Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-139-2021.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Subarea
3Co/139/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore navrhovateľky: S. E., H.. X.XX.XXXX, S. T. XX, C., zastúpená Z.. N. N., E. XX, C., proti povinnému z neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia: P.. X. E.F., H.. XX.XX.XXXX, B. Z. X, C., R..Č.. T. XX, C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo 16.11.2021 č.k. 10C/57/2021-131, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému nepriznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i návrh na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 16.10.2021 domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť zložiť 30.000 eur do súdnej úschovy na zabezpečenie úhrady zameškaného výživného, ktoré sa určí v konaní o úprave rodičovských práv a povinností a jej budúcej pohľadávky 17.400 eur z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) podľa dohody z 27.8.2018, úrokov z omeškania, trov konania a nákladov spojených s ich uplatnením a tiež povinnosť zdržať sa používania motorového vozidla značky Z., ŠPZ C. XXX P. (ďalej len „motorové vozidlo“) ako i nakladania s ním. Zároveň sa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo na vozidlo v prospech dcéry N. E.G.A., nar. X.X.XXXX (ďalej len „maloletej“) na zabezpečenie zameškaného výživného, ktoré bude určené v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, úrokov z omeškania, trov konania a nákladov spojených s ich uplatnením. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava IV sa vedú dve konania, vo veci sp. zn. 25P/37/2019 sa koná o úprave práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas do rozvodu (ďalej len „konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností“) a vo veci sp. zn. 25P/92/2019 o rozvode manželstva medzi navrhovateľkou a povinným a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej dcére po rozvode (ďalej len „konanie o rozvod manželstva“). V predchádzajúcich dvoch rokoch bola maloletá väčšinou v jej osobnej starostlivosti a povinný na jej výživné neprispieval, preto mu bola súdom neodkladným opatrením uložená povinnosť prispievať na jej výživu 160 eur mesačne, ktorú plnil avšak na mimoriadnych výdavkoch nepodieľa. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa bude rozhodovať o výživnom za obdobie od 12.3.2019 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Okrem toho jej povinný 45 dní po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozvedie, bude podľa dohody o vyporiadaní BSM povinný vyplatiť 17.400 eur. Povinný bol vo februári 2020 prepustený zo zamestnania a odvtedy sa vyhovára, že nemá peniaze na platenie výživného. Podľa jej informácii si však v júli 2021 si zaobstaral vírivku, nechal si vymeniť čelné sklo na motorovom vozidle, prázdniny s dvoma dcérami strávil v apartmáne so stravovaním sa v reštauráciách a bol s nimi na
dvojdňovom výlete v R.. S úmyslom vyhnúť sa plneniu povinnosti voči maloletej a nej začal sa zbavovať majetku, resp. sa ho už zbavil a aktuálne už okrem motorového vozidla (v hodnote viac ako 15.000 eur) nemá iný majetok.
2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, a jeho prílohami, dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie podmienok na vydanie takýchto rozhodnutí. Z predložených listín a zo spisu súdu sp. zn. 25P/37/2019 mal za preukázané, že navrhovateľka podala na súd 3.2.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložil povinnému povinnosť prispievať 250 eur mesačne na výživu maloletej a súd v tomto konaní uznesením z 10.2.2021 č. k. 25P/37/2019-197 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej 200 eur mesačne od 10.2.2021 a Krajský súd v Bratislave toto uznesením z 12.5.2021 č. k. 11CoP/122/2021-294 zmenil tak, že povinnému uložil prispievať na výživu maloletej 160 eur mesačne, počnúc 10.2.2021. Povinný návrhom z 20.7.2021 požiadal o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Za obdobie od februára do septembra 2021 navrhovateľke uhrádzal výživné 160 eur, t. j. plnil si povinnosť v zmysle právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu. Navrhovateľka 28.6.2019 podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, o ktorom sa koná pod sp. zn, 25P/92/2019. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia založila na predpoklade, že súd určí povinnému výživné pre maloletú dcéru na 250 eur a že tento sa zbavuje svojho majetku a preto nebude schopný ho uhradiť. Z návrhu mal súd za osvedčené, že povinný si vyživovaciu povinnosť v určenej výške plní. Nakoľko navrhovateľka dostatočne neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, neboli podľa súdu splnené podmienky na jeho nariadenie a preto podľa ustanovení § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. d), § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a ods. 2, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 335 ods. 1, § 337 ods. 3 CSP jej návrh v tejto časti zamietol.
3. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie vychádzal z toho, že navrhovateľka nepreukázala vlastníctvo povinného k motorovému vozidlu a že nedisponuje finančnou hotovosťou na budúce vyplatenie 17.400 eur podľa dohody uzavretej účastníkmi konania v dohode o vyporiadaní BSM z 27.8.2018. Zopakoval, že konanie o rozvod manželstva účastníkov konania nie je skončené a teda navrhovateľka a povinný sú stále manželmi. Mal za to, že v danom prípade neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nie je ohrozená exekúcia, resp. navrhovateľkou uvádzané a preukázané skutočnosti dostatočne neodôvodňujú jej návrh, aby súd nariadil žalovanému nepoužívať motorové vozidlo a zakázal mu nakladať s ním. Nakoľko sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v návrhu a o potrebe neodkladnej úpravy v danej veci mal pochybnosti, a teda mal za to, že navrhovateľka neosvedčila právo (nárok), ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovení § 343 ods. 1 až ods. 3 a § 344 CSP zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 tak, že úspešnému povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Hoci povinný z vlastnej iniciatívy doručil súdu podanie, súd na to neprihliadol, nakoľko mu návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedoručoval a ani ho nevyzýval na vyjadrenie, t.j. v zmysle CSP mu v konaní postupom súdu žiadne dôvodné trovy nevznikli.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadala návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť a priznať jej plnú náhradu trov konania. Podľa nej v danej veci boli dostatočne osvedčené všetky požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia. Existencia právneho vzťahu pri pohľadávke na zameškané výživné vyplýva z vyživovacej povinnosti a pohľadávka na vyplatenie 17.400 eur z dohody účastníkov konania prebiehajúceho konania o rozvod manželstva. K návrhu pripojila 8 listov vlastníctva z katastra nehnuteľností, ktoré preukazujú, že povinný sa zbavuje svojho majetku a ďalšie listiny, z ktorých vyplýva, že povinný je od 1.3.2020 nezamestnaný a na zabezpečovaní potrieb maloletej sa podieľal len minimálne (až od februára 2021 v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia); zároveň je pravdepodobné, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ako aj v konaní o rozvod manželstva bude určené výživné na maloletú v podstatne vyššej sume ako je 160 eur. Je teda zrejmé že pohľadávka na výživné existuje,
otázna je len jej výška, ktorá sa len samotným plynutím času zvyšuje. Poukázala na to, že povinný je vysokoškolsky vzdelaný, nemá závažnejšie zdravotné problémy a je pravdepodobné, že výživné sa bude stanovovať minimálne z cca 1.200 eur (priemerná mesačná mzda v bratislavskom kraji) a že výživné na maloleté dieťa je zvyčajne 20 - 30% príjmu povinného. K pohľadávke z dohody o vyporiadaní BSM uviedla, že táto s najväčšou pravdepodobnosťou nebude splatená, pretože odporca nemá žiaden nehnuteľný majetok, dlhodobo nemá žiaden príjem a výživné má v zásade prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Opätovne poukázala na to, že povinný a snaží konanie o rozvod manželstva predlžovať a dosiahnuť zrušenie uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť výživné maloletej. Objektívnu možnosť dosiahnuť ochranu predmetných nárokov mala za danú, nakoľko zložením určitej sumy do úschovy súdu bude výživné ako i pohľadávka z BSM úplne, prípadne aspoň čiastočne splatená, a rovnako aj nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na motorové vozidlo, keďže peniazmi získanými jeho predajom je možné očakávať aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávky na výživnom. Poukázala na to, že si vyporiadal BSM so svojou prvou manželkou tak, že jej prenechal byt (pravdepodobne za odplatu), predal byt nezaťažený hypotékou v C. - M., ktorého trhová cena bola v čase predaja minimálne 150.000 eur a hypotéka na rodinný dom v C. - M., ktorý v apríli 2021 previedol na syna nie je splatená. Povinný podľa nej disponuje minimálne časťou kúpnej ceny za predaný byt. Vzhľadom na uvedené bola toho názoru, že uložením 30.000 eur do súdnej úschovy by mu stále ostala dostatočná rezerva na pokrytie jeho životných nákladov bez nutnosti pracovať, a to minimálne na jeden rok, a teda by nemohol byť týmto neprimerane obmedzený. Plynutím času sa však tieto peniaze za byt postupne spotrebujú a hrozí, že výživné a pohľadávka z dohody o vyporiadaní BSM nebudú mať byť z čoho uspokojené, a to ani v exekúcii. O skutočných majetkových pomeroch protistrany však nemá vedomosť, a preto vychádza len z ich spoločnej minulosti, z informácií z verejných zdrojov a informácií od 14-ročnej dcéry. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza ako dôvod zamietnutia jej návrhu nepredloženie dôkazov, ktoré nevie zabezpečiť, vytvára z inštitútu neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia len formálnu možnosť obrany jej práv, nie však reálnu.
6. Odvolací súd umožnil povinnému v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 veta druhá CSP vyjadriť sa k odvolaniu a k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak tento sa k ním v určenej lehote nevyjadril.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa ustanovenia § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.
17. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom na jeho nariadenie je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, spôsobilý predmet záložného práva a obava veriteľa z ohrozenia exekúcie, čím sa sleduje zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedzenie priestoru dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť, aby dlžník, ktorý napriek výzve veriteľa nezaplatil dlh, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzuje nielen obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia exekúciou (a teda z ohrozenia úhrady pohľadávky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by mu navrhovaným obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, najmä preto, že takéto opatrenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.
18. V danej veci odvolací súd pri preskúmavaní vychádzal z tvrdení navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, a dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. So samotnej skutočnosti, že sa povinný zbavil svojho nehnuteľného majetku, hoci vo väčšine bezodplatne, nemožno vyvodiť, že nedisponuje peniazmi na úhradu možných budúcich pohľadávok navrhovateľky, prípadne, že tieto nemá v úmysle uhradiť. K vyjadrenej obave navrhovateľky, že povinný síce stále má väčšiu časť kúpnej ceny, ktorú získal za predaj bytu v C. - M., avšak túto postupne celú spotrebuje a neostane mu na úhradu pohľadávok, ktorú nepodporila ani tvrdeniami, že by povinný získané peniaze utrácal s úmyslom vyhnúť sa splateniu možných budúcich pohľadávok, odvolací súd uvádza, že v danom štádiu konania je to nepostačujúce na to, aby súd vyhovel jej návrhom. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné v danej veci pri rozhodovaní vychádzať z predpokladu účastníka konania, ako rozhodne súd o jeho návrhu na určenie výživného pre maloletú (viac ako 160 eur) a o návrhu na rozvod manželstva. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že povinný aktuálne plní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená neodkladným opatrením a navrhovateľka ani netvrdila, že tomu tak nie je. Základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je, okrem iného, aj existencia práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana v čase rozhodovania súdu o návrhu na vydanie takého rozhodnutia. Keďže je vylúčené, aby súd, ktorý je viazaný skutkovým a právnym stavom
v čase vydania rozhodnutia, nariadil zabezpečenie pohľadávky, ktorá ešte len vznikne, neprichádzalo do úvahy, aby vyhovel návrhu na zabezpečovanie nároku, ktorý podľa dohody účastníkov konania z 27.8.2018 vznikne po rozvode ich manželstva. V dobe rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci konania boli stále manželia (bod č. 41 napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie), na čo odvolací súd musel prihliadať, keďže podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie je stanovené, že pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Nakoľko navrhovateľka nepreukázala ani, že povinný je majiteľom motorového vozidla a neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné jej návrhu ani v tejto časti vyhovieť. Pri nariadení neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať aj primeranosť zásahu do práv povinného a keďže v danom prípade navrhovateľka neuviedla žiadnu bližšiu špecifikáciu vozidla a nepredložila dôkazné prostriedky k jeho trhovej hodnote, nebolo dobre možné posúdiť ani túto podmienku. Vzhľadom na uvedené sa tak odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a navrhovateľka neosvedčila existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov, ani obavy, že exekúcia bude ohrozená.
19. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že neboli dané predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 396 ods. 1. Úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).