Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/18/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša

na neverejnom zasadnutí konanom 26. januára 2016 v trestnej veci proti odsúdenému P. G.,

pre pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. b/,

ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, o sťažnosti prokurátora Krajskej

prokuratúry v Trnave proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. apríla 2015, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť krajského prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením senát Krajského súdu v Trnave rozhodol, okrem iného tak,

že podľa upustil od výkonu peňažného trestu, ktorý

bol odsúdenému P. G. uložený rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 15. apríla 2010, sp. zn.

.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že finančná situácia odsúdeného, tak ako bola

zistená a preukázaná listinnými dôkazmi, ako i výpoveďou samotného odsúdeného,

neumožňuje tomuto v súčasnej dobe zaplatiť uložený peňažný trest. Nebolo preukázané, že by

odsúdený úmyselne zmaril výkon peňažného trestu, prekážky na jeho zaplatenie vznikli

mimo vôle odsúdeného a nie sú tak splnené zákonné podmienky pre nariadenie náhradného

trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote písomnú sťažnosť prokurátorka

Krajskej prokuratúry Trnava. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že s výrokom súdu

prvého stupňa v bode II. napadnutého uznesenia, sa nestotožňuje. P. G. bol uložený peňažný

trest v sume 7.000 eur rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. z 15. apríla

2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 07. júla 2010. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu

2

peňažného trestu mu krajský súd uvedeným rozsudkom uložil náhradný trest odňatia slobody

v trvaní 2 rokov. V období od právoplatného uloženia peňažného trestu až do verejného

zasadnutia, na ktorom krajský súd vyhlásil napadnuté uznesenie, P. G. nezaplatil

ani len pomernú časť peňažného trestu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že tento v súvislosti

so zisťovaním majetkových pomerov odsúdeného uviedol, že svoj vlastnícky podiel

na rodinnom dome previedol na svoju dcéru, nakoľko mal obavy, že o neho príde, v dôsledku

odhalenia trestnej činnosti. Prokurátorka zastáva názor, že u odsúdeného P. G.

po právoplatnom uložení peňažného trestu nedošlo k takým zmenám nezávislým od jeho vôle,

ktoré by odôvodňovali postup v zmysle Vzhľadom k tomu, že odsúdený

v snahe zmariť výkon peňažného trestu, úmyselne sa zbavil majetku, z ktorého mohol uloženú

sankciu splniť, navrhla zrušiť výrok v bode II. uznesenia krajského súdu a nariadiť výkon

náhradného trestu odňatia slobody.

K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril odsúdený, ktorý uviedol, že rodinný

dom, v ktorom býva, zdedila jeho manželka po rodičoch a ona polovičný podiel previedla

na dcéru a nie on. Takýto prevod urobiť nemohol, nakoľko nie je vlastníkom uvedenej

nehnuteľnosti, má tam len trvalé bydlisko. Peňažný trest nie je schopný zaplatiť vzhľadom

k tomu, že má 70 rokov, je invalidným dôchodcom a nie je schopný uvedenú čiastku zarobiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas

podanej sťažnosti prokurátorky ako oprávnenej osoby, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1

písm. a/, písm. b/ správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého

uznesenia a zistil, že senát Krajského súdu v Trnave rozhodol v predmetnej veci správne

a v súlade so zákonom.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého uznesenia stručne, ale jasne, odôvodnil, na základe akých záverov bol daný

dôvod na vyslovenie výroku, ktorým upustil od výkonu peňažného trestu. Z celého obsahu

spisového materiálu, najvyšší súd nezistil žiadne porušenie ustanovení ,

ktoré sa vzťahujú k rozhodovaniu súdu prvého stupňa a k dôvodom takto vysloveného

právneho záveru.

Súd prvého stupňa postupoval v zmysle ustanovenia ,

keď rozhodoval striktne na základe návrhu prokurátora a to na verejnom zasadnutí,

3

ako to vyžaduje citované zákonné ustanovenie ohľadne zhabania vecí a

ohľadne vrátenia vecí. Tieto výroky (uvedené v bodoch I. a II. uznesenia), napadnuté neboli

ani odsúdeným, ani prokuratúrou. Hoci sťažovateľka – prokurátorka Krajskej prokuratúry

Trnava napáda výrok II. uznesenia Krajského súdu v Trnave, z obsahového a logického

výkladu jej sťažnosti je bez pochybností zrejmé, že napáda výrok v bode III., ktorým súd

upustil od výkonu peňažného trestu. Preto odvolací – najvyšší súd, aj v tomto ponímaní,

k veci pristupoval.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, návrh na upustenie od výkonu peňažného

trestu podal odsúdený P. G., ktorý dôvodil tým, že je 70 ročný invalidný dôchodca

s nepriaznivým zdravotným stavom a výdavkami na lieky, bez akéhokoľvek hnuteľného

a nehnuteľného majetku, žijúceho z príjmu na hranici hmotnej núdze. Finančná situácia

mu nedovoľuje zaplatiť uložený peňažný trest. Ako vyplýva zo zápisnice o verejnom

zasadnutí zo 16. mája 2011 (č.l. 2073), odsúdený G. už v tom čase uviedol, že od doby, kedy

bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, sa výrazne jeho pomery nezmenili. Už v tom čase

bol invalidný dôchodca a jeho dôchodok predstavoval životné minimum. Odkázaný

bol na finančnú pomoc od svojich najbližších príbuzných, pretože len na lieky potreboval

mesačne sumu 80 eur, nakoľko má cukrovku a lieči sa na srdcovocievne ochorenia.

Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu a vyplýva to i z obsahu spisového materiálu,

že obžaloba bola podaná na P. G. 29. decembra 2005 ako na invalidného dôchodcu. Na

hlavnom pojednávaní Krajského súdu v Trnave 15. apríla 2010 (č.l. 2026) prítomná

prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava vo svojej záverečnej reči navrhla uložiť

menovanému, okrem iného, i trest peňažný vo výške 7.000 eur. Krajský súd v Trnave

rozsudkom z tohto dňa, uložil P. G., okrem iného, i peňažný trest v sume 7.000 eur,

konštatujúc v záhlaví rozsudku, že ide o invalidného dôchodcu.

Konštantná judikatúra k ustanoveniu ohľadne upustenia

od výkonu peňažného trestu jednoznačne vykladá, že treba vychádzať z okolností existujúcich

v čase rozhodovania o upustení od výkonu peňažného trestu. Ak bol peňažný trestu uložený,

hoci bolo zrejmé, že bude nevymožiteľný a táto okolnosť trvá aj v čase rozhodovania

o upustení od výkonu tohto trestu, treba od výkonu peňažného trestu upustiť, lebo

sú tu dôvody na rozhodnutie podľa

4

Súd podľa nariadi výkon náhradného trestu odňatia slobody

alebo jeho pomernej časti, ak odsúdený nezaplatí uložený trest alebo jeho časť a najmä koná

tak, že sa zbavuje majetku, z ktorého by mohol byť peňažný trest zaplatený, alebo na ktorý

by mohol byť nariadený výkon rozhodnutia na úhradu tohto trestu, alebo taký majetok ukrýva

alebo inak zašantročuje (alebo tak konajú iné osoby na podnet odsúdeného), alebo zámerne

bez závažného dôvodu koná tak, aby takýto majetok nenadobudol (najmä nepracuje alebo

mení zamestnanie) alebo sa chystá odísť z republiky či už natrvalo, alebo na dlhší čas tak, aby

peňažný trest nemohol byť zaplatený napriek tomu, že odsúdený má prostriedky na jeho

zaplatenie.

Je evidentné, že v prípade odsúdeného P. G. o takýto prípad nejde. Menovaný

je invalidným dôchodcom s dôchodkom (podľa poslednej správy zo Sociálnej poisťovne

ústredia Bratislava z 3. marca 2015) 298,70 eur mesačne, z ktorého sa vykonávajú mesačne

zrážky v sume 0,52 eur. Pokiaľ by odsúdený v minulosti daroval, z viacerých pohnútok,

svojej dcére podiel na nehnuteľnosti, jednalo by sa o prirodzene rodičovskú pomoc, ktorá

logicky súvisí aj s jeho budúcnosťou a zabezpečím si starostlivosti o jeho osobu v rámci

staroby (zriadenie vecného bremena a pod.). Rozhodne nemožno hovoriť o prípadoch, ktoré

by v negatívnom vymedzení, spadali pod spomenutú judikatúru. Z obsahu spisu tiež vyplýva,

že veci, ktoré prvostupňový súd vrátil odsúdenému, sú staré, nehodnotné a nemôžu slúžiť

na pokrytie výkonu peňažného trestu.

Pretože rozhodnutie súde prvého stupňa je zákonné a správne a najvyšší súd nezistil

dôvod na jeho zmenu, rozhodol tak, že sťažnosť krajského prokurátora, ako nedôvodnú

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. januára 2016

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová