Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b26/397084.ddead6.pdf
PDF · 135.34 KB
No categories available
2Tost/4/2016
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 4/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci
vyžiadanej osoby Mgr. M. H., o udelenie dodatočného súhlasu so stíhaním pre iné trestné
činy na základe žiadosti Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 3 To 20/2015,
na neverejnom zasadnutí konanom 9. februára 2016 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 Ntc 7/2011 z 15. decembra 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby Mgr. M. H.
s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že podľa § 35 ods. 1
písm. a/, ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších
predpisov s poukazom na § 514 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Krajský súd v Bratislave udeľuje
dodatočný súhlas s trestným stíhaním obvineného Mgr. M. H.,
nar. X.. X.. X. v P., okres K., Č., trvale bytom Č., Z., N. M. X., na základe uznesenia o začatí
stíhania Útvaru odhaľovania korupcie a finančnej kriminality – služba kriminálnej polície
a vyšetrovania č. k. OKFK-251-418/TČ-2010-200203 zo dňa 26. 08. 2011 v bode I.
a uznesenia o začatí trestného stíhania Útvaru odhaľovania korupcie a finančnej kriminality –
služba kriminálnej polície a vyšetrovania č. k. OKFK-251-433/TČ-2010-200203 zo dňa 12.
09. 2011 v bode II. pre zvlášť závažný zločin krátenia dane, poplatku a podobnej povinnej
platby podľa § 240 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Trestného zákona Českej republiky, ktorého
sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení, v súlade so
žiadosťou Vrchného súdu v Prahe z 11. novembra 2015, sp. zn. 3 To 20/2015.
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba prostredníctvom
obhajcu (obhajkyňa JUDr. Emília Matrtajová bola ustanovená v rámci konania o udelení
súhlasu a bola v konaní činná už pri pôvodnom rozhodovaní o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu a následne pri udelení predchádzajúceho dodatočného súhlasu), ktorú aj
odôvodnila, neskôr podal písomnú sťažnosť aj M. H. osobne, ktorú bližšie neodôvodnil.
Obhajkyňou je v sťažnosti (obsahovo) uplatnený argument, že žiadosť o dodatočný
súhlas s trestným stíhaním sa podáva až v štádiu odvolacieho konania, aj keď k rozšíreniu
trestného stíhania vyžiadanej osoby pre ďalšie čiastkové útoky toho istého pokračovacieho
trestného činu, pre iné čiastkové útoky ktorého bolo rozhodnuté o vykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu českej strany, došlo už skôr (v auguste a septembri 2011), pričom ide
o skutky spáchané pred vydaním do Českej republiky (ku ktorému došlo 16. decembra 2011),
konkrétne v roku 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) preskúmal sťažnosť
v rozsahu podľa § 35 ods. 1, 22 ods. 7 zákona č. 154/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého je u vyžiadanej osoby sťažnosť prípustná (aj pri rozhodovaní o dodatočnom
súhlase) len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
podľa § 23 ods. 1 naposledy označeného zákona. Takto zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Vyžiadaná osoba v sťažnosti uvádza len vyššie opísanú okolnosť, ktorá neatakuje
žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné odmietnuť vykonanie európskeho zatýkacieho
rozkazu podľa naposledy označeného ustanovenia.
Čo sa týka uplatnenej okolnosti, postup Vrchného súdu v Prahe pri podaní žiadosti
o udelenie dodatočného súhlasu v rámci trestného konania v Českej republike (v jeho
aktuálnej fáze), odobruje pripojené uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
z 5. augusta 2015. Táto okolnosť však, teda možnosť žiadať o udelenie dodatočného súhlasu
vo vyššie označenej fáze trestného konania, nie je predmetom prieskumu príslušného
slovenského súdu v konaní o dodatočnom súhlase. Je teda možné len v rámci trestného
konania v Českej republike namietať, že o dodatočný súhlas bolo potrebné žiadať už skôr (tak
ako to činí podaná sťažnosť), a to bez posudzovania dôvodnosti takej námietky pri súčasnom
rozhodovaní Krajského súdu v Bratislave a najvyššieho súdu.
V rámci sťažnostného prieskumu, obmedzeného na uplatnené okolnosti,
zodpovedajúce niektorému z dôvodov obligatórneho odmietnutia vykonania európskeho
zatýkacieho rozkazu, najvyšší súd taký dôvod nezistil. Preto sťažnosť zamietol ako
nedôvodnú.
Len pre úplnosť treba dodať, že pri posudzovaní obojstrannej trestnosti by išlo podľa
Trestného zákona Slovenskej republiky o zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 (a to aj pri len dvoch dotknutých čiastkových útokoch
pokračovacieho trestného činu). Trestnosť činu sa tu posudzuje bez ohľadu na okolnosť
ochrany príslušným zákonným ustanovením vnútroštátnej dane (teda „in abstracto“). Tak by
tomu bolo dokonca aj v prípade (nebolo by možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho
rozkazu, resp. udelenie dodatočného súhlasu), ak by právny poriadok Slovenskej republiky
neupravoval príslušný druh dane (§ 23 ods. 1 písm. b/ časť vety za bodkočiarkou
zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov) – daň
z pridanej hodnoty je však súčasťou tuzemskej daňovej sústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. februára 2016
JUDr. Libor D u ľ a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová