Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_28P-5-2022.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Subarea
28P/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Z., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: B. O., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, Š., t.č. bytom A. XX, O., zastúpená: JUDr. Ernest Csonga, advokát so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda a otca: I. Z., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XXA, P. J. - K. S., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný platiť na maloletú U. Z., K.. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2021, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 250,- eur mesačne, splatné k rukám matky maloletej dcéry vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc doručením neodkladného opatrenia a zároveň, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu sobotu v mieste bydliska matky maloletej od 16:00 hod do 17:00 hod za prítomnosti matky alebo za prítomnosti blízkeho príbuzného, ktorého určí matka.
2. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. XXP/XXX/XXXX na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. XXP/X/XXXX.
3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otehotnela po mesačnej známosti. Hneď, ako sa to otec maloletej dozvedel, presťahoval sa k nej do prenajatého bytu. Spočiatku vôbec neprispieval na chod spoločnej domácnosti, pretože bol nezamestnaný. Zamestnanie si ani nehľadal, pretože sa spoliehal na to, že ho bude živiť ona. Kvôli tejto situácii dochádzalo medzi nimi k častým nedorozumeniam. Následne si otec maloletej našiel brigádu v kvetinárstve a neskôr sa zamestnal na plný úväzok ako montážny pracovník v spoločnosti, kde údajne pracuje až do súčasnosti, ale naďalej prispieval na chod spoločnej domácnosti len veľmi malou sumou, pretože takmer celý príjem minul na zábavu so svojimi kamarátmi. Matka dúfala, že po narodení maloletej dcéry dôjde v správaní otca k
pozitívnej zmene, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Otec sa o maloletú vôbec nestaral, nevytvoril si k nej žiadny citový vzťah a nejavil o ňu skutočný záujem. Tento jeho spôsob života vyvolával medzi nimi ďalšie nedorozumenia, ktoré sa časom stále stupňovali. Postupne v dôsledku neustálych nezhôd a konfliktov partnerský vzťah ochladol a s otcom maloletej sa navzájom úplne odcudzili, nevedeli sa zhodnúť ani len v najzákladnejších otázkach partnerského spolužitia. Tieto problémy vyústili do takého stavu, že sa otec maloletej v marci 2021 rozhodol opustiť spoločnú domácnosť a odsťahoval sa z matkinho prenajatého bytu. V mesiaci september 2021 sa síce pokúsili upraviť partnerský vzťah a obnovili spolužitie. Avšak opäť dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam týkajúcim sa spolužitia a rozdielneho pohľadu na výchovu maloletej. Tieto problémy opäť vyústili do takého stavu, že otec maloletej znova cca po mesiaci opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa. V súčasnosti otec maloletej aj naďalej nejaví o maloletú skutočný záujem, pretože keď ju príde navštíviť, tak jeho záujem smeruje iba na matku maloletej, aj to len v súvislosti s pohlavným stykom. Keď otca maloletej odmietne, tak dochádza medzi nimi k nedorozumeniam, otec maloletej na matku verbálne útočí, stupňuje sa u neho značná agresia a to aj pred maloletou, ktorá je potom rozrušená, uplakaná a matka ju musí po dlhší čas utišovať a ukľudňovať. Otec o maloletú dcéru skutočný záujem nejaví, nechce byť súčasťou jej života a nechce sa podieľať ani na jej výchove. Čo sa týka finančných záležitostí, otec od narodenia maloletej až do súčasnosti prispel na jej výživu kúpou dvoch balení plienok, dvoch balení sušeného mlieka, jednej detskej výživy a kúpil pre maloletú jednu hračku. Okrem toho otec neplatil žiadne výživné na maloletú k rukám matky a keď sa ho matka domáhala, otec maloletej sa vyjadril, že na maloletú nebude finančne prispievať. Matka momentálne poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur a prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur. Náklady na bývanie sa jej od podania návrhu vo veci samej zvýšili na sumu celkovo vo výške 500,- eur mesačne. Svoje mesačné výdavky matka vyčíslila celkovo na sumu 825,- eur. Mesačné náklady na maloletú dcéru vyčíslila celkovo na sumu 180,- eur (strava 90,- eur, hygienické potreby 60,- eur, oblečenie 30,- eur). Otec maloletej by mal byť v súčasnosti zamestnaný ako montážny pracovník s čistým príjmom okolo 1300,- eur. S výchovou maloletej pomáha matke jej matka, stará matka maloletej, ktorá tiež uhrádza vo veľkej miere jej pravidelné výdavky a výdavky súvisiace s maloletou. Tieto výdavky však starú matku finančne veľmi zaťažujú a už matke maloletej oznámila, že jej nebude vedieť v budúcnosti v takej miere finančne vypomáhať. Tak isto matke s nepravidelnými výdavkami pomáha aj širší okruh rodiny, aby túto ťažkú situáciu dokázala zvládnuť. Otec maloletej vôbec nie je súčinný vo veci starostlivosti a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. O maloletú nejaví skutočný záujem, jeho správanie je vo veľkej miere nezodpovedné, nakoľko si vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. S dôrazom na uvedené skutočnosti a na časté zlyhávanie komunikácie s otcom maloletej, jeho nedostatočnej, respektíve žiadnej súčinnosti v súvislosti s výchovou maloletej, jeho neplnením si vyživovacej povinnosti voči maloletej, preto matka považuje za potrebné, aby súd neodkladným opatrením styk otca s maloletou upravil a aby zaviazal otca na pravidelné platenie výživného na maloletú. Nebolo by spravodlivé a ani zákonné odoprieť tieto základné práva maloletej.
4. Na tunajšom súde sa aktuálne pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX vedie konanie vo veci samej o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U.. Matka sa v tomto konaní domáha zverenia maloletej do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, ďalej aby bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 500,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a tiež aby súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú sobotu v mieste bydliska matky maloletej od 16:00 hod do 17:00 hod za prítomnosti matky alebo za prítomnosti blízkeho príbuzného, ktorého určí matka maloletej. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
18. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Po odchode zo spoločnej domácnosti si otec svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej pravidelne neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primerané výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 250,- eur mesačne nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere už aj s ohľadom nato, že matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú na sumu 180,- eur. Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
19. Súd zamietol návrh v časti o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Rovnako v časti úpravy styku, nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy, ktorej by sa v prípade záujmu, mal domáhať rodič, ktorý dieťa nemá v starostlivosti, teda otec, nie matka, ktorá má dieťa v starostlivosti. Súd preto aj v tejto časti návrh ako neodôvodnený zamietol. Až v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností rodičov k maloletej je v jej najlepšom záujme.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.