Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
058/397485.58cfbc.pdf
PDF · 102.36 KB
No categories available
4Tost/18/2015
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 18/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša
na neverejnom zasadnutí konanom 26. januára 2016 v trestnej veci proti odsúdenému P. G.,
pre pokračovací trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. b/,
ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, o sťažnosti prokurátora Krajskej
prokuratúry v Trnave proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. apríla 2015, sp. zn.
2 T 16/2005, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť krajského prokurátora sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením senát Krajského súdu v Trnave rozhodol, okrem iného tak,
že podľa § 432 ods. 1 Trestného poriadku upustil od výkonu peňažného trestu, ktorý
bol odsúdenému P. G. uložený rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 15. apríla 2010, sp. zn.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že finančná situácia odsúdeného, tak ako bola
zistená a preukázaná listinnými dôkazmi, ako i výpoveďou samotného odsúdeného,
neumožňuje tomuto v súčasnej dobe zaplatiť uložený peňažný trest. Nebolo preukázané, že by
odsúdený úmyselne zmaril výkon peňažného trestu, prekážky na jeho zaplatenie vznikli
mimo vôle odsúdeného a nie sú tak splnené zákonné podmienky pre nariadenie náhradného
trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote písomnú sťažnosť prokurátorka
Krajskej prokuratúry Trnava. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že s výrokom súdu
prvého stupňa v bode II. napadnutého uznesenia, sa nestotožňuje. P. G. bol uložený peňažný
trest v sume 7.000 eur rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 2 T 16/2005 z 15. apríla
2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 07. júla 2010. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
peňažného trestu mu krajský súd uvedeným rozsudkom uložil náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov. V období od právoplatného uloženia peňažného trestu až do verejného
zasadnutia, na ktorom krajský súd vyhlásil napadnuté uznesenie, P. G. nezaplatil
ani len pomernú časť peňažného trestu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že tento v súvislosti
so zisťovaním majetkových pomerov odsúdeného uviedol, že svoj vlastnícky podiel
na rodinnom dome previedol na svoju dcéru, nakoľko mal obavy, že o neho príde, v dôsledku
odhalenia trestnej činnosti. Prokurátorka zastáva názor, že u odsúdeného P. G.
po právoplatnom uložení peňažného trestu nedošlo k takým zmenám nezávislým od jeho vôle,
ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 432 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom k tomu, že odsúdený
v snahe zmariť výkon peňažného trestu, úmyselne sa zbavil majetku, z ktorého mohol uloženú
sankciu splniť, navrhla zrušiť výrok v bode II. uznesenia krajského súdu a nariadiť výkon
náhradného trestu odňatia slobody.
K sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril odsúdený, ktorý uviedol, že rodinný
dom, v ktorom býva, zdedila jeho manželka po rodičoch a ona polovičný podiel previedla
na dcéru a nie on. Takýto prevod urobiť nemohol, nakoľko nie je vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti, má tam len trvalé bydlisko. Peňažný trest nie je schopný zaplatiť vzhľadom
k tomu, že má 70 rokov, je invalidným dôchodcom a nie je schopný uvedenú čiastku zarobiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas
podanej sťažnosti prokurátorky ako oprávnenej osoby, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1
písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého
uznesenia a zistil, že senát Krajského súdu v Trnave rozhodol v predmetnej veci správne
a v súlade so zákonom.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia stručne, ale jasne, odôvodnil, na základe akých záverov bol daný
dôvod na vyslovenie výroku, ktorým upustil od výkonu peňažného trestu. Z celého obsahu
spisového materiálu, najvyšší súd nezistil žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku,
ktoré sa vzťahujú k rozhodovaniu súdu prvého stupňa a k dôvodom takto vysloveného
právneho záveru.
Súd prvého stupňa postupoval v zmysle ustanovenia § 299 ods. 1 Trestného poriadku,
keď rozhodoval striktne na základe návrhu prokurátora a to na verejnom zasadnutí,
ako to vyžaduje citované zákonné ustanovenie ohľadne zhabania vecí a § 97 ods. 1 Tr. por.
ohľadne vrátenia vecí. Tieto výroky (uvedené v bodoch I. a II. uznesenia), napadnuté neboli
ani odsúdeným, ani prokuratúrou. Hoci sťažovateľka – prokurátorka Krajskej prokuratúry
Trnava napáda výrok II. uznesenia Krajského súdu v Trnave, z obsahového a logického
výkladu jej sťažnosti je bez pochybností zrejmé, že napáda výrok v bode III., ktorým súd
upustil od výkonu peňažného trestu. Preto odvolací – najvyšší súd, aj v tomto ponímaní,
k veci pristupoval.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, návrh na upustenie od výkonu peňažného
trestu podal odsúdený P. G., ktorý dôvodil tým, že je 70 ročný invalidný dôchodca
s nepriaznivým zdravotným stavom a výdavkami na lieky, bez akéhokoľvek hnuteľného
a nehnuteľného majetku, žijúceho z príjmu na hranici hmotnej núdze. Finančná situácia
mu nedovoľuje zaplatiť uložený peňažný trest. Ako vyplýva zo zápisnice o verejnom
zasadnutí zo 16. mája 2011 (č.l. 2073), odsúdený G. už v tom čase uviedol, že od doby, kedy
bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, sa výrazne jeho pomery nezmenili. Už v tom čase
bol invalidný dôchodca a jeho dôchodok predstavoval životné minimum. Odkázaný
bol na finančnú pomoc od svojich najbližších príbuzných, pretože len na lieky potreboval
mesačne sumu 80 eur, nakoľko má cukrovku a lieči sa na srdcovocievne ochorenia.
Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu a vyplýva to i z obsahu spisového materiálu,
že obžaloba bola podaná na P. G. 29. decembra 2005 ako na invalidného dôchodcu. Na
hlavnom pojednávaní Krajského súdu v Trnave 15. apríla 2010 (č.l. 2026) prítomná
prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava vo svojej záverečnej reči navrhla uložiť
menovanému, okrem iného, i trest peňažný vo výške 7.000 eur. Krajský súd v Trnave
rozsudkom z tohto dňa, uložil P. G., okrem iného, i peňažný trest v sume 7.000 eur,
konštatujúc v záhlaví rozsudku, že ide o invalidného dôchodcu.
Konštantná judikatúra k ustanoveniu § 432 ods. 1 Tr. por. ohľadne upustenia
od výkonu peňažného trestu jednoznačne vykladá, že treba vychádzať z okolností existujúcich
v čase rozhodovania o upustení od výkonu peňažného trestu. Ak bol peňažný trestu uložený,
hoci bolo zrejmé, že bude nevymožiteľný a táto okolnosť trvá aj v čase rozhodovania
o upustení od výkonu tohto trestu, treba od výkonu peňažného trestu upustiť, lebo
sú tu dôvody na rozhodnutie podľa § 432 ods. 1 Tr. por.
Súd podľa § 432 ods. 2 Tr. por. nariadi výkon náhradného trestu odňatia slobody
alebo jeho pomernej časti, ak odsúdený nezaplatí uložený trest alebo jeho časť a najmä koná
tak, že sa zbavuje majetku, z ktorého by mohol byť peňažný trest zaplatený, alebo na ktorý
by mohol byť nariadený výkon rozhodnutia na úhradu tohto trestu, alebo taký majetok ukrýva
alebo inak zašantročuje (alebo tak konajú iné osoby na podnet odsúdeného), alebo zámerne
bez závažného dôvodu koná tak, aby takýto majetok nenadobudol (najmä nepracuje alebo
mení zamestnanie) alebo sa chystá odísť z republiky či už natrvalo, alebo na dlhší čas tak, aby
peňažný trest nemohol byť zaplatený napriek tomu, že odsúdený má prostriedky na jeho
zaplatenie.
Je evidentné, že v prípade odsúdeného P. G. o takýto prípad nejde. Menovaný
je invalidným dôchodcom s dôchodkom (podľa poslednej správy zo Sociálnej poisťovne
ústredia Bratislava z 3. marca 2015) 298,70 eur mesačne, z ktorého sa vykonávajú mesačne
zrážky v sume 0,52 eur. Pokiaľ by odsúdený v minulosti daroval, z viacerých pohnútok,
svojej dcére podiel na nehnuteľnosti, jednalo by sa o prirodzene rodičovskú pomoc, ktorá
logicky súvisí aj s jeho budúcnosťou a zabezpečím si starostlivosti o jeho osobu v rámci
staroby (zriadenie vecného bremena a pod.). Rozhodne nemožno hovoriť o prípadoch, ktoré
by v negatívnom vymedzení, spadali pod spomenutú judikatúru. Z obsahu spisu tiež vyplýva,
že veci, ktoré prvostupňový súd vrátil odsúdenému, sú staré, nehodnotné a nemôžu slúžiť
na pokrytie výkonu peňažného trestu.
Pretože rozhodnutie súde prvého stupňa je zákonné a správne a najvyšší súd nezistil
dôvod na jeho zmenu, rozhodol tak, že sťažnosť krajského prokurátora, ako nedôvodnú
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. januára 2016
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová