Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/17/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného OMIKRON

TRADING LIMITED, so sídlom v Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola,

British Virgin Islands, zastúpenej JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, so sídlom

v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému L. I., bytom L. o vymoženie 7.818,19 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1291/2002, o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2013 sp. zn. 11 CoE

283/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice uznesením zo 7. marca 2013 č. k. Er – 39 exekúciu

zastavil a súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

exekučný tituly - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 923/2000

z 27. novembra 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15. decembra

2000 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 1238/2001 z 29. júna 2001, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 26. Júla 2001 sa stali vzhľadom na uplynutie

prekluzívnej desaťročnej lehoty právne neúčinné a preto exekúciu bolo potrebné zastaviť.

O trovách exekúcie súdnej exekútorky rozhodol podľa § 196, a § 200 ods. 1 Exekučného

poriadku.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného rozhodnutím zo 17. decembra 2013

sp. zn. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe

2

súd prvého stupňa správne postupoval, keď aplikoval a

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak povinnosť

platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie vznikla

pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení

a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003 a o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistenie

na dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003

neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2004. S prihliadnutím na uvedené bolo preto potrebné aplikovať § 25 ods. 1

a 2 a v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2003,

v zmysle ktorých rozhodnutie o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie

a na dôchodkové zabezpečenie moţno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa

nadobudnutia jeho právoplatnosti a pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti,

penále a pokuty platia primerané ustanovenia o poistnom. Desaťročná lehota je lehotou

prekluzívnou, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen

nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pretoţe márnym

plynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo na vykonanie rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie oprávnený. Ţiadal, aby dovolací súd

rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie, ako rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 237 písm. f/

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a

ods. 2 písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci) a (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci). Poukázal na to, ţe exekučným titulom v exekučnom konaní je rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočka Levice č. 923/2000 z 27. novembra 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť

15. decembra 2000. V čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu

zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Je preto toho názoru, ţe

na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. júna 2001 sa vzťahuje

právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. júna 2001,

ktorá nepoznala inštitút preklúzie, poznala iba inštitút premlčania. Exekučný titul podľa

názoru dovolateľa nebol v čase začatia exekučného konania prekludovaný a nie

3

je prekludovaný doposiaľ. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 4. decembra 2001 sp. zn. , ako aj na rozhodnutie . Ďalej

poukázal na to, ţe povinný je fyzickou osobou a preto existuje reálny predpoklad, ţe

nadobudne majetok či uţ prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, alebo darovaním, alebo

dedením, prípadne inou formou. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo

oprávnenému moţnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu

ochranu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 53/2001).

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Oprávnený vo svojom dovolaní odôvodnil § 237 písm. f/

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), bliţšie

však neodôvodnil v čom toto porušenie odvolacieho súdu malo spočívať. Napriek tomu

dovolací súd preskúmal či rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje nielen túto vadu, ale

aj vady podľa ďalších ustanovení . Existencia niektorej z vyššie uvedených vád

však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na obsah dovolania, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd

poukazuje na to, ţe iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie

tzv. inej vady konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd

môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy,

keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné. Za inú vadu konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a sa spravidla

povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval

skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich

preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako

účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol

vykonaný v rozpore s a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom

5

na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník

neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého

stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej

povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej

skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. Z obsahu

spisu nevyplýva, ţe by sa súd neriadil

Dovolateľ ďalej namietal, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

vec ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by

ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade

s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhofnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nemal dovolateľka úspech a povinný nepodal návrh na uloţenie

6

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2016

JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová