, KN C 807/4, KN C 807/5, zastavané plochy a nádvoria - Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica (povinný zo zmluvy) a oprávnenými zo zmluvy o zriadení vecného bremena manželmi Y. L. a N.. W. L. (vlastníci parcely č. KN C 803/1, KN C 803/2 v k.ú. J.). Na základe uvedenej zmluvy z 01.07.2008 a jej dodatku č. 1 z 4. 8. 2008 bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena pod č. V 4779/2008 tak, že vecné bremeno bolo zapísané na parcele C KN č. 807/5 (vlastník v tom čase Lesy SR) v prospech oprávnených Y. L. a N.. W. L. (vlastníci parcely č. C KN 803/1 a C KN 803/2 v k.ú. J.). Tento zápis bol podľa názoru krajského súdu vykonaný v rozpore s textom zmluvy o zriadení vecného bremena a to najmä v súvislosti s bodmi 2, 3 a 8. Podľa názoru krajského súdu má vecné bremeno na strane oprávnených jednoznačne vecnoprávny charakter, čo znamená, že právo vyplývajúce z vecného bremena je nerozlučne spojené s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti a to k nehnuteľnosti KN C 803/1 a KN C 803/2. Toto právo z vecného bremena slúži na právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom k označenej nehnuteľnosti patriacej oprávnenej osobe. Vzhľadom k tomu, že právo z vecného bremena slúži na využívanie konkrétnej nehnuteľnosti osôb oprávnených z vecného bremena a teda oprávnená osoba je vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti, tak nemožno v danom prípade hovoriť o práve pôsobiacom „in personam", ktoré právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti krajský súd nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že žalovaný rozhodnutím nahradil prejav vôle zmluvných strán v rozpore s predloženou zmluvou o zriadení vecného bremena a ani s tým, že práva a povinnosti z takéhoto vecného bremena nemôžu prechádzať na právnych nástupcov.

Prvostupňový správny orgán začal konanie o oprave údajov katastri nehnuteľnosti na základe žiadosti T. P., rod C. (vlastníčke parciel C KN 803/1 a C KN 803/2 na základe kúpnej zmluvy od manželov Y. a W. L. č. vkladu V 4780 z 14.10.2009) doručenej dňa 25.11.2013.

O trovách konania krajský súd rozhodol postupom v zmysle tak, že žalobcom pre ich neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1 a 2, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bude zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Žalobcovia namietali, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa podľa ich názoru krajský súd nedostatočne vyporiadal s tvrdením žalobcov a skutočnosťami uvedenými v žalobe.

Namietali, že v zmluve o zriadení vecného bremena je uvedené, že povinný zriaďuje vecné bremeno právo prechodu v prospech oprávnených t,j. Y. L. a manželku N.. W. L., rod. U., ktorí môžu

predmetnú nehnuteľnosť parcelu č. KN-C 807/5 používať na právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom k pozemkovej nehnuteľnosti k parcele č. KN-C 803/1, KN-C 803/2 zapísaných na LV č. 2820 a k parcele č. KN-E 1375/1 zapísanej na LV č. XXXX. Oprávnené osoby sú v predmetnej zmluve presne identifikované tak, ako to vyžaduje zákon pri zriadení vecného bremena „in personam".

Podľa názoru žalobcov, ak by platil výklad krajského súdu a správneho orgánu, že vecné bremeno bolo zriadené „in rem", tak by v zmluve muselo byť uvedené, že sa vecné bremeno vzťahuje v prospech vlastníkov pozemkov parciel č. KN-C 803/1, KN-C 803/2 zapísaných na LV č. XXXX a pozemku parcela č. KN-E 1375/1 zapísanej na LV XXXX a vlastníci pozemkov parcela č. KN-C 803/1, KN-C 803/2 zapísaných na LV č. XXXX a pozemku parcela č. KN-E 1375/1 zapísanej na LV č. XXXX, môžu predmetnú nehnuteľnosť parcelu č. KN-C 807/5 používať na právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom k pozemkovej nehnuteľnosti k parcele č. KN-C 803/1, KN-C 803/2 zapísaných na LV č. 2820 a k parcele č. KN-E 1375/1 zapísanej na LV č. XXXX. Predmetná zmluva o zriadení vecného bremena takéto ustanovenie, resp. dojednanie medzi zmluvnými stranami neobsahuje a preto tvrdenie, že vecné bremeno bolo zriadené „in rem" nemá oporu v uzatvorenej zmluve a nemôže byť toto ustanovenie zmluvy nahradené rozhodnutím správneho orgánu.

Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán je viazaný Zmluvou o zriadení vecného bremena a prejavom vôle zmluvných strán tak, ako boli vyjadrené v zmluve a aj v návrhu na vklad. Na základe týchto prejavov aj bolo zriadené vecné bremeno v prospech konkrétnej oprávnenej osoby Y. L. s manželkou N.. W. L. a nebolo zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti a to parc.č. KN-C 803/1 a 803/2 a preto na LV č. XXXX k.ú. J. nie je právne uvedený zápis predmetného vecného bremena V 4779/2008 (resp. oprávnenosť z vecného bremena). Správa katastra pri zápise v katastrálnom operáte postupovala správne podľa obsahu predložených listín a nedopustila sa žiadnej chyby a rešpektovala vôľu zmluvných strán, tak ako bola vyjadrená v Zmluve o zriadení vecného bremena V 4779/2008 a v návrhu na vklad. Nie je možné, aby Okresný úrad, katastrálny odbor Banská Bystrica svojim písomným rozhodnutím nahradil prejav vôle zmluvných strán a to v rozpore s predloženou zmluvou a s návrhom na vklad.

Žalobcovia ďalej namietali, že pokiaľ by podľa zmluvy malo byť zriadené právo vecného bremena „in rem" namiesto „in personom", tak prečo by sa oprávnení z vecného bremena (Y. L. a N.. W. L.) ako účastníci zmluvy, nedomáhali na správe katastra ihneď po povolení vkladu V 4779/2008 z 11.08.2008 po údajnom chybnom zápise na pôvodnom LV č. XXXX v súčasnosti LV č. XXXX opravy v katastrálnom operáte, ale sa tak stalo až po viac ako 4 rokoch a dokonca ani nie účastníkom vtedajšieho konania o povolení vkladu.

Žalobcovia taktiež nesúhlasili s názorom krajského súdu, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že podľa bodu č. 8 uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena z 01.07.2008 „Práva a povinnosti na základe tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov účastníkov tejto zmluvy o zriadení vecného bremena", čo znamená, že vecné bremeno prechádza so zmenou vo vlastníckom práve nielen na strane povinného z vecného bremena (Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, SALS, spol. s r.o., Zlaté Moravce, N.. T. P. a N.. H. P.), ale rovnako aj na strane oprávnených z vecného bremena, t.j. vlastníkov parciel C KN č. 803/1 a C KN č. 803/2 v súčasnosti evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. J., vo výlučnom vlastníctve T. P., rod. C..

Podľa názoru žalobcov toto tvrdenie krajského súdu a žalovaného nemá žiadnu oporu v uzavretej zmluve o zriadení vecného bremena a jeho výklad je v rozpore s uzatvorenou zmluvou. Uviedli, že podľa bodu 8 uvedenej zmluvy práva a povinnosti na základe tejto zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov, čo znamená, že len tie práva a povinnosti, ktoré sú touto zmluvou medzi účastníkmi dohodnuté a ktoré z tejto zmluvy vyplývajú. Ak bolo zriadené právo vecného bremena „in personam" tak len práva a povinnosti vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena „in personam" môžu prechádzať na právnych nástupcov. Toto ustanovenie zmluvy (bod č. 8) nezakladá žiadne ďalšie práva a povinnosti právnych nástupcov ako len tie, ktoré vyplývajú z uzatvorenej zmluvy a ktoré boli účastníkmi zmluvy dohodnuté.

Práva a povinnosti medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté v bode 2 a 3 zmluvy, z ktorých vyplýva, že bolo zriadené právo vecného bremena v prospech konkrétnej osoby („in personam") a len tieto práva a povinnosti podľa bodu 8 zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov. Bod 8 zmluvy nezakladá pre účastníkov zmluvy ďalšie práva a povinnosti nad rámec uzatvorenej zmluvy a preto na právnych nástupcov môžu prejsť len tie práva a povinnosti, ktoré boli v zmluve medzi účastníkmi dohodnuté. Žalobcovia poukazovali na ustanovenie podľa ktorého za subjekty vecných bremien treba považovať aj právnych nástupcov vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti s výnimkou prípadov, ak oprávneným subjektom je konkrétna osoba (vecné bremeno charakteru in personam). Vzhľadom k tomu, že vecné bremeno bolo podľa zmluvy V 4779/08 z 11.08.2008 zriadené v prospech konkrétnej osoby (Y. L. a N.. W. L.), tak osobné vecné bremeno sa vzťahuje na konkrétnu osoby a jeho trvanie sa viaže na dobu jej života alebo na inak určenú dobu. Právo zodpovedajúce osobnému vecnému bremenu ako najosobnejšie právo sleduje osobu, ktorej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu a preto oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonávať ani za pomoci inej osoby.

Ďalej žalobcovia namietali že v katastrálnom operáte možno vykonať opravu chyby len v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, len ak ide o chyby v písaní vzniknuté pri zápise verejných a iných listín činnosťou správneho orgánu ak je chybný údaj zrejmý. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna z uvedených situácií nenastala. Údaje, ktoré správa katastra zapísala do katastra nehnuteľností boli v súlade s uzatvorenou zmluvou a návrhom účastníkov na vklad do katastra nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcov nemožno vykonať opravu v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu v súlade s jej obsahom nastali už iné skutočnosti, resp. zmeny v operáte na základe neskorších listín, pretože inak by bola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra (rozhodnutie NS SR č. a rozsudok OS v Žiline sp.zn. ). V danom prípade došlo k ďalším trom zmenám pod č. V 1623/2009, pod č. V 2624/2009 a pod č. V 6376/2011).

S týmto tvrdením žalobcov uvedeným tak v odvolaní, ako aj v žalobe sa krajský súd vôbec nevysporiadal a neuviedol, či je vôbec možné z dôvodu zachovania hodnovernosti údajov katastra ako aj právnej istoty občanov a ich dôvery v údaje katastra robiť opravy zmeny údajov katastra aj v prípade ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu v súlade s jej obsahom nastali už iné skutočnosti resp. zmeny v operáte na základe neskorších listín ani v akej dobe má správny orgán takéto právo.

Žalobcovia namietali, že otázka existencie vecného bremena „in rem" nemôže byť riešená v správnom konaní - v konaní opravu chýb v katastrálnom operáte. Pre takýto postup neboli splnené žiadne zo zákonných predpokladov a túto otázku možno riešiť len v civilnom konaní, keďže opravou údajov katastri nehnuteľnosti nie je možné riešiť spor o právo. Rozhodnutie krajského súdu ako aj žalovaného správneho orgánu vydané v tomto konaní podstatným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv k nehnuteľnosti žalobcov, ktorá je v ich vlastníctve a to oproti stavu v akom nehnuteľnosti kupovali, kedy na nehnuteľnosti bolo zapísané a zriadené vecné bremeno v prospech určitej konkrétnej osoby (Y. L. a manželka W. L.) a nebolo zapísané vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti parc. č. C-KN 803/1 a 803/2, čo je podstatný rozdiel.

Z týchto dôvodov žalobcovia navrhovali, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vráti na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril 2. februára 2015 žalovaný správny orgán tak, že žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom krajského sudu. Nesúhlasil s názorom odvolateľov, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predmetná oprava plne korešponduje s operátom katastra nehnuteľnosti, v ktorom je pozemok C KN č. 807/5 na LV č. XXXX, k.ú. J., evidovaný o výmere 235 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využívania pozemku „

22-pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Zriadenie vecného bremena podľa predmetnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 4779/2008 smerovalo k zabezpečeniu prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve oprávnených manželov L., čo vyplynulo z bodu 3 zmluvy, podľa ktorého môžu oprávnení parcelu C KN č. 807/5 - zastavaná plocha o výmere 256 m2 používať na prechod peši a prejazd motorovým vozidlom k parcele C KN č. 803/1 a 803/2 patriacej oprávneným osobám.

Účastníci konania 1. a 2. Y. L. a N.. W. L. sa k odvolaniu nevyjadrili.

K odvolaniu sa písomne 10. februára 2015 vyjadrili pribratí účastníci konania 3. a 4., ktorí sa v celom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím krajského súdu a navrhovali, aby bol rozsudok krajského súdu potvrdený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je možné vyhovieť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Najvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o žiadosti T. P., rod C., o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa katastrálneho Z.z o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov („katastrálny zákon" ).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Podľa (ďalej len „") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Z uvedeného článku vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Vplyvom dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( SR).

Najvyšší súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavanom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovenia § 59 katastrálneho zákona vo vzťahu k postupu orgánu štátnej správy na úseku katastra vo veci konania o žiadosti o opravu chyby v katastri nehnuteľností, a preto zameral svoju pozornosť na aplikáciu uvedenej právnej normy na daný prípad.

Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti"). Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území (§ 1 katastrálneho zákona).

Podľa okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsadkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. Podľa koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

Podľa oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa a .

Podľa na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok), ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne

vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods.1,2,4 správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods.1,2 správneho poriadku).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa názoru najvyššieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem..

Na to, aby kataster nehnuteľnosti slúžil jeho základnému účelu uvedenému v o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s dôrazom na posilňovanie materiálnej publicity katastra, musia byť skutočnosti o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, iných evidovaných osobách a právach k nehnuteľnostiam zodpovedne a pravdivo v katastri zaznamenané a zistené chyby (z minulosti, alebo vzniknuté v súčasnej dobe) spoľahlivo a v súlade so zákonmi odstraňované.

Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak". Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa katastrálneho zákona, alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa .

Inštitút opravy chýb, ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu.

Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra.

Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. Oprava chýb v katastrálnom operáte v zásade nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k

nehnuteľnostiam.

Z administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že T. P., rod. C., žiadosťou z 20. novembra 2013 požiadala Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte v ťarchách na LV č. XXXX, k.ú J., teda žiadala opravu nesprávneho zápisu: vecného bremena na LV č. XXXX na parcelu C KN č. 807/5 v prospech Y. L. a N.. W. L. v zmysle zmluvy V 4779/2008 z 11.08.2008 a dodatku č. 1 na správne: vecné bremeno - právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu C KN č. 807/5 v prospech vlastníkov parcely C KN č. 803/1, C KN č. 803/2 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena V 4779/2008 z 11.08.2008 a to z dôvodu, že na ňu kúpnou zmluvou prešlo vlastníctvo nehnuteľností uvedené na LV č. XXXX, k.ú. J., parc.č. 803/1 a 803/2.

Podkladom pre pôvodný zápis vecného bremena bola Zmluva o zriadení vecného bremena z 01.07.2008 a jej dodatku č. 1 uzavretá medzi účastníkmi: povinným Lesy Slovenskej republiky, š.p. a oprávnenými: Y. L. a manželka N.. W. L..

Podľa názoru najvyššieho súdu bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu žiadosť T. P., o opravu chyby v katastrálnom operáte v k.ú. J., týkajúcu sa zápisov vecného bremena z vyššie označenej zmluvy o zriadení vecného bremena v znení dodatku č. 1 zamietnuť z dôvodu, že podľa o katastri nehnuteľností, správny orgán nemá oprávnenie rozhodovať o spornej otázke, či sa v danom prípade jedná o vecné bremeno „in rem", alebo vecné bremeno „in personam", keďže z obsahu predmetnej zmluvy o zriadení práva vecného bremena práva prechodu je zrejmé, že ide o vecné bremeno práva prechodu zriadené v prospech konkrétnych fyzických osôb označených menom a priezviskom a nie v prospech vlastníkov nehnuteľností parc.č. 803/1 a 803/2.

Tento názor podporuje aj skutočnosť, že oprávnení z predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena (Y. L. s manželkou) za zriadenie uvedeného vecného bremena povinnému z vecného bremena (LESY Slovenskej republiky, š.p.) zaplatili dohodnutú odplatu, čiže išlo o odplatné zriadenie vecného bremena a ani jeden z účastníkov pri povolení vkladu nenamietali, že by malo ísť o právo vecného bremena „in rem".

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší súd dospel k záveru, že opravu v katastrálnom operáte v zmysle žiadosti T. P. nie je možné vykonať ňou žiadaným spôsobom. L. názoru najvyššieho súdu zo skutkových zistení je zrejmé, že prvotnému vkladu vecného bremena došlo v súlade s predmetnou zmluvou o zriadení vecného bremena.

Zápisom vecného bremena v prospech Y. L. a N.. W. L. do katastra, sa údaj o takto formulovanom vecnom bremene stal právne záväzný, pričom v čase povolenia tohto vkladu nesprávnosť zápisu žiadna zo zmluvných strán nenamietala.

Vzhľadom k uvedenému žalovaný správny orgán nepostupoval správne, keď opravou v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona zmenil vecné bremeno práva prechodu z práva „in personam" na „in rem", keď vychádzal z označenej zmluvy o zriadení vecného bremena. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle žiadosti T. P. nie je v súčasnej dobe možná, pretože by došlo k zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. KN-C 807/3, KN-C 807/4, čo opravou v zmysle § 59 katastrálneho zákona nie je prípustné.

Najvyšší súd nespochybňuje oprávnenosť vlastníkov nehnuteľnosti parc.č. 803/1 a 803/2 domáhať sa zriadenia vecného bremena práva prechodu, avšak postupom, ktorým bolo žiadané opravu vykonať, však nie je možné daný zámer dosiahnuť. Postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov, ktoré sa prejavujú rozporom s verejnou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údaja katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra, pričom nemožno opomenúť obmedzenie uvedené v § 59 ods. 4 zákona. Žiadaná zmena zápisu v katastri nehnuteľností by totiž spôsobila zásah do vlastníckeho práva vlastníkov

nehnuteľnosti na ktorom by sa malo zriadiť právo vecného bremena práva prechodu. Z tohto dôvodu nie je možné takúto zmenu zápisu dosiahnuť postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, t.j. opravou chyby.

Najvyšší súd súčasne dáva do pozornosti, že získanie vecného bremena práva prechodu je v danom prípade možné a to na základe zásady súčinnosti dotknutých subjektov, t.j. dohodou, prípadne žalobou v samostatnom občianskoprávnom konaní.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcov, Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval námietky žalobcov uvedené v jeho odvolaní za relevantné pre vyhovenie ich odvolacieho návrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa veta prvá zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil podľa a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 140,- € titulom zaplateného súdneho poplatku (2x po 70,- € za žalobu a odvolanie) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 675,36 €, ktorá suma pozostáva zo štyroch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2014 (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní krajského súdu, podanie odvolania) po 134,- €, 4x paušál po 8,04 €, plus DPH 20% zo základu dane 536,- €, čo predstavuje sumu 107,2 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcov JUDr. Ľubomíra Messingera, do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.