Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/4/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

vyžiadanej osoby Mgr. M. H., o udelenie dodatočného súhlasu so stíhaním pre iné trestné

činy na základe žiadosti Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. ,

na neverejnom zasadnutí konanom 9. februára 2016 v Bratislave o sťažnosti vyžiadanej osoby

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. z 15. decembra 2015, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby Mgr. M. H.

s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že podľa § 35 ods. 1

písm. a/, ods. 2 o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších

predpisov s poukazom na Krajský súd v Bratislave udeľuje

dodatočný súhlas s trestným stíhaním obvineného Mgr. M. H.,

nar. X.. X.. X. v P., okres K., Č., trvale bytom Č., Z., N. M. X., na základe uznesenia o začatí

stíhania Útvaru odhaľovania korupcie a finančnej kriminality – služba kriminálnej polície

a vyšetrovania č. k. OKFK-251-418/TČ-2010-200203 zo dňa 26. 08. 2011 v bode I.

a uznesenia o začatí trestného stíhania Útvaru odhaľovania korupcie a finančnej kriminality –

služba kriminálnej polície a vyšetrovania č. k. OKFK-251-433/TČ-2010-200203 zo dňa 12.

09. 2011 v bode II. pre zvlášť závažný zločin krátenia dane, poplatku a podobnej povinnej

platby podľa , , Českej republiky, ktorého

sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v napadnutom uznesení, v súlade so

žiadosťou Vrchného súdu v Prahe z 11. novembra 2015, sp. zn. .

2

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba prostredníctvom

obhajcu (obhajkyňa JUDr. Emília Matrtajová bola ustanovená v rámci konania o udelení

súhlasu a bola v konaní činná už pri pôvodnom rozhodovaní o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu a následne pri udelení predchádzajúceho dodatočného súhlasu), ktorú aj

odôvodnila, neskôr podal písomnú sťažnosť aj M. H. osobne, ktorú bližšie neodôvodnil.

Obhajkyňou je v sťažnosti (obsahovo) uplatnený argument, že žiadosť o dodatočný

súhlas s trestným stíhaním sa podáva až v štádiu odvolacieho konania, aj keď k rozšíreniu

trestného stíhania vyžiadanej osoby pre ďalšie čiastkové útoky toho istého pokračovacieho

trestného činu, pre iné čiastkové útoky ktorého bolo rozhodnuté o vykonaní európskeho

zatýkacieho rozkazu českej strany, došlo už skôr (v auguste a septembri 2011), pričom ide

o skutky spáchané pred vydaním do Českej republiky (ku ktorému došlo 16. decembra 2011),

konkrétne v roku 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) preskúmal sťažnosť

v rozsahu podľa , ods. 7 v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého je u vyžiadanej osoby sťažnosť prípustná (aj pri rozhodovaní o dodatočnom

súhlase) len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

podľa § 23 ods. 1 naposledy označeného zákona. Takto zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Vyžiadaná osoba v sťažnosti uvádza len vyššie opísanú okolnosť, ktorá neatakuje

žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné odmietnuť vykonanie európskeho zatýkacieho

rozkazu podľa naposledy označeného ustanovenia.

Čo sa týka uplatnenej okolnosti, postup Vrchného súdu v Prahe pri podaní žiadosti

o udelenie dodatočného súhlasu v rámci trestného konania v Českej republike (v jeho

aktuálnej fáze), odobruje pripojené uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky

z 5. augusta 2015. Táto okolnosť však, teda možnosť žiadať o udelenie dodatočného súhlasu

vo vyššie označenej fáze trestného konania, nie je predmetom prieskumu príslušného

slovenského súdu v konaní o dodatočnom súhlase. Je teda možné len v rámci trestného

konania v Českej republike namietať, že o dodatočný súhlas bolo potrebné žiadať už skôr (tak

ako to činí podaná sťažnosť), a to bez posudzovania dôvodnosti takej námietky pri súčasnom

rozhodovaní Krajského súdu v Bratislave a najvyššieho súdu.

V rámci sťažnostného prieskumu, obmedzeného na uplatnené okolnosti,

zodpovedajúce niektorému z dôvodov obligatórneho odmietnutia vykonania európskeho

3

zatýkacieho rozkazu, najvyšší súd taký dôvod nezistil. Preto sťažnosť zamietol ako

nedôvodnú.

Len pre úplnosť treba dodať, že pri posudzovaní obojstrannej trestnosti by išlo podľa

Slovenskej republiky o zločin skrátenia dane a poistného podľa

ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 (a to aj pri len dvoch dotknutých čiastkových útokoch

pokračovacieho trestného činu). Trestnosť činu sa tu posudzuje bez ohľadu na okolnosť

ochrany príslušným zákonným ustanovením vnútroštátnej dane (teda „in abstracto“). Tak by

tomu bolo dokonca aj v prípade (nebolo by možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho

rozkazu, resp. udelenie dodatočného súhlasu), ak by právny poriadok Slovenskej republiky

neupravoval príslušný druh dane (§ 23 ods. 1 písm. b/ časť vety za bodkočiarkou

o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov) – daň

z pridanej hodnoty je však súčasťou tuzemskej daňovej sústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. februára 2016

JUDr. Libor D u ľ a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová