Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/105/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2022 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

D. J.,

nar. X.X.XXXX v B., M. republika, trvale bytom P. F. R., prechodne bytom P. XXX, na verejnom zasadnutí neprítomného (neospravedlneného),

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. zo dňa 16.9.2021 a jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný D. J. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., pretože: hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí mal. A. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. J., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. -42 zo dňa 27.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2016 bol zaviazaný s účinnosťou od 01.05.2016 prispievať na výživu svojho syna mal. A. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 € mesačne a svojej dcéry mal. F. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 40 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. E., následne rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. -100 zo dňa 11.07.2018, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -153 zo dňa 17.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2019 bola s účinnosťou od 01.05.2018 zvýšená jeho vyživovacia povinnosť k synovi mal. I. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 € mesačne na sumu 65 € mesačne a k dcére mal. F. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 € mesačne na sumu 85 € mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. E., plneniu tejto povinnosti sa v P. F. R., P. a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v období od 01.05.2018 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil tým, že hoci je od 27.01.2016 doposiaľ živnostníkom a z výkonu tejto živnosti nemal v roku 2018 dostatočný príjem, živnosť neukončil a nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, následne v rokoch 2019 a 2020 mal z výkonu živnosti dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, túto vyživovaciu povinnosť si napriek tomu pravidelne neplnil, v období od 07.03.2019 do 08.04.2019 pracoval tiež u jedného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú však zamestnávateľ ukončil z dôvodu jeho absencií a zlých pracovných návykov, pričom na výživnom na svoje deti mal. A. J. a mal. F. J. uhradil v mesiaci máj 2018 sumu 40 €, v mesiaci júl 2018 sumu 200 €, v mesiaci september 2018 sumu 200 €, v mesiaci október 2018 sumu 100 €, v mesiaci december 2018 sumu 90 €, v mesiaci január 2019 sumu 90 €, v mesiaci február 2019 sumu 90 €, v mesiaci marec 2019 sumu 100 € a v mesiaci apríl 2019 sumu 100 €, čím

na výživnom na svoje deti mal. A. J. a mal. F. J. zostal dlhovať matke svojich detí D. E. za obdobie od 01.05.2018 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil sumu vo výške 4.300 €.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 12 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému uložená aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe oprávnenej D. E. zameškané výživné v sume 4.300 €.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré proti výroku o treste v neprospech obžalovaného zahlásila do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne odvolanie písomne odôvodnil prokurátor. Uložený trest považuje prokurátor za neprimerane mierny, vzhľadom k osobe obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia, z ktorých síce má dve zahladené, avšak z výkonu trestu odňatia slobody pri treťom odsúdení bol podmienečne prepustený dňa 16.11.2016. Prokurátor tiež poukázal na uložené ochranné protialkoholické liečenie, ktoré bolo obžalovanému súdom uložené, pričom tento bol aj v poslednej dobe opakovane postihnutý za spáchanie viacerých závažných priestupkov. Pokiaľ aj obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej vine, toto urobil pod ťarchou zhromaždených dôkazov a vidiny uloženia čo možno najpriaznivejšieho trestu. Prokurátor namietal nielen podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, ale aj jeho výmeru, ktorá je príliš mierna. Prokurátor vyslovil názor, že v prejednávanom prípade len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody bude spĺňať kritéria individuálnej a generálnej prevencie a zároveň bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Prokurátor navrhol podľa zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody podľa Tr. zák. v dolnej polovicu trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu podriadenej prokurátorky vyhovieť. Verejné zasadnutie sa pritom pri splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaného.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku v rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali dovolanie podľa

Aj keď výrok o vine nebol odvolaním prokurátorky osobitne napadnutý, senát odvolacieho súdu preskúmal z hľadísk uvedených v aj tento výrok. Tu je potrebné uviesť, že aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil podľa vyhlásenie o svojej vine, vrátane ľútosti nad spáchaním trestnej činnosti, súd prvého stupňa v záujme náležitého a úplného zistenia skutkového stavu (najmä z pohľadu doby neplatenia výživného a sumy zameškaného výživného), toto vyhlásenie neprijal. Na hlavnom pojednávaní pritom boli vykonané dôkazy, ktoré zistený skutkový stav v rozsudku súdu prvého stupňa preukazujú bez akýchkoľvek pochybností. Senát odvolacieho súdu sa pritom stotožnil aj s použitou právnou kvalifikáciou konania obžalovaného ako vyššie uvedeného prečinu, vrátane závažnejšieho spôsobu konania - , Tr. zák. v spojení s Tr.zák. - dlhší čas.

Ďalej k odvolaním napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je síce faktom, že odsúdený naplnil znaky vyššie uvedeného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák., pričom suma zameškaného výživného je pomerne vysoká. Súčasne je však potrebné uviesť, že z konania obžalovaného nevyplýva absolútna neochota plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k svojim dvom maloletým deťom, keď zo 40 mesiacov určeného obdobia (od 1.5.2018 do 16.9.2021) neplatenia výživného, toto v 9 prípadoch (uvedených v skutkovej vete rozsudku) uhradil naposledy v apríli 2019. Z tohto dôvodu sa potom senát odvolacieho súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že je možné dosiahnuť platenie výživného obžalovaným na slobode pod „tlakom“

uloženého trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Tu senát odvolacieho súdu vychádzal aj z ustálenej súdnej praxe, keď účelom trestných stíhaní páchateľov za trestný čin zanedbania povinnej výživy je dosiahnuť primárne toho, aby bolo zaplatené dlžné výživné a nie trestanie páchateľa. Pre tento názor svedčí napr. aj ustanovenie o účinnej ľútosti, keď podľa trestnosť trestného činu podľa Tr. zák. zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z tohto pohľadu senát odvolacieho súdu skúmal, či trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane mierny tak, aby odvolací súd podľa z tohto dôvodu mohol zrušiť výrok o uloženom treste v rozsudku súdu prvého stupňa. Je síce možné čiastočne prisvedčiť odvolaniu prokurátorky v tom, že uložená výmera trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby je skôr mierna, než prísna. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný časť výživného hradil, nejde o neprimeranú prísnosť. Tu poukazuje senát odvolacieho súdu aj na okolnosť, že vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti nemusel súd prvého stupňa zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby podľa Tr. zák.

Taktiež pokiaľ ide o povolenie podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, senát odvolacieho súdu nezistil (pozri vyššie) vyžadovanú neprimeranú miernosť trestu. Práve naopak vyššie uvedený záujem na zaplatení dlžného výživného a samozrejme aj na platení bežného výživného, môže byť úspešne naplnený aj tým, že obžalovanému ako podmienka pre nenariadenie výkonu trestu odňatia slobody bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. K tomu senát odvolacieho súdu dodáva, že okrem splnenia tejto povinnosti bude podmienkou na eventuálne rozhodnutie o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe aj to, či bude platiť v skúšobnej dobe aj bežné výživné. Z tohto pohľadu potom ani prokurátorom uvádzané protialkoholické liečenie obžalovaného ani poukázanie na spáchané priestupky nepovažoval odvolací súd za tak významné, že by tieto museli byť dôvodom pre rozhodnutie o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Úplne na záver je potrebné dodať, že vo veci konajúce súdy svojimi rozhodnutiami o treste dali obžalovanému možnosť v skúšobnej dobe preukázať, že jeho slová „o úprimnej ľútosti“ dokáže premietnuť do ďalšieho plnenia svojej vyživovacej povinnosti, čím preukáže, že uložený výchovný trest je na jeho prevýchovu dostačujúci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.