Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
192/399753.d69fb2.pdf
PDF · 133.03 KB
No categories available
8Cdo/866/2015
Najvyšší súd 8 Cdo 866/2015 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 25 C 302/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 26. augusta 2015 sp. zn. 10 Co 88/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina uznesením z 11. decembra 2014 č. k. 25 C 302/2012-146 uloţil
ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur, rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch a uviedol, ţe podanie ţaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto ţalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie. Výšku poplatku určil podľa poloţky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.
Krajský súd v Ţiline uznesením z 26. augusta 2015, sp. zn. 10 Co 88/2015 uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je plne v súlade s poţiadavkami kladenými na spravodlivé súdne konanie Poukázal na § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého vyplývala povinnosť odvolateľa zaplatiť súdny poplatok podľa rovnakej sadzby ako pri podaní návrhu na začatie konania, rovnako táto povinnosť vypláva aj z § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Za nesprávne povaţoval aj stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany okresného súdu správna.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom ( § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, ţalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uloţená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bliţšie v dovolaní rozviedla.
Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014, 5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014, 8 Cdo 220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. decembra 2015
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová