Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c53/398180.c6b040.pdf
PDF · 106.91 KB
No categories available
7ECdo/17/2015
Najvyšší súd 7 ECdo 17/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného OMIKRON
TRADING LIMITED, so sídlom v Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola,
British Virgin Islands, zastúpenej JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, so sídlom
v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému L. I., bytom L. o vymoženie 7.818,19 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1291/2002, o dovolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2013 sp. zn. 11 CoE
283/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice uznesením zo 7. marca 2013 č. k. Er 1291/20002 – 39 exekúciu
zastavil a súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe
exekučný tituly - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 923/2000
z 27. novembra 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15. decembra
2000 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1238/2001 z 29. júna 2001, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 26. Júla 2001 sa stali vzhľadom na uplynutie
prekluzívnej desaťročnej lehoty právne neúčinné a preto exekúciu bolo potrebné zastaviť.
O trovách exekúcie súdnej exekútorky rozhodol podľa § 196, a § 200 ods. 1 Exekučného
poriadku.
Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného rozhodnutím zo 17. decembra 2013
sp. zn. 11 CoE 283/2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe
súd prvého stupňa správne postupoval, keď aplikoval § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak povinnosť
platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie vznikla
pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení
a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 a o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistenie
na dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003
neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004. S prihliadnutím na uvedené bolo preto potrebné aplikovať § 25 ods. 1
a 2 a § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2003,
v zmysle ktorých rozhodnutie o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie
a na dôchodkové zabezpečenie moţno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti a pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti,
penále a pokuty platia primerané ustanovenia o poistnom. Desaťročná lehota je lehotou
prekluzívnou, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen
nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pretoţe márnym
plynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo na vykonanie rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený. Ţiadal, aby dovolací súd
rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie,
alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie, ako rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 237 písm. f/
O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a § 241
ods. 2 písm. a/ O. s. p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, § 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci) a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci). Poukázal na to, ţe exekučným titulom v exekučnom konaní je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Levice č. 923/2000 z 27. novembra 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť
15. decembra 2000. V čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Je preto toho názoru, ţe
na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. júna 2001 sa vzťahuje
právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. júna 2001,
ktorá nepoznala inštitút preklúzie, poznala iba inštitút premlčania. Exekučný titul podľa
názoru dovolateľa nebol v čase začatia exekučného konania prekludovaný a nie
je prekludovaný doposiaľ. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 4. decembra 2001 sp. zn. III. ÚS 89/2001, ako aj na rozhodnutie I. ÚS 164/2004. Ďalej
poukázal na to, ţe povinný je fyzickou osobou a preto existuje reálny predpoklad, ţe
nadobudne majetok či uţ prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, alebo darovaním, alebo
dedením, prípadne inou formou. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo
oprávnenému moţnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 53/2001).
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1
písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom). Oprávnený vo svojom dovolaní odôvodnil § 237 písm. f/
O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), bliţšie
však neodôvodnil v čom toto porušenie odvolacieho súdu malo spočívať. Napriek tomu
dovolací súd preskúmal či rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje nielen túto vadu, ale
aj vady podľa ďalších ustanovení § 237 O. s. p.. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád
však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
So zreteľom na obsah dovolania, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), dovolací súd
poukazuje na to, ţe iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie
tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. treba uviesť, ţe dovolací súd
môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy,
keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné. Za inú vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) a sa spravidla
povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich
preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako
účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol
vykonaný v rozpore s § 129 O. s. p. a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom
na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník
neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého
stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej
povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej
skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. Z obsahu
spisu nevyplýva, ţe by sa súd neriadil Občianskym súdnym poriadkom
Dovolateľ ďalej namietal, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
vec (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p., a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p.
neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade
s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhofnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nemal dovolateľka úspech a povinný nepodal návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2016
JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová