Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/64/2013

Identifikačné číslo spisu: 5012200921 Dátum vydania rozhodnutia: 08.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5012200921.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Q.. L.I., bytom U. R. XXX/XX, C. L., zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 33, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. k. AA/2012/10730-OPHN zo dňa 4.7.2012, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -56 zo dňa 22. októbra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -56 zo dňa 22. októbra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol žalobný návrh žalobkyne a zároveň jej nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania, podľa v spojení s veta prvá , v súlade s ust. , s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej schránke Krajského súdu v Žiline, žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie (č. l. 67) v ktorom namietala neúplné zistenie právneho a skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd rozhodol nesprávne.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to (č. l. 70), že postupom krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko pred tým, ako krajský súd v danej veci rozhodol, oznámila podaním zo dňa 6.8.2013 (č. l. 49), že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a ani sa práva na verejné

prejednanie veci nevzdáva. Toto krajský súd nerešpektoval a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Na pojednávaní chcela bližšie ozrejmiť svoje tvrdenia a navrhnúť dôkazy.

Navrhovala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovie, prípadne aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy konania.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje postup súdu za správny v súlade so zákonom a navrhoval preto odvolanie zamietnuť a rozsudok krajského súdu potvrdiť.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa , .

Podľa

(1) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. (2) Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. (3) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že ten výzvou z 22.7.2013 vyzval žalobkyňu, v zmysle , aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím o žalobe bez nariadenia pojednávania podľa , s poučením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude súd predpokladať, že nemá námietky k rozhodnutiu o žalobe bez pojednávania. Táto výzva bola právnej zástupkyni žalobkyne doručená dňa 29.7.2013. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na vyjadrenie bol preto 13.8.2013. V tento deň bolo na krajskom súde osobne podané oznámenie žalobkyne, kde uviedla, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a ani sa práva na verejné prejednanie veci nevzdáva.

Žalobkyňa sa teda v lehote ustanovenej súdom vyjadrila, že s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania nesúhlasí. Krajský súd však aj napriek tomu rozhodol bez nariadenia pojednávania a vo svojom odôvodnení uviedol, že tak urobil podľa .

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia, pretože zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa si svoju povinnosť, vyjadriť sa v stanovenej lehote splnila a neboli naplnené všetky podmienky potrebné pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd tu pochybil a v takomto prípade pojednávanie nariadiť mal.

Pokiaľ tak krajský súd neurobil, svojím postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na v spojení s bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.