Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-79-2020.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. D. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX Ž.U., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Lucia Boráková, advokátka so sídlom J. Vuruma 144, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726, proti žalovanému v 1/ rade: A. X.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka, so sídlom Ul. Republiky 21, 010 01 Žilina, žalovanému v 2/ rade: O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXX/XXX, G. - A., Č. X., v konaní o určenie, že žalobkyňa je osobou, ktorá žila v spoločnej domácnosti s vnukom poručiteľky takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 12.10.2020 sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala určenia, že je osobou, ktorá žila s vnukom poručiteľky A. X.X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, D. bol S. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že túto podala, keď v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/161/2017 bola odkázaná, aby v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia uznesenia zo dňa 09.09.2020 podala na tunajší okresný súd žalobu o určenie, že bola osobou, ktorá žila najmenej po dobu jedného roka pred smrťou vnuka poručiteľky v spoločnej domácnosti, ktorá skutočnosť bola v dedičskom konaní sporná. Uviedla, že poručiteľka zomrela ako vdova a ako zákonní dedičia nastupuje žalovaný v 1/ rade a po zosnulej dcére poručiteľky jej potomok vnuk poručiteľky S. J., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. S. J. zomrel ako slobodný a bezdetný, dedičmi po ňom sú zákonní dedičia v druhej dedičskej skupine, a to jeho otec žalovaný v 2/ rade a žalobkyňa, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti. Zákonní dedičia popreli dedičské právo žalobkyne. Poukázala na § 473 a § 474 OZ. Tvrdila, že so S. J. vnukom poručiteľky žila dlhodobo v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci S.. Nemala v poslednom bydlisku S. J. trvalý pobyt, ale žila s ním v spoločnej domácnosti. Trvalý pobyt nie je rozhodnou skutočnosťou. Rozhodnou skutočnosťou je, že žalobkyňa žila s vnukom poručiteľky od roku XXXX W.ž do doby jeho smrti v spoločnej domácnosti. Obaja sa podieľali na bežných nákladoch spoločnej domácnosti, ako aj na nákladoch zariaďovania a rekonštrukcie rodinného domu rovným dielom.
3. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel. Žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť, okrem iného z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Zdôraznil, že okruh dedičov po poručiteľke spadá do 1. skupiny dedičov zo zákona. V prvej skupine dedia deti poručiteľa a manžel. Poručiteľka zomrela ako vdova a mala dve deti, a to žalovaného v 1/ rade a dcéru, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, a to matku vnuka S. J., ktorý zomrel bez potomkov XX.XX.XXXX. Mal za to, že ako dedič v 1. dedičskej skupine teda prichádza do úvahy len žalovaný v 1/ rade ako syn poručiteľky a dedenie v druhej dedičskej skupine v danom prípade neprichádza do úvahy. Dedenie v 2. dedičskej skupine sa uplatní len ak nededí žiaden z dedičov v 1. dedičskej skupine, t.j. manžel a potomkovia poručiteľa. Mal za to, že žalobkyni neprináleží dedičské právo. Bol názoru, že dedičské právo neprináleží ani žalovanému v 2/ rade.
4. Žalobkyňa v replike okrem iného k argumentácii žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k absencii naliehavého právneho záujmu uviedla, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/161/2017-89 zo dňa 09.09.2020 bola odkázaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na podanie tejto žaloby. Poukázala na § 194 OZ a § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu.
5. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.01.2022, za účasti žalobkyne, žalovaného v 1/ rade a ich právnych zástupcov vec prejedal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej. Žalovaný v 2/ rade sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, hoci mal predvolanie riadne a včas vykázané cez dožiadanie (č.l. 140-141 spisu).
6. Právna zástupkyňa žalobkyne trvala na doterajšej argumentácii v spore. Vo vzťahu k dôvodnosti podanej žaloby mala za to, že ak sa preukáže, že žalobkyňa žila s vnukom poručiteľky v spoločnej domácnosti, má žalobkyňa nárok byť účastníčkou dedičského konania po poručiteľke. Uviedla, že žalobkyňa sa nedomáha dedičstva po poručiteľke alebo časti dedičstva nad rámec, ktorý ona sama investovala a použila na rekonštrukciu rodinného domu kde žila spolu s vnukom poručiteľky a spolu s poručiteľkou. Mala za to, že úspech žalobkyne v tomto konaní môže byť podkladom na apelovanie na žalovaných v súlade s morálnymi zásadami, aby mala žalobkyňa nárok minimálne na tie prostriedky, ktoré do nehnuteľnosti vniesla.
7. Právna zástupkyňa žalovaného v 1/ rade rovnako vo vzťahu k dôvodnosti podanej žaloby zotrvala na doterajšej argumentácii v spore.
8. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.
9. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 9D/161/2017-89 zo dňa 09.09.2020 bola žalobkyňa odkázaná, aby v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto uznesenia podala na súd žalobu o určenie, že bola osobou ktorá žila s vnukom poručiteľky S. J., zomr. XX.XX.XXXX ako dedičom poručiteľky zo zákona v 1/ dedičskej skupine zo zákona podľa § 473 OZ.
Podľa § 460 OZ Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 OZ Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 473 ods. 1, 2 OZ V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Podľa § 474 ods. 1 OZ Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 115 OZ Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Podľa § 194 ods. 1 CSP Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
Podľa § 137 písm. c), d) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v 1. dedičskej skupine zo zákona dedia poručiteľove deti a manžel rovným dielom. Ak v prvej dedičskej skupine zo zákona nededí niektoré dieťa poručiteľa jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Ak v 1. dedičskej skupine zo zákona nededí manžel alebo niektoré z detí poručiteľa dochádza k prirastaniu podielu toho dediča v prospech podielu zostávajúcich zákonných dedičov prvej dedičskej skupiny zo zákona. Ak v prvej dedičskej skupine zo zákona nenadobudne dedičský podiel dieťa poručiteľa, dochádza ku zväčšeniu podielu ostatných dedičov v tejto prvej dedičskej skupine z tohto prírastku vtedy, ak nedediaci dedič nemá potomkov, ktorý by inak nastúpili na jeho miesto. V prvej dedičskej skupine zo zákona platí, že poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poradie dedičských skupín je záväzné, to znamená, že dedičia skupiny nasledujúcej po prvej dedičskej skupine, sú oprávnení dediť len za predpokladu, že nededia dedičia zo skupiny predchádzajúcej. Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine.
11. V danej veci je nesporné, že v čase rozhodovania okresného súdu žil, resp. žije potomok poručiteľky, a to jej syn žalovaný v 1/ rade. Ďalší potomok poručiteľky, a to jej dcéra a následne aj dcérin potomok, a to vnuk poručiteľky S. J. zomreli. S. J. zomrel bezdetný.
12. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že v prvej dedičskej skupine zo zákona dedí len žalovaný v 1/ rade, ktorý je samostatným dedičom. Ak teda žalovaný v 1/ rade v čase rozhodovania okresného súdu žije, ako jediný samostatný dedič prvej dedičskej skupiny zo zákona (a to aj pri závere o prirastaní dedičského podielu pre žalovaného v 1/ rade ako jediného dediča po poručiteľke v prvej dedičskej skupine), je vylúčená možnosť dediť v akejkoľvek inej dedičskej skupine. Okresný súd tak dospel k záveru, že za života žalovaného v 1/ rade v čase rozhodovania okresného súdu je podaná žaloba žalobkyne zjavne nedôvodná, pre žalobkyňu bez právneho významu. Dedičstvo sa nadobúda smrťou, t.j. žalovanému v 1/ rade ku dňu smrti poručiteľky vzniklo jeho samostatné dedičské právo. Za daného skutkového stavu veci má okresný súd za to, že žalobkyňa, hoci bola odkázaná na podanie predmetnej žaloby, nemá na tejto žalobe naliehavý právny záujem. Okresný súd uvádza, že naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Pre právne postavenie žalobkyne (práva žalobkyne, ktorých sa domáha) je rozhodnutie v danej veci, za života žalovaného v 1/ rade ako jediného dediča v 1. dedičskej skupine zo zákona, bez právneho významu. Prípadné rozhodnutie v danej veci a určenie, že žalobkyňa je osobou žijúcou v spoločnej domácnosti s vnukom poručiteľky), v právnom postavení žalobkyne vo vzťahu k dedeniu po poručiteľke, za života žalovaného v 1/ rade ako jediného dediča prvej dedičskej skupiny zo zákona, nič nezmení. Dedenie v jednej skupine (v prvej dedičskej skupine žalovaný v 1/ rade), vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine. V kontexte skutkového vymedzenia žaloby, resp. vymedzeného motívu žalobkyne na podanie predmetnej žaloby, získať od žalovaných v rámci dedičského konania vložené investície do nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dedičstva po poručiteľke, je tak absencia naliehavého právneho záujmu evidentná. Okresný súd konštatuje, že domáhanie sa (údajne) vložených investícií žalobkyne do cudzieho majetku (poručiteľky) by bolo predmetom sporu iného charakteru, resp. by bolo sporom s iným predmetom konania. Aj prípadné vyhovenie danej žalobe, za života žalovaného v 1/ rade ako samostatného dediča v 1. dedičskej skupine, by bolo k dosiahnutiu cieľa vymedzeného žalobkyňou, t.j. k dosiahnutiu vyplatenia alebo vrátenia vložených investícií žalobkyni do nehnuteľnosti poručiteľky, ktorá má byť predmetom dedičského konania, vychádzajúc zo záväzného poradia dedičských skupín, právne bezvýznamné.
13. Okresný súd tak žalobu z dôvodu zjavnej nedôvodnosti a absencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej žalobe v celom rozsahu zamietol.
14. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia