Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/34/2015

Identifikačné číslo spisu: 1015200345 Dátum vydania rozhodnutia: 19.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1015200345.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W4 s.r.o., Blagoevova 9, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou OLEXOVÁ VASILISIN s.r.o., JUDr. Marcel Vasilišin, LLM, Dunajská 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/551918/2014/5060 zo dňa 16.12.2014, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k. zo dňa 17.03.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. zo dňa 17. marca 2015 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom vo výške 10,- €, podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby ho odvolací súd zrušil. Namietal, že podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov je predmetný poplatok vyberaný za vyhotovenie rovnopisu pre súd a pre účastníkov. Ustanovenia Spravovacieho po riadku a kancelárskeho poriadku pre súdy (vyhláška MS SR č. ) ako aj zreteľne rozlišujú rovnopisy a kópie podania. Podľa tohto ustanovenia, ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Žiadne ustanovenie neukladalo súdu povinnosť vyhotovovať rovnopisy a keďže súd ako orgán verejnej moci má podľa článku 2 ods. 2 SR postupovať len v rozsahu a spôsobom aký ustanoví zákon, nemôže konať mimo tento rozsah a najmä nie za takéto konanie mimo zákonný rozsah uložiť podľa súdny poplatok (poplatok sa vyberá za úkon). Ďalej žalobca uviedol, že podanie - žaloba bola riadne doplnená originálom v potrebnom počte vyhotovení ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia a teda nebolo potrebné vyhotovovať žiadne kópie (ani rovnopisy). Výberom súdneho poplatku za elektronické podania by sa tieto stali nákladnejšie ako

písomné podania poštou (nepočítajúc ešte náklady na zabezpečenie a prolongácie elektronického podpisu), čo pri viacerých podaniach tvorí neúnosný zásah do práv podávajúceho.

Keďže Krajský súd nemienil odvolaniu žalobcu proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka vyhovieť, bola vec predložená dňa 11.06.2015 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní.

Najvyšší úd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie, v rozsahu napadnutom odvolaním ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov , Za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 € najmenej 10,- € za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3,- € za ostatné podania s prílohami.

Zo spisu vyplýva, že žalobca podal na krajský súd dňa 02. marca 2015 návrh na začatie konania - žalobu a to v elektronickej podobe podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.

Napadnutým uznesením krajský súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 10,- € za podanie (vyhotovenie rovnopisov žaloby) urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa vyššie citovanej položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov .

Tvrdenie žalobcu, že krajský súd vyhotovil kópie rovnopisov podania v zmysle veta tretia na trovy žalobcu nie je pravdivé. Krajský súd neuložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy za vyhotovenie kópií rovnopisov podania podľa veta tretia , uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov žaloby -podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Taktiež nemôže najvyšší súd súhlasiť s názorom žalobcu, že krajský súd prekročil rozsah zákona, keď vyhotovil rovnopisy podania. Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd neuložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy za vyhotovenie kópií rovnopisov, ale uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov žaloby urobenú elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Skutočnosť, že žaloba bola následne zo strany žalobcu doplnená originálom v potrebnom počte vyhotovení nemá vplyv na zákonnú povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Táto poplatková povinnosť vzniká zo zákona dňom urobenia takéhoto podania v elektronickej podobe. Pokiaľ ide o argumenty žalobcu, že takéto elektronické podania by sa stali nákladnejšie, najvyšší súd zdôrazňuje, že práve toto bol účel zákonodarcu, pretože elektronické podania sú nákladnejšie z hľadiska ich technického spracovania zo strany súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že uloženie poplatkovej povinnosti žalobcovi bolo v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa veta druhá a a napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.