Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ce9/397328.cc38a4.pdf
PDF · 166.02 KB
No categories available
9Sžp/13/2013
Najvyšší súd 9Sžp/13/2013
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej,
v právnej veci ţalobcu: ENERGO TRADE, s.r.o., Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava,
IČO: 36 496 570, zastúpený: Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom: ul. 29. augusta 5, Bratislava, IČO: 35 947 381, v mene ktorej konal
JUDr. Matej Valašik, proti ţalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,
ústredie, útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Karloveská 2, Bratislava, zastúpený:
doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, Kýčerského 5, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 3397000111/656-1724/05/2011/Ant zo dňa
21.01.2011, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.: 33 975 044 07/6752-38917/Ves
zo dňa 19.12.2007, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 15.05.2013, č. k. 2S/37/2009-122, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 15. mája 2013, č. k. 2S/37/2009-122, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie ţalovaného zo dňa 21.01.2011,
č. 3397000111/656-1724/25/2011/Ant a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -
Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia - Inšpektorátu ţivotného prostredia Košice,
odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej len IŢP Košice) zo dňa 19.12.2007,
č. 33 975 044 07/6752-38917/Ves, ako aj rozhodnutie (list) prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 27.02.2008, č. 3257-7450/25/2008/Lív zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie
a zároveň ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66 € a trov právneho zastúpenia
vo výške 617,49 €.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe IŢP Košice
rozhodnutím zo dňa 19.12.2007 č. 33 975 044 07/6752-38917/Ves uložil žalobcovi pokutu
podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej zákon č. 543/2002 Z. z.) vo výške 500 000 Sk, keď mal
za preukázané, ţe ţalobca bez súhlasu orgánu ochrany prírody objednal výrub drevín
na základe ktorého bolo v období od prvej polovice augusta 2006 do 06.10.2006 na území
s prvým stupňom územnej ochrany vyrúbaných 273 ks drevín tvoriacich súčasť
brehového porastu pri vodnom toku Topľa. Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd poukázal na to, ţe v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas
na výrub stromov nepotrebuje správca vodného toku – Slovenský vodohospodársky podnik
(ďalej len „SVP“), ktorému také oprávnenie vyplýva z § 49 ods. 1 písm. b) zákona o vodách
a ktorý je povinný výrub iba oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní
pred plánovaným výrubom; túto povinnosť si správca vodného toku splnil listom
č. 1455/2006/44210 zo 17.07.2006. Podľa názoru súdu sa týmto oznámení stal výrub
legálnym, pričom orgán ochrany prírody neurčil podrobnejšie podmienky uskutočnenia
výrubu, ani ho nezakázal.
Pri riešení spornej otázky, či ţalobca, ktorý nie je správcom vodných tokov (ďalej
len „správca“) a výrub iba realizuje priamo pre správcu, súhlas na výrub potrebuje alebo nie,
krajský súd ustálil, ţe súhlas sa nevyţaduje v prípadoch výrubu, ak oprávnenie
alebo povinnosť výrubu vyplývajú z osobitného predpisu. Vzhľadom na to, ţe SVP,
ktorý výrub stromov prvotne objednal a ani ţalobca, ktorý túto činnosť ďalej objednal
u spoločnosti RAREX, s.r.o., nemohli porušiť povinnosti stanovené zákonom
č. 543/2002 Z. z., pričom išlo o výkon povinnosti, ktorú ukladá zákon o vodách.
Táto skutočnosť sama o sebe vylučuje v právnom štáte porušenie povinnosti stanovenej
zákonom č. 543/2002 Z. z. Tomuto záveru podľa názoru krajského súdu nasvedčuje i to,
ţe musí byť rozdiel v prípade, ak by ţalobca realizoval výrub sám pre seba a prípadom,
keď realizuje výrub pre SVP. Z rámcovej zmluvy z 11.07.2006 vyplýva, ţe výrub
objednal priamo SVP a preto treba na vec hľadieť tak, akoby výrub realizoval samotný SVP.
Pokiaľ zákon ustanovuje, ţe súhlas na výrub drevín sa u SVP nevyţaduje, potom ţalobca
nepotreboval súhlas, ak výrub realizoval pre SVP. Podľa názoru krajského súdu
správne orgány postupovali pri aplikácii zákona o vodách a zákona o ochrane prírody
a krajiny príliš formalisticky, keď tvrdia, ţe zákonnú výnimku - oprávnenie alebo povinnosť
realizovať výrub drevín bez súhlasu príslušného správneho orgánu ochrany prírody –
má len Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. ako správca pri správe vodného toku.
Podľa krajského súdu správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď neakceptovali
tú skutočnosť, ţe ţalobca (neskôr aj RAREX s.r.o., a drobní ţivnostníci) realizoval výrub
pre SVP (a nie pre seba) na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy z 11.07.2006,
č. C3f/44/06/06 (a ďalších dielčich objednávok), preto na vec je potrebné hľadieť tak,
akoby výrub realizoval samotný SVP. Ţalobca preto súhlas na výrub nepotreboval.
Krajský súd, poukazujúc na článok VII ods. 2 Rámcovej zmluvy mal za to, ţe konaním
ţalobcu vznikli práva a povinnosti priamo SVP a to vrátane zodpovednosti za škodu.
Rovnako povaţoval postup ţalobcu za súladný s Rámcovou zmluvou aj vo veci realizácie
výrubu inými osobami neţ samotným ţalobcom. Právne irelevantné bolo
podľa krajského súdu tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca ţiadal o povolenie výrubu pre seba
uţ 11.04.2006 a teda, ţe musel vedieť o svojej povinnosti poţiadať o povolenie výrubu,
keďţe v rámcovej zmluve bolo jednoznačne vymedzené, ţe ţalobca koná pre SVP,
ktorý súhlas nepotreboval. Záver krajského súdu neovplyvnil ani ďalší argument ţalovaného,
ţe Krajská prokuratúra v Košiciach, listom č. 1/1, Spr 131/08 zo dňa 04.12.2008 odloţila
ţalobcov podnet potom, čo vo veci nezistila ţiadne pochybenia ohľadne zákonnosti
rozhodnutia a postupu ţalovaného.
Rozsudok napadol ţalovaný včas podaným odvolaním. Poukázal na to, ţe podľa § 47
ods. 4 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z. a § 49 ods. 1 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z.
o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách“) sa zákonná výnimka vzťahuje
len na správcu vodného toku (SVP), pričom táto výnimka je stanovená predpisom
verejného práva a má kogentnú povahu a nie je možné preniesť ju na tretí subjekt, a to
ani na základe prípadného prejavu vôle zmluvných strán. Ţalobca sa protiprávneho konania
dopustil tým, ţe si objednal výrub drevín bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody,
pričom o tejto povinnosti ţalobca vedieť mal a mohol uţ z predchádzajúceho správneho
konania a to z výzvy Obvodného úradu ţivotného prostredia v Bardejove zo dňa 27.04.2006
(č. ŢP-4/2006/00383-0002-Ný) o doplnenie ţalobcovej ţiadosti o povolenie k realizácii
výrubu drevín.
Podľa ţalovaného krajský súd v konaní nesprávne postupoval, keď ignoroval
ustanovenia § 54 ods. 2, § 51 ods. 1 ako aj § 25 ods. 1 aţ 5 a § 24 ods. 2 správneho poriadku,
a uloţil mu uznesením č. k. 2S 37/2009-78 zo dňa 25.10.2010 aby doručil ţalobcovi
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.12.2007. Bol toho názoru, ţe v danom prípade
boli pre doručovanie (prvostupňového rozhodnutia) náhradným spôsobom splnené
všetky zákonné podmienky. Zdôraznil, ţe ţalobca odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu
podal oneskorene potom, čo nevyčerpal lehotu na riadny opravný prostriedok,
ktorý mu v zmysle správneho poriadku prináleţal a preto mal krajský súd konanie zastaviť
z titulu oneskorene podanej ţaloby. Postup krajského súdu povaţuje za zmätočný
a rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Preto ţiada odvolací súd
aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe ţalobu zamietne resp. rozsudok zruší
a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná mu trovy odvolacieho konania
za právne zastupovanie.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol napadnuté rozhodnutie
krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27. januára 2016
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
V preskúmavanej veci bolo potrebné vychádzať z § 249 ods. 2 OSP, podľa ktorého
pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP).
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 33 975 044 07/6752-38917/Ves zo dňa
19.12.2007 uloţil ţalobcovi pokutu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.
vo výške 500 000 Sk za to, ţe bez súhlasu orgánu ochrany prírody objednal výrub drevín
pri vodnom toku Topľa, ktorý bol vykonaný v období od prvej polovice augusta 2006
do 06.10.2006 na území s prvým stupňom územnej ochrany.
Odvolanie ţalobcu ţalovaný vyhodnotil ako oneskorene podané, čo mu oznámil listom
č. 3257-7450/25/2008/Lív zo dňa 27.02.2008. Po realizácii povinnosti doručiť
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.12.2007 č. 33 975 044 07/6752-38917/Ves,
uloţenej uznesením krajského súdu zo dňa 25.10.2010 o doručení, ţalovaný druhé odvolanie
zo dňa 09.12.2010 preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.01.2011, zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia však poukázal na to,
ţe odvolanie bolo podané oneskorene.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe právnemu zástupcovi ţalobcu
(advokátskej kancelárii) bolo prvostupňové rozhodnutie doručované prostredníctvom pošty
v dňoch 21.12.2007 a 27.12.2007, pričom splnomocnenec právneho zástupcu ţalobcu
ho prevzal ako zásielku uloţenú na pošte dňa 08.01.2008.
Právnym zástupcom ţalobcu je advokátska kancelária, teda právnická osoba,
na doručovanie v správnom konaní bolo preto potrebné aplikovať ustanovenie § 24
zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. písomnosti určené do vlastných rúk
adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným
prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa
písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu
konať.
Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku ak nemoţno doručiť písomnosť
právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú
v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa
nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený
konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Ţalobca krajskému súdu predloţil dôkaz o tom, ţe v čase doručovania rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu zamestnankyňa, poverená preberaním písomností ako aj
konatelia spoločnosti čerpali dovolenku. V takom prípade by podľa názoru odvolacieho súdu
mohlo dôjsť k doručeniu v zmysle § 25 ods. 2 Správneho poriadku dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu. K vráteniu zásielky nedošlo, keďţe zástupca ţalobcu
si zásielku prevzal na pošte dňa 08.01.2008, ktorý treba povaţovať za deň doručenia
prvostupňového správneho rozhodnutia. Odvolanie, podané dňa 17.01.2008,
bolo preto podané včas.
Odvolací súd poukazuje na to, ţe z petitu ţaloby zo dňa 20.02.2009 vyplývalo,
ţe ţalobca sa domáhal zrušenia prvostupňového administratívneho rozhodnutia. Krajský súd
uloţil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť doručiť jeho rozhodnutie (znovu),
aplikujúc ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. Ţalovaný odvolanie proti nemu vyhodnotil
v merite veci a rozhodol preskúmavaným rozhodnutím, ktorého zrušenia sa ţalobca domáhal
v tom istom súdnom konaní pred krajským súdom rozšírením ţaloby podaním zo dňa
30.3.2011 (č. l. 88). V dôsledku toho sa súd následne zaoberal ţalobou proti rozhodnutiu
správneho orgánu 2. stupňa v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. (platný právny stav ku 19.12.2007)
tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti
právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť
k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, utvárať podmienky
na trvalé udrţiavanie, obnovovanie a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu
prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udrţanie
ekologickej stability.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. kaţdý je povinný chrániť prírodu a krajinu
pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich moţností o jej zloţky
a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu ţivotného prostredia a vytvárania
a udrţiavania územného systému ekologickej stability.
Podľa § 47 ods. 3 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z. na výrub dreviny sa vyţaduje
súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 4 písm. d)
cit. zákona sa súhlas na výrub dreviny nevyţaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu
vyplýva z osobitných predpisov.
Súhlas na výrub drevín nepotrebuje správca vodného toku (SVP) a to na základe
zákonnej výnimky podľa § 47 ods. 4 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z.,
nakoľko mu oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitného predpisu,
ktorým je zákon o vodách (§ 49 ods. 1 písm. b/ ).
Správu vodných tokov podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
vykoná správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna
odborná organizácia ministerstva ţivotného prostredia SR. Uvedenou organizáciou
je Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Ţilina, ktorý vykonáva správu
vodných tokov a povodí na Slovensku.
Správa vodných tokov podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona o vodách zahŕňa udrţiavanie
alebo odstraňovanie brehových porastov vo vodných tokoch, na pobreţných pozemkoch,
prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekáţkou odtoku vody pri povodniach
a podľa moţnosti zachovali prírodné podmienky.
Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe Slovenský vodohospodársky podnik (SVP)
je štátna odborná organizácia, u ktorej zákonodarca predpokladá odbornosť aj z hľadiska
posúdenia potreby a realizácie výrubu s odbornou starostlivosťou pri ochrane prírody
a krajiny. Taká odbornosť však nie je predpokladaná u ostatných subjektov,
či uţ fyzických alebo právnických osôb, ktoré musia o povolenie výrubu poţiadať vţdy.
Podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. pokutu do 1 000 000 Sk
a prepadnutie veci môţe orgán ochrany prírody uloţiť podnikateľovi alebo právnickej osobe,
ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, ţe vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn
na výrub dreviny (§ 47 ods. 3) alebo chráneného stromu (§ 49 ods. 3) alebo ho ošetrí (§ 49
ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí správne ustálil, ţe skutkový stav
medzi účastníkmi nebol sporný. Spornou ostala otázka, či ţalobca, ktorý nie je správcom
vodných tokov, potrebuje alebo nepotrebuje súhlas na výrub drevín, ak uzavrie
rámcovú zmluvu so správcom vodných tokov, ktorý poţíva výnimku zo súhlasu orgánu
ochrany prírody.
Pokiaľ ţalovaný poukázal na neopodstatnenosť argumentácie ţalobcu, ţe súhlas
nepotreboval, lebo vykonával výrub porastov pre správcu vodného toku, ktorý súhlas
nepotrebuje, a povaţoval ju za odporujúcu kogentným ustanoveniam citovaných noriem,
odvolací súd sa s týmto názorom ţalovaného stotoţnil.
Z Rámcovej zmluvy č. C3f/44/06/06, uzavretej dňa 11.07.2006 medzi SVP
a ţalobcom vyplýva, ţe dohodnutý výrub ţalobca vykoná vlastnými pracovníkmi (čl. III a IV
bod 1 a 3 zmluvy). Vzhľadom na tieto ustanovenia Rámcovej zmluvy je z hľadiska posúdenia
subjektu, ktorý je zodpovedný za výrub, nepodstatná okolnosť, ţe na realizáciu výrubu
ţalobca následne uzavrel zmluvu so spoločnosťou RAREX, s.r.o.
Z obsahu „Zmluvy o spolupráci“ (ďalej len zmluva) uzatvorenej dňa 22.08.2006
konateľmi ţalobcu a spoločnosťou RAREX, s.r.o. vyplýva, ţe ţalobca je objednávateľom
výrubu drevín, hoci vedel, ţe nedisponuje súhlasom orgánu ochrany prírody na výrub drevín.
Podľa Čl. I ods. 6) zmluvy uvedený výrub objednával vo svojom mene a pre seba,
nie pre SVP. Ţalovaný správne poukázal na naplnenie skutkovej podstaty ţalobcom,
pretoţe podľa znenia ustanovenia § 90 ods. 3 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z. z.,
pokutu moţno uloţiť aj tomu, kto výrub objedná alebo dá na neho pokyn bez súhlasu orgánu
ochrany prírody.
To, ţe ţalobca o svojej povinnosti obstarať si na výrub drevín súhlas orgánu
ochrany prírody vedel, vyplýva aj z výzvy Obvodného úradu ţivotného prostredia
v Bardejove zo dňa 27.04.2006 (správny orgán - OÚŢP Bardejov konanie v danej veci
zastavil dňa 17.05.2006 pre neodstránenie vád podania). O tejto skutočnosti bol ţalobca
informovaný. To napokon vyplýva aj z Rámcovej zmluvy (Čl. IV.), kde SVP
upozornil ţalobcu na podmienky moţného výrubu drevín a to v tom zmysle, ţe ţalobca
si zabezpečí potrebné náleţitosti jednotlivých právnych úkonov potrebných k realizácii
predmetných prác.
Z oprávnení správcu vodného toku pri správe vodných tokov vyplýva,
ţe tento je okrem iného oprávnený v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo
novo vysádzať stromy a kry na pobreţných pozemkoch (§ 49 ods. 1 písm. b/ zákona
o vodách). Nie je sporné, ţe SVP má zákonnú výnimku a ţe nepotrebuje súhlas orgánu
ochrany prírody na výrub dreviny. Táto zákonná výnimka sa vzťahuje len na SVP
a teda na prípady, keď výrub realizuje samotný SVP, prostredníctvom svojich zamestnancov.
Pokiaľ výrub realizuje iná osoba ako SVP, taká osoba podľa § 47 ods. 3 zákona
č. 543/2002 Z. z. potrebuje súhlas orgánu ochrany prírody vţdy, bez ohľadu na to, ţe výrub
realizuje na základe zmluvy pre SVP.
SVP bol povinný výrub len písomne oznámiť orgánu prírody najmenej 15 dní
pred uskutočnením výrubu. Oznamovaciu povinnosť si SVP splnil listom č. 1455/2006/44210
zo dňa 17.07.2006 oznámením o výrube poddodávkou. Keďţe SVP svoju povinnosť na úseku
ochrany prírody a krajiny v zmysle § 90 a nasl. zákona č. 543/2002 Z. z. neporušil,
nemôţe byť ani zodpovedný za skúmaný správny delikt.
Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany SVP nezbavilo ţalobcu povinnosti
poţiadať o súhlas k výrubu v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.. Iný postup
je obchádzaním zákona.
Je potrebné zdôrazniť, ţe uzatvorením Rámcovej zmluvy s SVP ţalobca nenadobudol
oprávnenia SVP a bol sám povinný vyţiadať si na jej základe súhlas na výrub drevín.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného
sú opodstatnené a ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade
so zákonom, preto rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol (§ 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. v spojení s § 220 a § 250j ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, lebo ţalobca nemal v konaní úspech
a ţalovaný nemá na ich náhradu nárok zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 27. januára 2016
JUDr. Viera Nevedelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová