Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/272/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. L., bytom Ţ.

v súčasnosti U., zastúpený JUDr. P. Peruţekom, advokátom, so sídlom v Hlohovci,

Radlinského č. 1 proti odporcovi J. B., bytom P. o zaplatenie 3.319,39 Eur s príslušenstvom

a ospravedlnenie, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , na

dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2009 sp. zn.

a na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22.

januára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2009 sp. zn.

o d m i e t a .

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 22. januára 2011 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Piešťany z 5. februára 2010 č. k. – 133

z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e

I. Okresný súd uznesením z 10. júna 2009 č. k. – 108 odňal

navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní vedenom

na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. )

a to so spätnou účinnosťou. Ďalším výrokom navrhovateľovi neustanovil zástupcu z radov

advokátov. Rozhodol tak z dôvodu, ţe po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov došlo

zmene pomerov navrhovateľa, ktoré neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zároveň poukázal na to, ţe sám navrhovateľ sa vlastným protiprávnym konaním dostal

do nepriaznivého finančného stavu.

2

Krajský súd na odvolanie navrhovateľa uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Stotoţnil sa s odôvodnením súdu prvého stupňa a poukázal na to, ţe navrhovateľ

bol odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne na doţivotie a ţalobný návrh smeruje

voči spoluväzňovi a spolupáchateľovi. V čase rozhodovania navrhovateľ pracoval a na konte

mal sumu 226,91 Eur.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Prípustnosť dovolania

odôvodnil tým, ţe rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) a tým bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (

písm. f/ ). Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom treba

povaţovať aj vydanie uznesenia, ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie

od súdnych poplatkov, ak záver súdov a tejto otázke nie je správny ako v posudzovanom

prípade, kedy súdy najprv priznali oslobodenie od súdnych poplatkov a neskôr

bez relevantného dôvodu odňali. Nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie

poplatkovej povinnosti môţe byť účastníkovi znemoţnené právo na súdnu ochranu.

Pri aplikácii nie je významné, za akých okolností došlo k vzniku sporu, či predmet sporu

súvisí s udalosťami spojenými s osobou navrhovateľa (jeho odsúdením na trest odňatia

slobody na doţivotie) resp. voči komu návrh smeruje. Podľa

pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je potrebné splnenie dvoch podmienok,

a to nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane

ţiadateľa. Nesprávne rozhodol odvolací súd ak potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

v ţiadosti navrhovateľa o ustanovenie zástupcu v zmysle Ďalej namietal

nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutí oboch súdov. Ţiadal dovolací súd, aby

rozhodnutia oboch súdov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vady uvedené pod aţ e/ a nenamietal

a ich existencia v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

postupom niţších súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť pred nimi konať. Odňatím

moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne nesprávny postup

súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý

má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho

konania.

Navrhovateľ videl vadu tejto povahy v nepreskúmateľnosti rozhodnutí oboch niţších

súdov.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“),

kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1

dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou

je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku

z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe

rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby

na k a ţ d ý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997,

sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí

1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa a listiny je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí

obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003

sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu

prvého stupňa sa v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom

prvého stupňa (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťaţnosť

č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd postačujúco

odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým nadviazal na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré ako

vecne správne potvrdil. Podľa dovolacieho súdu niţšie súdy dostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia; ich zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozhodnutie

( , ods. ), je v ňom vysvetlené, z ktorých skutočností

pri rozhodovaní vychádzali aj ako vec právne posúdili. Treba mať na pamäti, ţe konanie

pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

6

rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím vytvára ich organickú

(kompletizujúcu) jednotu; takýto prístup reflektuje aj ostatne citovanú judikatúru ESĽP.

Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uzavrel, ţe z dôvodmi

napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a jeho právnym posúdením sa stotoţnil, preto

v zmysle ho potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, keďţe je zaloţené na rovnakých dôvodoch, aké uviedol

vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa, ktorý sa pri výklade a aplikácii zákonných

predpisov neodchýlil od znenia príslušných zákonných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam, podajúc postačujúcu odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany v tejto právnej veci. Na tomto závere nič nemení to, ţe

navrhovateľ s takouto odpoveďou je nespokojný, snaţí sa ju relativizovať a spochybniť.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe niţšie

súdy neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek navrhovateľa. Tým ale

nemohlo dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby

bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

poţiadavkami ().

Podľa na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme,

prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáţe, ţe

pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe súd môţe priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov odňať iba v dvoch prípadoch: jednak vtedy, keď došlo k zmene pomerov

u oslobodeného a následkom tejto zmeny prestáva byť oslobodenie odôvodnené, a jednak

7

vtedy, keď súd dodatočne zistí, ţe pomery účastníka boli uţ v čase priznania oslobodenia iné,

neţ z akých vychádzal súd pri priznaní oslobodenia.

Toto ustanovenie slúţi na to, ţe ak sa zmenia

okolnosti, z ktorých súd pri rozhodnutí o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

vychádzal, môţe oslobodenie rozhodnutím odňať, a to i spätne, pričom dôvodom na odňatie

oslobodenia nie je len zmena v hodnotení pomerov účastníka konania alebo zmena názoru

súdu na to, či ide o svojvoľné alebo zrejme neúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Pokiaľ je teda plne v kompetencii všeobecných súdov zhodnotiť zákonom ustanovené

predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, je z rovnakého hľadiska nutné,

aby všeobecné súdy mohli aţ do právoplatného skončenia konania pri zistení nových

okolností, resp. ich zmeny, rozhodnúť o odňatí takéhoto oslobodenia aj so spätnou

účinnosťou. Je teda zrejmé, ţe zákonodarcom zvolené riešenie moţno posúdiť ako

proporcionálne a vyváţené.

Navrhovateľ sa ţalobným návrhom doručeným súdu prvého stupňa 14. októbra 2003

domáha aby súd uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 3.319,39 Eur, ako aj povinnosť

ospravedlniť sa mu za porušenie jeho práv v presne stanovenom znení uvedenom v písomnom

návrhu.

Navrhovateľ podaním z 13. Júla 2004 poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov

z dôvodov, ţe je vo väzbe, je bez akéhokoľvek príjmu a ani nepoberá ţiadnu peňaţnú

výpomoc ani sociálne dávky.

Súd prvého stupňa po zistení majetkových pomerov navrhovateľovi priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie v zmysle neodôvodnil.

Súd prvého stupňa uznesením z 10. júna 2009 č. k. – 108 odňal

navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní vedenom na

Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. )

so spätnou účinnosťou. Ďalším výrokom neustanovil navrhovateľovi zástupcu z radov

advokátov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v čase rozhodovania o ţiadosti

navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov bol tento vo výkone väzby, bez príjmu

a nebol zaradený do pracovného procesu. V čase rozhodovania o odňatí oslobodenia

od súdnych poplatkov navrhovateľ na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre

zo 17. januára 2007 č. k. bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho

trestného činu vraţdy podľa , , a trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa , za ktoré trestné

činy mu bol uloţený súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie. Navrhovateľ je od 11. marca

2008 pracovne zaradený v Ústave na von trestu odňatia slobody. Navrhovateľ

mal k 30. decembru 2008 uhradené všetky pohľadávky. Vzhľadom na tieto nové skutočnosti

zistil, ţe pomery navrhovateľa sú iné ako boli v čase priznania oslobodenia od súdnych

poplatkov.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ neopodstatnene

vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným dovolacím

dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd nemôţe pristúpiť k posudzovaniu otázky dôvodnosti a opodstatnenosti

dovolania (t. j. danosti dovolacieho dôvodu v zmysle ), pokiaľ

nedospeje k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné. V prejednávanej veci pri skúmaní

otázky prípustnosti dovolania bolo zistené, ţe tento opravný prostriedok ţalobcu nesmeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu z rozhodnutí

uvedených v aţ 3 , v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady

konania v zmysle aţ e/ a a nepreukázala sa ţalobcom tvrdená

existencia procesnej vady uvedenej v ).

9

II. Okresný súd uznesením z 5. februára 2010 č. k. – 133 konanie

zastavil. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak

z dôvodu, ţe navrhovateľ po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu bolo odňaté oslobodenie

od súdnych poplatkov a po riadnom zaslaní výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh,

tento nezaplatil.

Krajský súd na odvolanie navrhovateľa uznesením z 21. januára 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.- Odporcovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, ţe, ţe rozhodnutie o odňatí

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je právoplatné. Následný postup súdu prvého

stupňa bol správny, ak vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Navrhovateľ v určenej lehote súdny poplatok nezaplatil.

Navrhovateľ aj voči tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie.

Prípustnosť dovolania aj v tomto prípade odôvodnil tým, ţe rozhodnutie súdov spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a tým bola

navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Podľa článku 46

ods. 1 kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten,

kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto aj keď zákon stanovuje

povinnosť uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom

súdnom konaní, súčasne upravuje aj lehotu na jeho uhradenie. V danom prípade okresný súd

vyzval navrhovateľa výzvou doručenou 30. decembra 2009 na zaplatenie súdneho poplatku.

Výzva, ako aj následné uznesenie o zastavení konania v spojení s rozhodnutím odvolacieho

súdu je v rozpore so , nakoľko zákonná lehota na zaplatenie

súdneho poplatku v zmysle uplynula 14. októbra

2006. Uplynutím zákonnej trojročnej lehoty súd uţ nemal právne opodstatnenie vyrubiť

navrhovateľovi súdny poplatok. Ţiadal aby dovolací súd rozhodnutia oboch súdov zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

10

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vady uvedené pod aţ e/ a nenamietal

a ich existencia v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,

či postupom niţších súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť pred nimi konať. Odňatím

moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne nesprávny postup

súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý

má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho

konania.

Navrhovateľ videl vadu tejto povahy v tom, ţe súd prvého stupňa zastavil konanie

pre nezapletenie súdneho poplatku za návrh , napriek tomu, ţe v zmysle § 13 ods. 1 zákona

11

č. súd uţ súdny poplatok za návrh nemohol vyrubiť a odvolací súd rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa článku 46 ods. 1 kaţdý sa môţe domáhať

zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle je aj taký vadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa poplatok za podanie návrhu alebo ţiadosti,

poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom

konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom

poplatkovej povinnosti.

Podľa poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno

vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

Navrhovateľ podal ţalobný návrh na súd 14. októbra 2003, kedy mu vznikla

aj poplatková povinnosť zaplatiť za návrh súdny poplatok. Vzhľadom na § 13 ods. 1 zákona

č. súd mohol vyrubiť súdny poplatok do 31. decembra 2006. Súd vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh výzvou z 21. decembra 2009.

Navrhovateľ súdny poplatok za návrh nezaplatil, súd prvého stupňa preto uznesením

5. februára 2010 konanie zastavil. Odvolací súd na odvolanie navrhovateľa uznesenie súdu

prvého stupňa uznesením z 21. januára 2011 potvrdil.

Vzhľadom na uvedené vyššie súd po 31. decembri 2006 nemohol uţ súdny poplatok

za návrh vyrubiť. Ak teda konanie súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona

č. zastavil a odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil išlo o vadný

procesný postup oboch súdov.

Vzhľadom na to, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle

, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislava 27. januára 2016

JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová