Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
746/397097.ad2d45.pdf
PDF · 161.18 KB
No categories available
3Ndt/5/2016
N a j v y š š í s ú d 3 Ndt 5/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej
veci obvineného P. M. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/,
písm. j/ Trestného zákona, vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7 Tk/3/2015,
na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2016 v Bratislave o návrhu obvineného A. V.
na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvineného A. V., vedená
na Okresného súde Trnava pod sp. zn. 7 Tk/3/2015 , sa tomuto súdu n e o d n í m a .
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal 14. apríla 2015 na Okresný súd Trnava
na obvinených P. M., A. V., Z. Š. a M. M. obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j/, písm. i/ Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Trnava z 12. mája 2015, sp. zn. 7 Tk/3/2015, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2015, sp. zn. 6 Tos/72/2015, súd rozhodol
po podaní obžaloby, že obvinení sa aj naďalej ponechávajú vo väzbe a ich väzbu nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Uznesením Okresného súdu Trnava z 3. augusta 2015, sp. zn. 7 Tk/3/2015, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave z 27. augusta 2015, sp. zn. 5Tos/52/2015, bola
zamietnutá žiadosť obvinených P. M. a A. V. o prepustenie z väzby na slobodu a tiež nebolo
prijaté nahradenie dôvodov väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka ani prijatím
písomného sľubu a taktiež súd neprijal nahradenie väzby ponúknutou peňažnou zárukou.
Podaním z 18. augusta 2015 obvinený A. V.. podal trestné oznámenie na prokurátora
Krajskej prokuratúry Trnava Mgr. Mareka Marcinkecha.
Podanie trestného oznámenia posúdil generálny prokurátor Slovenskej republiky
ako súčasť jeho obrany a postúpil podanie Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie
(č.l. 2614)
.
Obvinený A. V.. listom z 31. augusta 2015 (č.l. 2621) požiadal okresný súd
o ustanovenie obhajcu ex offo. Opatrením Okresného súdu Trnava z 9. septembra 2015 súd
obvinenému ustanovil obhajkyňu JUDr. A. V. (č.l. 2642).
Obvinený A. V.. predložil okresnému súdu 29. septembra 2015 plnomocenstvo
pre advokátku JUDr. E. K. na zastupovanie v trestnom konaní (č.l. 2664).
Predseda senátu Okresného súdu Trnava 23. októbra 2015 v predmetnej trestnej veci
vzniesol námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu,
že obhajkyňa obvinených je jeho manželka. Krajský súd Trnava uznesením z 3. novembra
2015, sp. zn. 3Nto/31/2015, rozhodol, že JUDr. Rastislav Kresl je vylúčený z prejednávania
trestnej veci proti obvinenému P. M. a spol. vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
Z potvrdenia okresného súdu na č.l. 2683 vyplýva, že predmetná trestná vec bola
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi prom. práv. Mariánovi Kusému.
Ďalším uznesením Okresného súdu Trnava z 24. novembra 2015 bolo rozhodnuté
o zamietnutí žiadosti obvineného A. V. a spol. o prepustenie z väzby na slobodu, o neprijatí
sľubu obvinených a o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd v Trnave uznesením z 29.decembra 2015 sp. zn. 5 Tos/97/2015 podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosti obvinených P. M., A. V. a Z. Š.
o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Obvinený A. V.. podal dňa 4. januára 2016 (doručené Okresnému súdu Trnava
7. januára 2016) žiadosť o odňatie veci Okresnému súdu Trnava a prikázanie inému
okresnému súdu, ktorý nesídli v Trnavskom kraji.
Svoju žiadosť odôvodnil tým, že on a spoluobvinená Z. Š. boli hrubým a závažným
spôsobom ovplyvňovaní a navádzaní na trestný čin krivej výpovede. Zo strany ich zvolenej
advokátky JUDr. E. K. (manželka sudcu Okresného súdu Trnava JUDr. Rastislava Kresla)
boli okradnutí o finančné prostriedky. Obaja obvinení podali na advokátku trestné oznámenia.
Za to im bolo vyhrážané manželom obhajkyne, ktorý má silné väzby na Okresnom
a Krajskom súde v Trnave, z čoho majú obvinení strach a obavu o svoj život a slobodu.
O všetkom, čoho sa dopustili JUDr. K. a jej manžel informovali Ministerstvo spravodlivosti,
Advokátsku komoru a predsedu súdu. JUDr. E. K. povedala, že im sudca Kusý pri osobnom
stretnutí povedal, že ich nemohol prepustiť z väzby, lebo je pred voľbami a že krajský súd
zakázal okresnému súdu prepúšťať z väzby, aby nebola zlá verejná mienka. JUDr. Rastislav
Kresl povedal svojej žene, že určite budú z väzby prepustení, lebo sú vo väzbe nezákonne,
pretože on urobil veľkú chybu, že do troch mesiacov od podania obžaloby neurčil hlavné
pojednávanie, a tým zo strany súdu vznikol veľký prieťah. Poukázal aj na to, že od začiatku
vyšetrovania ho vyšetrovatelia a operatíva NAKY ovplyvňovali, aby zmenil výpoveď.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aby boli zachované práva obvinených ako aj právo
na spravodlivý proces, je potrebné, aby sa predmetná vec odňala Okresnému súdu Trnava
a prikázala inému okresného súdu mimo Trnavského kraja.
Okresný súd Trnava predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis
na rozhodnutie o odňatí veci s poukazom na žiadosť obžalovaného na č.l. 2756- 2758.
Najvyšší súd Slovenskej republiky 26. januára 2016 spis vrátil ako predčasne
predložený, nakoľko chýbali vyjadrenia všetkých sudcov Okresného súdu Trnava, či sa cítia
byť v posudzovanej veci zaujatí.
Dňa 3.februára 2016 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne predložený
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci. Súčasťou
spisu sú aj vyjadrenia sudcov Okresného súdu Trnava k námietke zaujatosti (č.l. 2767- 2768).
Všetci sudcovia okrem dvoch vyslovili svoju nezaujatosť. Prom. práv. Marián Kusý
sa vyjadril, že vo veci sa cíti byť zaujatý. Obvinený A. V.. vo svojich písomných podaniach
napádal JUDr. Kresla, ktorý je jeho dobrým priateľom, s ktorým sa stretáva aj mimo
pracoviska. Obvinený napáda aj ďalších sudcov trestného úseku, keď vo svojich podaniach
urážlivo uvádza, že všetci sudcovia trestného úseku rozhodujú nezákonne. Podobne
sa vyjadrila aj JUDr. Katarína Batisová.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal
spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky
na odňatie trestnej veci obvineného A. V. Okresnému súdu Trnava.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému
súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyplýva,
že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné
len za podmienok, že existujú pre to dôležité dôvody.
Za dôležité dôvody je potrebné považovať také okolnosti, ktoré umožnia celkovo
lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie účelu trestného konania iným
súdom ako súdom miestne príslušným. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia
zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné
pôsobenie trestného konania na obvineného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä
dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu.
Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci
a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné „dôležité
dôvody“, ktoré sú zrovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle jej článku 48
ods. 1. Pri posudzovaní, či v konkrétnej trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu,
nemožno vychádzať len z jedného hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky
okolnosti prípadu, ktoré prichádzajú do úvahy. Súd musí posudzovať, či návrh strany
na delegáciu obsahuje dôležitý dôvod v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku a či nie je len
účelovým krokom smerujúcim k predĺženiu konania. Z obsahu predloženého spisového
materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,
vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno
mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Pomer k prejednávanej veci môže spočívať v tom, že samotná úradná osoba vystupuje
ako poškodený trestným činom, alebo je svedkom spáchaného činu.
Pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní spočíva v tom, že úradná
osoba je blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom, či nepriateľskom vzťahu k uvedeným
osobám.
Dôvody na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania sú v § 31 ods. 1
Trestného poriadku taxatívne vymenované, preto ich nemožno rozširovať. Účelom tohto
ustanovenia je upevniť dôveru strán konania aj verejnosti k nestrannosti postupu orgánov
činných v trestnom konaní a súdov.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) každý má právo na spravodlivé súdne konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto
práva je aj právo na nestranný súd, ktorý však nie je Dohovorom definovaný. Obsah tohto
práva vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť
je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje
ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý
sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno a objektívny prístup, pri ktorom
sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti
v tomto smere. Pri aplikácii tohto prístupu potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu
(konkrétnu, t.j. hodnotí sa subjektívny pocit samotného sudcu, či sa cíti, alebo necíti byť
zaujatý) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú, t.j. hodnotí sa, či by sudca
zaujatý mohol byť).
Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom
spravidla sa posudzuje podľa správania sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,
ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam,
so zreteľom na jeho štatút, či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv.
teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
aj objektívne javiť v očiach strán a predovšetkým obvineného.
Z posudzovanej žiadosti obvineného vyplýva, že jej dôvodom boli trestné oznámenia
na obhajkyňu JUDr. K. a jej príbuzenský vzťah k sudcovi okresného súdu JUDr Rastislavovi
Kreslovi.
JUDr. E. K. podaním doručeným okresnému súdu 14. decembra 2015 oznámila,
že dňa 8. decembra 2015 vypovedala plnomocenstvo klientom A. V. a Z. Š. v ich trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7 Tk/3/2015, z dôvodu podľa § 22 ods. 1
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, nakoľko sa medzi advokátom a klientom narušila
nevyhnutná dôvera (č. 2727).
Najvyšší súd poznamenáva, že podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu,
účastníkov konania alebo jeho zástupcov vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod,
pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý
prípad je potrebné posudzovať individuálne a zisťovať, či existuje zákonný dôvod podľa § 31
Trestného poriadku. Námietka zaujatosti, uplatnená účastníkom konania voči sudcovi, ktorý
prejednáva a rozhoduje vec, nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo
subjektívnych pocitoch účastníka.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obvinený A. V. podával trestné
oznámenia, sťažnosti a vyjadrenia k rozhodnutiam súdu v priebehu celého trestného konania.
Tak isto je nepochybné, že sudca JUDr. Rastislav Kresl bol vylúčený z prejednania
a rozhodovania veci a jeho manželka obhajkyňa vypovedala plnú moc na zastupovanie
obvinených (č.l. 2727).
Čo sa týka vyslovenej námietke zaujatosti sudcov Prom. práv. Kusého
a JUDr. Batisovej, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že ak z dôvodov
uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci,
o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte (§ 32 ods. 1, veta prvá Trestného poriadku).
V týchto súvislostiach je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 2 ods. 2 zák.
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony
a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe
skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Analýzou námietok zaujatosti, ktoré predložil obvinený V. a námietok dvoch sudcov
okresného súdu, možno dospieť k názoru, že obvinený bez relevantných dôvodov namieta aj
sudcov, ktorí sa na rozhodovaní v jeho trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú. Zákonným
sudcom, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom po vylúčení sudcu
JUDr. Kresla, je Prom. práv. Kusý. Z obsahu námietok zaujatosti podľa názoru najvyššieho
súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre záver o neexistencii
objektívnej nestrannosti konajúceho sudcu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené
neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. februára 2016
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová