Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-59-2021.pdf
PDF · 178.64 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: M.. U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., M. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27382-2/2021-BA zo dňa 15. júna 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa pobočka Nitra dňa 15. 03. 2021 ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti tak, že žalobca s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 104 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 ods. 1, 2, 5 písm. a/ Nariadenia č. 883/2004. V rozhodnutí uviedol, že dňa 24. 10. 2010 zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňa 27. 11. 2020 si žalobca uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb žalobcu na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ dospel správny orgán k záveru, že zárobkovú činnosť na území Veľkej Británie a Severného Írska vykonával žalobca od 20. 08. 2018 do 23. 10. 2020 u zamestnávateľa Eville & Jones ako úradný veterinárny lekár. Pracovný pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú. Jednalo sa o stabilný pracovný pomer. Frekvencia návratov na územie Slovenskej republiky bola 2-3-krát ročne, spolu 25 dní, a to letecky alebo autom. Daňové povinnosti si plnil na území Veľkej Británie, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa považuje za štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. Na území Slovenskej republiky žalobca nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nadobudol rodinný dom kúpou v r. 2016, v ktorom býva v súčasnosti, počas návratov sa zdržiaval striedavo u priateľky, v hoteli a u príbuzných. Vo Veľkej Británii býval v podnájme. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na dlhodobú orientáciu na pracovný trh vo Veľkej Británii si na území Slovenskej republiky nezachoval centrum záujmov. Ako to vyplýva z dostupných preukázaných materiálov, za štát bydliska na účely aplikácie článku 61 a 62 základného nariadenia považoval prvostupňový správny orgán štát, v ktorom vykonával zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a ods.
5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia podľa čl. 61 základného nariadenia.
2. O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému správnemu orgánu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 27382-2/2021-BA zo dňa 15. júna 2021, s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., odolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca v období posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktoré by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V zmysle formuláru U002 zo dňa 15. 02. 2021 príslušná britská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje, že žalobca bol poistený v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020 a dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola výpoveď daná zamestnancom.
Nakoľko v konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca preukázal, že v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti obsiahnutú na území iného štátu Európskej únie bola Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra povinná posúdiť, či by bolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu záveru, pokiaľ konštatoval, že nebol zachované pevné väzby a bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na celkové posúdenie všetkých dostupných informácií, ktoré získal z údajov žalobcu v žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Z informačného systému Sociálnej poisťovne, že pred odchodom do zahraničia žalobca pracoval v MEDOCHEMIE LTD, Mudroňova 75, Bratislava, kde pracoval od 01. 03. 2005 do 30. 11. 2005. V novembri 2005 odišiel na územie Spojeného kráľovstva a Severného Írska a vrátil sa v oktobri 2020. Vo formulári U002 zo dňa 15. 02. 2021 je potvrdená doba poisteného zamestnmania od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020. V Spojenom kráľovstve mal žalobca uzatvorený pracovný pomer u zamestnávateľa Pak Mecca Meats Ltd, 162-194 Bishop Street, Birmingham. Ďalej vo vyhlásení uviedol, že naposledy mal uzatvorený pracovný pomer u zamestnávateľa Eville Jones (GB) Ltd, Century House, 1275 Century Way, Thorpe Park, Leeds od 20. 08. 2018 do 23. 10. 2020. Pracoval ako úradný veterinárny lekár (registrácia v RCVS). Pracovný pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú a ukončený bol z jeho strany. Medzi obdobiami týchto zamestnaní sa zdržiaval na území Spojeného kráľovstva, zamestnanie v SR si nehľadal. V Spojenom kráľovstve býval v podnájme, ktorý viackrát zmenil. Jeho rodina (3 deti, 4 vnúčatá, súrodenci a ostatná rodina) žije na Slovensku. Frekvenciu návratov na území Slovenska vo vyhlásení uviedol 2-3x ročne, počas dovoleniek, na 25 dní. Dochádzal letecky a autom. Počas návratov zo Spojeného kráľovstva býval u príbuzných, v hoteli, u priateľky. V súčasnosti býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom (čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 271) v obci Mankovce.
So zreteľom na všetky zistené informácie nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že podľa Rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnhanosti upllne nezamestnaných osôb, tkroé nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo SZČO bydlisko na území iného členskéh štátu ako je príslušný členský štát) je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného šátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, tkorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórii pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia, alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.
V súlade s týmto rozhodnutím boli celková dĺžka pobytu a stabilná pracovná situácia na území spojeného kráľovstva vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (trvalý pobyt, návraty na Slovensko,
investovanie úspor na Slovensku a rodina), ktoré žalobca uviedol, ako väzby na Slovensku. Žalovaný správny orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v spojenom kráľovstve sa žalobca dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas, aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva.
K námietke žalobcu týkajúce sa toho, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v príkrom rozpore s čl. 65 ods. 5 základného nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť nárok migrujúcich pracovníkov na dávku v nezamestnanosti žalovaná uviedla, že tento článok základného nariadenia sa vzťahuje iba na nezamestnané osoby uvedené v prvej vete ods. 2 (t.j. nezamestnané osoby, ktoré počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec mali bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát, teda v inom členskom štáte ako je štát posledného zamestnania). Podľa žalovanej žalobca nemal počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii zachované bydlisko na území SR. Preto sa toto ustanovenie základného nariadenia na neho nevzťahuje.
Na ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa bodu 13 nariadenia, v zmysle ktorého je zaručiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva si zachovali práva a výhody nadobudnuté aj ktoré nadobúdajú. Žalovaná uviedla, že žalobca podľa bodu základného nariadenia nemal nadobudnuté, resp. priznané priznanú dávku v nezamestnanosti, podľa britských právnych predpisov, pretože túto inštitúciu o túto dávku nepožiadal.
3. Žalobca sa domáhal v konaní preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 27382-2/2021- BA zo dňa 15. júna 2021, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 3249-2021-NR-DvN zo dňa 15. marca 2021, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
4. Žalobca v žalobe uvádzal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a na uvedenú právnu konštrukciu žalovaného principiálne namieta tvrdiac, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na podporu svojho názoru žalobca uviedol: Dôležitou vnútornou úlohou štátu je vytvorením samostatného systému poskytnúť svojim občanom pomoc v čase, keď vo vzťahu k občanovi nie sú vytvorené podmienky vlastnými silami si zabezpečiť prostriedky na uspokojenie svojich životných potrieb a potrieb svojej rodiny (Pozn.: v právnej teórii sa tieto situácie označujú ako „sociálny systém" alebo „systém krytia sociálnych udalostí"). Jednou z takýchto udalostí je aj nedostatok pracovných príležitostí, ktorý občanovi neumožňujú uplatniť sa na pracovnom trhu a získať tak pracovné uplatnenie ako zdroj príjmu formou vykonávania pre neho vhodného zamestnania. Predpokladom poskytnutia pomoci zo strany štátu v tejto situácii je priznanie práva občana získavať prostriedky na uspokojovanie svojich životných potrieb a potrieb svojej rodiny jeho osobnou účasťou na spoločenskej práci niektorou z uznaných foriem ekonomických aktivít. Na základe ustanovenia Článku 35 ods. 3 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky účel poskytovania dávky v nezamestnanosti, systémovo zaradenej do systému dávok sociálneho zabezpečenia (v podmienkach Slovenskej republiky užšie terminologicky sociálneho poistenia), je v primeranom rozsahu hmotne zabezpečiť občana, ktorý nie z vlastnej viny nemôžu vykonávať svoje základné ústavné právo na prácu podľa prvej vety citovaného ustanovenia.
Dôvodom vzniku povinnosti štátu primerane hmotne zabezpečiť občana v istom období trvania sociálnej udalosti, ktorá občanovi znemožňuje dosahovať príjem na zabezpečenie svojich životných potrieb a potrieb jeho rodiny formou vykonávania svojho práva na prácu. Zákonným vyjadrením využitia práva na prácu je vznik práva na prístup k zamestnaniu definovaného v ustanovení § 14 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zamestnanosti"). Na tento účel štát vytvára podmienky umožňujúce občanovi realizovať jeho ústavné právo na prácu viacerými aktívnymi a pasívnymi nástrojmi tvoriacimi systém politiky zamestnanosti. V jeho rámci sa poskytovanie primeraného hmotného zabezpečenie občana v období nemožnosti vykonávať prácu radi k nástrojom pasívnej politiky zamestnanosti. Ako jedna z foriem hmotného zabezpečenia občana sa popri charakterom a dôsledkami obdobných uznaných sociálnych udalostiach (staroba, choroba, invalidita, starostlivosť o dieťa, strata živiteľa rodiny) systémovo zaraduje do oblasti upravovanej predpismi o sociálnom poistení.
V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že uplatnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v období nemožnosti vykonávať právo na prácu je späté a zákonom bezprostredne podmienené nadobudnutím postavenia uchádzača o zamestnanie podľa § 6 zákona o zamestnanosti a práva na prístup k zamestnaniu podľa § 14 ods. 1 zákona o zamestnanosti. Pre posúdenie predmetnej veci a postavenia žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu nároku na dávku v nezamestnanosti osobitne významným je uvedomenie si pojmových znakov vyjadrených v cit ustanoveniach, a to väzba osoby uchádzača o zamestnanie na možnosť pracovať, na vôľu pracovať, na hľadanie si zamestnania a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v kontexte s ustanoveniami § 34 ods. 6 až 8 zákona o zamestnanosti (povinnosti uchádzača o zamestnanie), predovšetkým povinnosti aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v termíne a na ním určenom mieste a byť mu k dispozícii do troch pracovných dní odo dňa vyzvania. V zmysle terminológie používanej základným nariadením ide o naplnenie termínu „byť k dispozícii službám zamestnanosti" v príslušnom členskom štáte, t. j. v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa používajú pri uplatnení a poskytovaní dávky v nezamestnanosti. Príslušnosť Slovenskej republiky a uplatnenie jej právneho poriadku (predpisov) na uplatnenie a poskytovanie dávky v nezamestnanosti v danom prípade nenamieta (nepopiera) ani žalovaný. Daná skutočnosť korešponduje aj s posudzovaním a rozhodovaním o žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z logiky veci možno konštatovať, že základným predpokladom nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona je získanie statusu uchádzača o zamestnanie na základe zaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa zákona o zamestnanosti. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre (ďalej len „úrad") o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 24. októbra 2020 niet pochýb o tom, že daný predpoklad žalobca splnil a plnením povinností ustanovených v § 34 ods. 6 až 8 zákona o zamestnanosti bol po skončení zamestnania v inom členskom štáte (Spojenom kráľovstve) a trvalom návrate na územie Slovenskej republiky k dispozícii službám zamestnanosti výlučne príslušnej inštitúcii v Slovenskej republike (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny). V bezprostrednej nadväznosti na to je podľa základného nariadenia príslušnosť inštitúcie v Slovenskej republike (Sociálnej poisťovne) daná aj na uplatnenie a poskytovanie dávky v nezamestnanosti.
Spornou sa tak stáva výlučne otázka splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, a to podmienky získania potrebnej (minimálnej) doby poistenia v nezamestnanosti pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, konkrétne uznania doby poistenia v nezamestnanosti získanej v inom členskom štáte (Spojenom kráľovstve) ako doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Treba poznamenať, že samotné nadobudnutie a existenciu doby poistenia v nezamestnanosti získanú v inom členskom štáte žalovaný nenamieta, ani nespochybňuje. Túto však odmieta uznať (postaviť na roveň) za rovnocennú dobu poistenia v nezamestnanosti získanú podľa zákona. Svoju argumentáciu nesprávne opiera o ustanovenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia kladúce dôraz na inštitúty „bydlisko" [článok 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a) základného nariadenia a v súvislosti s ním inštitút „centrum záujmu', (článok 11 vykonávacieho nariadenia). Napriek diametrálne odlišnému skutkovému základu (reálneho postavenia žalobcu) v čase uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti tieto žalovaný aplikuje a na ich základe neopodstatnene a neodôvodnene upúšťa od použitia tých ustanovení základného nariadenia, ktoré upravujú problematiku sčítania dôb poistenia a ktorých aplikácia sa vzhľadom na daný skutkový stav vyžaduje.
Podľa článku 6 ( Sčítanie dôb ) základného nariadenia „ Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:
- nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,
- pokrytie právnymi predpismi, alebo
- prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.". Reagujúc na výhradu prednostného použitia osobitnej úpravy žalovaný vo svojej ďalšej úvahe správne venuje pozornosť aj ustanoveniam, ktoré sa vzťahujú výlučne na dávky v nezamestnanosti (kap. 6, články 61 až 65 základného nariadenia).
Medzi nimi osobitne poukazuje na ustanovenie článku 61 ods. 1 korešpondujúce všeobecnej úprave Sčítania dôb poistenia podľa cit. článku 6 základného nariadenia. K zásadnej zmene úvahy žalovaného dochádza pri interpretácii článku 61 ods. 2 základného nariadenia a v nadväznosti na to neopodstatnenom použití osobitných ustanovení článku 65 ods. 5 písm. a) a v jeho intenciách článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia. Žalovaný neberie do úvahy (abstrahuje od) podstatu a účel úpravy odseku 2 vo vzťahu k odseku 1 článku 61 základného nariadenia. K tomu (k účelu odsekov 1 a 2 článku 61 základného nariadenia) žalobca uvádza:
- podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia (Osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti) „ Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňuj ú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.".
V súlade so všeobecnou úpravou o sčítaní dôb podľa článku 6 základného nariadenia sa teda vo vzťahu k dávke v nezamestnanosti ustanovuje zásada, podľa ktorej príslušná inštitúcia jedného členského štátu (v Slovenskej republike Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) zohľadní (započíta) doby poistenia dosiahnuté v ktoromkoľvek inom členskom štáte (v Spojenom kráľovstve) rovnako, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje (t. j. podľa slovenských právnych predpisov);
- podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia „ S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuj e nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. "
Účelom cit. ustanovenia je podmieniť zohľadnenie (započítanie) doby poistenia podľa odseku 1 skutočnosťou, že daná osoba (žalobca) bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku podľa 7 predpisov štátu, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky (Slovenskej republiky) ukončila doby poistenia v inom členskom štáte (v Spojenom kráľovstve), ktoré sa majú zohľadniť (započítať) ako doby poistenia v Slovenskej republike. Táto podmienka (ukončenie dôb poistenia v inom členskom štáte) sa nevzťahuje iba na prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, v ktorých sa v pozícii výnimky na účely zohľadnenia dôb poistenia v príslušnom štáte nevyžaduje ukončenie doby poistenia v inom členskom štáte. Čo je pre posudzovanie spornej otázky podstatné. Práve v tomto okamihu totiž žalovaný v piatom odseku na strane 3 svojho rozhodnutia o odvolaní túto „výnimku" týkajúcu sa prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktorá sa exaktne a nepochybne vzťahuje iba na požiadavku ukončenia doby poistenia, nepochopiteľne spája s pravidlami sčítania dôb poistenia podľa článku 6 a článku 61 ods. 1 základného nariadenia. V nadväznosti na to potom v nasledujúcom texte rozhodnutia, vychádzajúc zo znenia článku 65 ods. 5 písm. a) a na jeho základe aj z dikcie článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia, podáva podrobnú analýzu inštitútov „bydlisko" podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia a „centrum záujmu“, podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia, avšak bez akejkoľvek argumentácie prepojenia s úpravou sčítania dôb poistenia a odôvodňujúcej aplikáciu cit. ustanovení a nimi používaných inštitútov na postavenie žalobcu v dobe trvania poistenia v inom členskom štáte. Odhliadnuc od uvedeného, vzhľadom na preukázaný skutkový stav žalovaný aplikuje ustanovenia článku 65 ods. 5 písm. a) a článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia v zjavnom rozpore s postavením žalobcu.
Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia „ Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska“.
Podľa článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia „Úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže aké doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu. v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.".
Vzhľadom na preukázanú a tak úradom, ako aj úradom práce (na účely poskytovania služieb zamestnanosti - k tomu viď bližšie body 1 až 4 tejto žaloby) v plnom rozsahu akceptovanú skutočnosť, že žalobca síce spĺňa prvé z dvoch kumulatívne koncipovaných kritérií odôvodňujúcich aplikáciu článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia, keďže počas svojej poslednej činnosti mal (v zmysle definície) bydlisko v Spojenom kráľovstve, t. j. v členskom štáte inom, ako je príslušný štát (Slovenská republika). Tak úrad, ako aj úrad práce akceptovali tvrdenie žalobcu, že po skončení doby poistenia natrvalo opustil územie Spojeného kráľovstva a vrátil sa späť na územie Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nemal naďalej bydlisko v tomto členskom štáte (Spojené kráľovstvo) inom ako je príslušný štát (Slovenská republika), ani sa do tohto iného členského štátu nevrátil. Absencia tohto druhého kritéria žalobcu vylučuje z okruhu osôb (z osobného rozsahu), na ktorý by bolo právne možné uplatniť úpravu podľa článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia a v bezprostrednej súvislosti s ním aj ustanovenia článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia.
Z uvedeného vyplýva, že, ak by aj platilo tvrdenie žalovaného, že žalobca podlieha režimu ustanovení článku 65 ods. 2 prvej a druhej vety základného nariadenia, na ktorý odkazuje článok 65 ods. 5 písm. a), znamenalo by len toľko, že od žalobcu by sa na účely zohľadnenia doby poistenia v Slovenskej republike získanej v inom členskom štáte (v Spojenom kráľovstve) podľa článku 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia nevyžadovalo skončiť poistenie v inom členskom štáte, a toto skončenie poistenia aj úradu preukázať. Bez akejkoľvek opory v znení príslušných ustanovení základného nariadenia a právnej relevancie žalovaný v šiestom odseku na tretej strane rozhodnutia jednoznačne konštatuje, cit.: " Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve. ". Podľa tohto tvrdenia by na účely uplatnenia predpisov Slovenskej republiky teda bolo možné zohľadniť iba takú dobu poistenia v inom členskom štáte, počas ktorej občanovi ostalo zachované centrum záujmu a bydlisko na území Slovenskej republiky. Na základe toho vyvstáva logická otázka: aký má zmysel, aký je praktický účel inštitútu zohľadnenia dôb poistenia (zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti) získaných v inom, ako na uplatnenie a poskytovanie dávok príslušnom štáte v rámci členských štátov Európskej únie? Toto tvrdenie žalobca zásadne odmieta ako nezodpovedajúce nielen zmyslu a účelu, ale ani dikcii cit. ustanovenia článku 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia. Absolútne sa ním vylučuje čo i len bežný rámec prípadného extenzívneho výkladu, ktorý by sa potencionálne, hoci len v čisto akademickej polohe, mohol stať predmetom kvázi odbornej polemiky. Inými slovami, žalobca túto zásadnú, rozhodujúcu časť argumentácie žalovaného považuje za hrubo nekvalifikovanú a vykonštruovanú svojvoľnú manipuláciu s textom právneho predpisu odporujúcu základným požiadavkám kladeným na relevantný odborný výklad právnej normy, čím jednoznačne potvrdzuje, že na formuláciu svojho názoru a jemu zodpovedajúcich tvrdení nenachádza oporu v právnom predpise.
Záverom si žalobca v principiálnej rovine dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že predmetný záver vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia žalovaného predstavuje nerešpektovanie a negáciu jednej zo základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to zásady voľného pohybu osôb zahŕňajúcej aj voľný pohyb pracovnej sily a s ním súvisiace zachovanie z neho vyplývajúcich nárokov v sociálnom zabezpečení. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 09. 2021 poukazovala zhodne na ustanovenia zákona a Nariadenie Európskeho parlamentu tak ako to uvádzala v rozhodnutí.
Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 24. októbra 2020. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, dňa 27. novembra 2020.
V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 24. októbra 2016 do 23. októbra 2020, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva. Uvedené osvedčil formulárom U002, zo dňa 15. februára 2021, v ktorom príslušná britská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania • od 24. októbra 2016 do 23. októbra 2020 v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania • výpoveď daná zamestnancom
Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 základného nariadenia.
V zmysle ČI. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky /v zmysle ČI. 1 písm. j) základného nariadenia a ČI. 11 vykonávacieho nariadenia/.
Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva.
Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U002, zo dňa 15. februára 2021, ako i z údajov uvedených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti /ďalej len „Žiadosť"/ a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov /ďalej len „Vyhlásenie"/ doručených dňa 27. novembra 2020.
Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca vo Vyhlásení uviedol, že na území Spojeného kráľovstva sa zdržiaval od novembra 2005 do októbra 2020, t. j. spolu sa v zahraničí zdržiaval cca 15 rokov. b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia bol žalobca naposledy zamestnaný od 1. marca 2005 do 30. novembra 2005. Na území Spojeného kráľovstva pracoval podľa Vyhlásenia naposledy od 20. augusta 2018 do 23. októbra 2020 u zamestnávateľa Eville & Jones (GB) Ltd., ako úradný veterinárny lekár. Pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý čas a ukončený bol na jeho podnet. Podľa Vyhlásenia si žalobca počas svojho zamestnania v zahraničí na Slovensku zamestnanie nehľadal, v odvolaní tvrdí, že si hľadal prácu individuálne a cez pracovné agentúry. Na základe všetkých uvedených skutočnosti možno pracovnú situáciu žalobcu v Spojenom kráľovstve hodnotiť ako jednoznačne stabilnú, s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh.
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - žalobca sa podľa Vyhlásenia na území Spojeného kráľovstva zdržiaval bez blízkych osôb. Na Slovensku sa nachádzajú jeho tri deti, štyri vnúčatá a súrodenci. Na územie Slovenska sa vracal 2-3krát ročne, spolu v trvaní 25 dní, cestoval letecky alebo autom.
- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobca vlastní na Slovensku rodinný dom, nadobudnutý kúpou v roku 2016, v ktorom aj v súčasnosti býva. Podľa Vyhlásenia počas návratov sa zdržiaval striedavo u priateľky, v hoteli, u príbuzných, vo vlastnej nehnuteľnosti a v Spojenom kráľovstve býval v podnájme. Bytovú situáciu žalobcu na území Spojeného kráľovstva považuje žalovaná za primeranú výkonu povolania.
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol naposledy zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo.
V súvislosti s posúdením zachovania centra záujmov žalobcu na území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva žalovaná poukazuje aj na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti ČI. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), v zmysle ktorého je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia ČI. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.
V súlade s týmto rozhodnutím Správnej komisie č. U2, ako aj inými zadováženými dôkaznými prostriedkami, boli celková dĺžka pobytu cca 15 rokov, stabilná pracovná situácia, prioritná orientácia na britský pracovný trh, primeraná bytová situácia v zahraničí, daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť rodiny, i trvalý pobyt, investovanie úspor na Slovensku), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Stredisko životných záujmov žalobcu bolo v danom čase na území Spojeného kráľovstva - v konaní bolo preukázané, že žalobca počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve sa v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas ani mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Nakoľko žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov a, podľa vyššie uvedených záverov si bydlisko v danom období nezachoval, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 základného nariadenia.
K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovanej je vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu žalovaná neuznala dobu poistenia v nezamestnanosti získaného na území Spojeného kráľovstva, žalovaná uviedla, že práve na základe skutočnosti, že žalobca dosiahol v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia (ČI. 61
základného nariadenia) a posúdiť, či je možné takúto dobu poistenia v nezamestnanosti zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.
Zároveň žalovaná poukazuje na ČI. 61 a ČI. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (v prípade žalobcu na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy (čo je aj prípad žalobcu) zásadná.
Na základe všetkých zistených skutočností (podrobne uvedených vyššie) považovala žalovaná za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca nezachoval bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Spojeného kráľovstva nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobca v posudzovanom období nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.
Na ďalšiu námietku žalobcu žalovaná uviedla, že žiadne ustanovenie základného nariadenia ani vykonávacieho nariadenia nezakotvuje právo osôb pracujúcich v členskom štáte. Európskej únie, uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenie, v ktorom ako vek v inom členskom štáte a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná súčasne poukazuje na skutočnosť , že ani nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti v tom zmysle, že ak si o dávku v nezamestnanosti požiadajú v inom členskom štáte, doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na Slovensku im nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia dosiahnutá na území dotknutého členského štátu (a to ani prípade, ak sa na území Slovenska nechcú zdržiavať a majú záujem uchádzať sa o prácu v inom členskom štáte). Takúto dobu by dotknutý členský štát zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území.
V nadväznosti na uvedené žalovaná zdôrazňuje, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).
Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu nemôže žalovaná zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, v zmysle koordinačných predpisov je povinná skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť
len podľa ČI. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.
Žalobca preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, preto si mal prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Pokiaľ by bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku /zo slovenského sociálneho systému/, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom ČI. 61 ods. 2 základného nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti.
Žalobca sa slobodne rozhodol ukončiť v danom čase jeho pobyt v Spojenom kráľovstve bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na ich území, a teda si mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho konania, z čoho žalovaná vyvodzuje jeho uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania. Podľa názoru žalovanej žalobca nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby.
Na ďalšiu námietku žalobcu, že pri rozhodnutí upustila od použitia čl. 6 základného nariadenia (sčítanie dôb) žalovaná uviedla, že čl. 6 základného nariadenia - sčítanie dôb dosiahnutých na území iného štátu je možné aplikovať jedine v prípade, ak v základnom nariadení nie je ustanovené inak.
Ustanovenia týkajúce sa dávok v nezamestnanosti sú upravené v kapitole 6 základného nariadenia, a to v ČI. 61 až 65 tohto nariadenia. Z uvedených ustanovení je zrejmá základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byt' dosiahnutá ako posledná. Opakovane žalovaná zdôrazňuje, že iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.
Žalovaná o. i. uvádza, že žalobca v kontakte s príslušnou britskou inštitúciou HM Revenue & Customs sám dňa 25. novembra 2020 (v bode 3 tlačiva Information we need to send a statement of National Insurance contributions) výslovne uviedol , že v období od 18. novembra 2005 do 23. októbra 2020 súvisle žil na území Spojeného kráľovstva. Táto skutočnosť len potvrdzuje vyššie uvedené zistenia vykonané dokazovaním podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia. Objektívne závery tohto dokazovania potom prevažujú subjektívny pocit žalobcu o zachovaní rozhodujúcich väzieb na Slovensku.
Žalovaná súčasne dáva záverom do pozornosti, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca. V zmysle formulára U002 (bod 7.1), zo dňa 15. februára 2021, bol posledný pracovný pomer žalobcu na území Spojeného kráľovstva ukončený z jeho podnetu. Je teda dôvodný predpoklad, že žalobcovi by podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Podľa názoru žalovanej, žalobca nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby.
Pokiaľ by žalobcovi podľa britských právnych predpisov, teda v štáte kde mal posledné zamestnanie a odvádzal poistné, v dôsledku jeho konania (skončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu) nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol, žalovaná nenachádza právny základ, na základe ktorého by tento nárok mal žalobcovi vzniknúť na Slovensku.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Spojeného kráľovstva, rodinná a bytová situácia žalobcu i to, ktorý členský štát sa považuje za jeho bydlisko na daňové účely. Nakoľko
žalobca nemal počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s ČI. 61 základného nariadenia.
Žiadala aby správny súd žalobcu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.
6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného dňa 03. 11. 2021. Poukázal na nesprávnu argumentáciu žalovanej, ktorá prioritne vychádza z primárne chybnej konštrukcie hodnotenia doba poistenia v nezamestnanosti získanej v inom členskom štáte Európskej únie. Má za to, že daná konštrukcia nenachádza dostatočnú oporu v zákone alebo v inej právne relevantnej úprave [nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 0 koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie")].
Za nesprávne považujem spájanie inštitútu „centrum záujmu" v aktuálnej situácii (v čase uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti) so skutkovým stavom v období vykonávania činnosti zakladajúcej účasť na poistení v nezamestnanosti v inom členskom štáte v predchádzajúcom období.
Ďalej vo vyjadrení uvádza, že žalovaná nepochopiteľne argumentuje ustanoveniami čl. 61 základného nariadenia (Osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti), podľa ktorých (v súlade s čl. 6 základného nariadenia).
Bezprostredné ukončenie poistenia v inom členskom štáte (v Spojenom kráľovstve) v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky doby poistenia, tj, v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky žalobca nepochybne preukázal: žalovaná danú skutočnosť žiadnym spôsobom nenamieta, nespochybňuje. resp. sama ju priamo potvrdzuje.
S právnym názorom žalovanej sa nestotožňuje výlučne z dôvodu pretrvávajúceho nesprávneho pochopenia podstaty konštrukcie hodnotenia doby poistenia v nezamestnanosti získanej v inom členskom štáte na účely splnenia podmienky potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
7. Krajský súd v Nitre ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), pričom zistil, že v celom rozsahu je rozhodnutie zákonné, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samotnej zárobkovej činnosti, v potrebnom
rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 písm. a/ sa uplatňovanie v ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doba poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO mala bydlisko v členskom štáte v inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho aby bol dotknutý čl. 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb v zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo SZČO.
Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy, počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, na účely tohto nariadenia: „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane; i/ povahy a osobitných vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
9. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajúc z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
10. V prejednávanej veci tvorí predmet správneho súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol v celom rozsahu rozhodnutie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 základného nariadenia, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Podstata žalobných námietok spočíva v tvrdení žalobcu, že si zachoval v posudzovanom období väzby na území SR, kde je vlastníkom nehnuteľnosti, návštevy na území SR počas pobytu vo Veľkej Británii. Žalovaný neskúmal podrobne väzby žalobcu na území
SR na základe jeho príloh, ktoré mu žalobca vytýkal, ako aj to, že nezohľadnil skutočnosť jeho úmysel vrátiť sa na územie SR.
11. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil nasledovné právne významné okolnosti. Dňa 27. 11. 2020 požiadal žalobca pobočku žalovaného v Nitre o dávku v nezamestnanosti, predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 24. 10. 2020, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 24. 10. 2020. V prejednávanej veci nebolo sporné to, že v posudzovanom období posledných 4 rokov pred zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území SR, ktoré by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020, t.j. 1461 dní.
Zo žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 27. 11. 2020 vyplýva, že žalobca na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie odišiel v r. 2005 a na územie SR sa vrátil v októbri 2020. Vo formulári U002 zo dňa 15. 02. 2021 je potvrdená doba poisteného zamestnania od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020. V Spojenom kráľovstve mal žalobca uzatvorený pracovný pomer u zamestnávateľa Pak Mecca Meats Ltd, 162-194, Bishop, Street, Birmingham. Ďalej žalobca uviedol, že na posledy mal uztatvorený pracovný polemr u zamestnávateľa Eville Jones (GB) Ltd, Century House, 1275 Century Way, Thorpe Park, Leeds od 20. 08. 2018 do 23. 10. 2020, kde pracoval ako úradný veterinárny lekár. Pracovný pomer mal uzatvorený na dobu neurčitú a bol skončený z jeho strany. Medzi jednotlivými obdobiami zamestnaní sa zdržiaval žalobca na území Spojeného kráľovstva a zamestnanie na SR si nehľadal. V Spojenom kráľovstve býval v podnájmoch, jeho rodina deti, vnúčatá a súrodenci žili počas tohto obdobia na území SR. Frekvenciu návratov žalobca uviedol 2-3 krát ročne na dovolenku buď letecky alebo autom. Počas návratov býval u príbuzných, u priateľky alebo v hoteli, v súčasnosti býva vo vlastnom rodinnom dome v Obci Mankovce.
12. Správny súd po oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu a rozhodnutím žalovanej má za to, že zistenie skutkového stavu bolo postačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav má oporu v administratívnom spise, žalovaná aplikovala na vec správne právne predpisy a náležite vec právne posúdila.
13. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti správneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy zásadne neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
14. Keďže žalobca dosiahol v posudzovanom období (t.j. od 24. 10. 2016 do 23. 10. 2020) štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. 24. 10. 2020, dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu v EÚ bol v konaní o jeho nároku potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s citovaným ustanovením čl. 61 základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu EÚ ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov za predpokladu, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z daného pravidla predstavujú situácie obsiahnuté z čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia.
15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle citovaného ustanovenie § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zohľadní dobu poistenia v nezamestnanosti žalobcu dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle citovaného článku 61 ods. 1 základného nariadenia, by bolo možné za predpokladu preukázania a zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ.
16. Žalovaná vo svojom rozhodnutí sa zaoberala všetkými relevantnými kritériami, ktoré má na mysli citovaný článok č. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pre určenie centra záujmov žalobcu. Správna úprava žalovaného v otázke vyhodnotenia centra záujmov žalobcu vychádzajúc z vykonaného dokazovania je logická, ucelená, koherentná, bez vzájomných rozporov. S pohľadom na dĺžku pobytu žalobcu v rozhodnom období na území Veľkej Británie 15 rokov, orientáciou žalobcu na britský pracovný trh, vrátane stability zamestnania žalobcu na území Veľkej Británie, žalobca v posudzovanom období nepracoval vôbec na území Slovenska, zatiaľ na území Veľkej Británie pracoval v dvoch pracovnoprávnych pomeroch ( Pak Mecca Meats Ltd, 162-194, Bishop, Street, Birmingham. Ďalej žalobca uviedol, že naposledy mal uzatvorený pracovný polem u zamestnávateľa Eville Jones (GB) Ltd, Century House, 1275 Century Way, Thorpe Park, Leeds od 20. 08. 2018 do 23. 10. 2020), boli závery žalovanej o centre záujmov žalobcu vo Veľkej Británii za plne odôvodnené.
17. Námietku žalobcu, v zmysle ktorej žalovaná dospela k zistenému skutkovému stavu, keď neprihliadla na dôkazy, ktoré žalobca označil v odvolaní, správny súd poukazuje na to, že žalovaný premietol žalobcom predložené dôkazy do svojich skutkových zistení, keď uviedol, že žalobca vracal sa na územie SR sporadicky k deťom, súrodencom a priateľke a v súčasnosti býva vo vlastnom rodinnom dome v obci Mankovce. Žalovaný správny orgán však celkovú dĺžku pobytu 15 rokov, orientáciu žalobcu na britský pracovný trh, vrátane stability zamestnania na území Veľkej Británie vyhodnotil ako silnejšie než ostatné žalobcom uvádzané skutočnosti.
18. Námietku žalobcu, ktorý uviedol, že na území Veľkej Británie neplánoval zostať dlhodobo, pričom žalovaný mal skúmať jeho úmysel vrátiť sa na územie SR, správny súd vyhodnotil túto námietku ako irelevantnú. V zmysle citovaného ustanovenia čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1 nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré viedli k presťahovaniu. Správny súd udáva, že v konaní žalobcu o dávku v nezamestnanosti nebolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v zmysle citovaného čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu EÚ viac rokov situáciu žalobcu, stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, orientácia na britský pracovný trh, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie, jednoznačne preukazujú, že žalobca si centrum záujmov v posudzovanom období na území SR počas výkonu činnosti zamestnanca vo Veľkej Británii nezachoval. Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením relevantných kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nevznikli pochybnosti, nebolo dôvodné aplikovať čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia a skúmať subjektívny úmysel žalobcu.
19. Žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotila a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnila. Aj podľa názoru správneho súdu zo zistených skutočností a okolností veci vyplýva, že žalobca počas posledného zamestnávania zvyčajne býval vo Veľkej Británii a žalobca si predpokladané väzby so Slovenskom na základe kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nezachoval, keď v rozhodnom období mal centrum záujmu vo Veľkej Británii, kde sa počas výkonu zamestnania dlhodobo zdržiaval, býval v podnájme, trávil pracovný aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane. Na tomto závere nemôže nič zmeniť a ani skutočnosť, že sa žalobca pravidelne vracal na Slovensko, kde žijú jeho deti a ďalší príbuzní, mal tu trvalý pobyt a ani skutočnosť, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v Mankovciach, kde nateraz býva.
20. Správny súd je toho názoru, že pri aplikácii základného nariadenia je potrebné postupovať v súlade s jeho cieľom, ktorým je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát
niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pokiaľ by v prípade žalobcu mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom skončili zamestnanie. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte EÚ. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Veľkej Británie a prípadne požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti na územie SR.
21. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Žalovaná vec správne právne posúdila, pričom sa náležite vysporiadala s odvolacími námietkami žalobkyne, svoje rozhodnutie náležite odôvodnila. Na základe skutkových zistené a najmä právnym názorom Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nie dané podmienky pre rušenie rozhodnutia žalovaného, preto ako nedôvodnú žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
22. Nakoľko v konaní úspešná žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).