Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/29/2014

Identifikačné číslo spisu: 1012201615 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012201615.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Q. I., bytom G., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2013, č. k. -36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2013, č. k. -36, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom zo dňa 19.11.2013, č. k. -36, krajský súd podľa zrušil rozhodnutie žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná rozhodnutím č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 59260-3/2012-BAM zo dňa 29.05.2012, ktorým táto nepriznala žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku úrazu.

Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu s jeho zamestnávateľom trval aj v čase jeho úrazu, čo potvrdil aj jeho bývalý zamestnávateľ. Uviedol, že či sa jednalo o pracovný úraz v danom prípade neskúmal, nakoľko zrušil rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie krajský súd videl v tom, že nárok žalobcu posudzovala žalovaná podľa nesprávneho právneho predpisu a to podľa ustanovenia . Keďže žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere s Ministerstvom spravodlivosti SR, mali správne orgány postupovať podľa v znení platnom v danom období.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá zdôraznila, že trvanie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi nezakladá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Poukázala na list zamestnávateľa č. 21/2011/32 zo dňa 21. septembra 2011, v ktorom oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že zotrváva na pôvodnom stanovisku uvedenom v liste zo dňa 17. júla 2009, č. -45 s tým, že úraz žalobcu neklasifikuje ako „pracovný“. Nesprávnosť postupu

krajského súdu videla žalovaná v tom, že neskúmal, či sa v danom prípade jednalo o pracovný úraz, keďže dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , a preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti a postupu žalovanej pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku úrazu.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu.

Podľa ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pokiaľ zamestnávateľ neuzná úraz za pracovný, má zamestnanec možnosť obrátiť sa na súd.

Podľa spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Nárok na náhradu nákladov spojených s liečením následkov pracovného úrazu (choroby z povolania) upravuje zákon o sociálnom poistení.

Podľa o štátnej službe na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia až 185, až 198 , až 222 v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení platnom v čase tvrdeného pracovného úrazu zamestnanec podľa tohto je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona ().

Zamestnávateľ je pre fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad (§ 7 ods.1 písm. b/

).

Podľa o sociálnom poistení pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania ( ).

Podľa o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

Žalobca sa v správnom konaní domáhal náhrady nákladov spojených s liečením, keď tvrdil, že dňa 07.11.2008 utrpel doma pracovný úraz pri práci s pracovnými pomôckami.

Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej podľa pre jej nesprávny právny názor, lebo vychádzala z ustanovenia . Záver o nesprávnosti právneho posúdenia odôvodnil tým, že odporkyňa mala postupovať podľa o štátnej službe, lebo žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere s ministerstvom spravodlivosti. Tento svoj záver však krajský súd ničím nepodložil, neodôvodnil, z ktorých ustanovení zákona mu tento záver vyplynul.

V zákone o štátnej službe nie je upravené, kto rozhoduje spory zo štátnozamestnaneckého pomeru. V zmysle sa v takom prípade podporne použije Zákonník.

Z ustanovení § a 179 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevyplýva oprávnenie organizačných zložiek žalovanej rozhodovať, či ide o úraz pracovný alebo nie; rozhodujú len o dávkach úrazového poistenia, t. j. dávkach, na ktoré vznikne nárok z titulu poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že nárok na náhradu nákladov spojených s liečením zamestnanca v štátnej službe sa posudzuje podľa príslušných ustanovení o sociálnom poistení. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu podľa v spojení s veta druhá zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vysporiada sa so všetkými tvrdeniami účastníkov konania a vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho ( v spojení s veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.