Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndt/5/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej

veci obvineného P. M. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa

, , s poukazom na ,

písm. j/ , vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ,

na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2016 v Bratislave o návrhu obvineného A. V.

na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obvineného A. V., vedená

na Okresného súde Trnava pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal 14. apríla 2015 na Okresný súd Trnava

na obvinených P. M., A. V., Z. Š. a M. M. obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa , , s poukazom

na , .

Uznesením Okresného súdu Trnava z 12. mája 2015, sp. zn. , v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2015, sp. zn. , súd rozhodol

po podaní obžaloby, že obvinení sa aj naďalej ponechávajú vo väzbe a ich väzbu nenahradil

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Uznesením Okresného súdu Trnava z 3. augusta 2015, sp. zn. , v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave z 27. augusta 2015, sp. zn. , bola

zamietnutá žiadosť obvinených P. M. a A. V. o prepustenie z väzby na slobodu a tiež nebolo

2

prijaté nahradenie dôvodov väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka ani prijatím

písomného sľubu a taktiež súd neprijal nahradenie väzby ponúknutou peňažnou zárukou.

Podaním z 18. augusta 2015 obvinený A. V.. podal trestné oznámenie na prokurátora

Krajskej prokuratúry Trnava Mgr. Mareka Marcinkecha.

Podanie trestného oznámenia posúdil generálny prokurátor Slovenskej republiky

ako súčasť jeho obrany a postúpil podanie Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie

(č.l. 2614)

.

Obvinený A. V.. listom z 31. augusta 2015 (č.l. 2621) požiadal okresný súd

o ustanovenie obhajcu ex offo. Opatrením Okresného súdu Trnava z 9. septembra 2015 súd

obvinenému ustanovil obhajkyňu JUDr. A. V. (č.l. 2642).

Obvinený A. V.. predložil okresnému súdu 29. septembra 2015 plnomocenstvo

pre advokátku JUDr. E. K. na zastupovanie v trestnom konaní (č.l. 2664).

Predseda senátu Okresného súdu Trnava 23. októbra 2015 v predmetnej trestnej veci

vzniesol námietku zaujatosti podľa z dôvodu,

že obhajkyňa obvinených je jeho manželka. Krajský súd Trnava uznesením z 3. novembra

2015, sp. zn. , rozhodol, že JUDr. Rastislav Kresl je vylúčený z prejednávania

trestnej veci proti obvinenému P. M. a spol. vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

.

Z potvrdenia okresného súdu na č.l. 2683 vyplýva, že predmetná trestná vec bola

pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi prom. práv. Mariánovi Kusému.

Ďalším uznesením Okresného súdu Trnava z 24. novembra 2015 bolo rozhodnuté

o zamietnutí žiadosti obvineného A. V. a spol. o prepustenie z väzby na slobodu, o neprijatí

sľubu obvinených a o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd v Trnave uznesením z 29.decembra 2015 sp. zn. podľa

sťažnosti obvinených P. M., A. V. a Z. Š.

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

3

Obvinený A. V.. podal dňa 4. januára 2016 (doručené Okresnému súdu Trnava

7. januára 2016) žiadosť o odňatie veci Okresnému súdu Trnava a prikázanie inému

okresnému súdu, ktorý nesídli v Trnavskom kraji.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že on a spoluobvinená Z. Š. boli hrubým a závažným

spôsobom ovplyvňovaní a navádzaní na trestný čin krivej výpovede. Zo strany ich zvolenej

advokátky JUDr. E. K. (manželka sudcu Okresného súdu Trnava JUDr. Rastislava Kresla)

boli okradnutí o finančné prostriedky. Obaja obvinení podali na advokátku trestné oznámenia.

Za to im bolo vyhrážané manželom obhajkyne, ktorý má silné väzby na Okresnom

a Krajskom súde v Trnave, z čoho majú obvinení strach a obavu o svoj život a slobodu.

O všetkom, čoho sa dopustili JUDr. K. a jej manžel informovali Ministerstvo spravodlivosti,

Advokátsku komoru a predsedu súdu. JUDr. E. K. povedala, že im sudca Kusý pri osobnom

stretnutí povedal, že ich nemohol prepustiť z väzby, lebo je pred voľbami a že krajský súd

zakázal okresnému súdu prepúšťať z väzby, aby nebola zlá verejná mienka. JUDr. Rastislav

Kresl povedal svojej žene, že určite budú z väzby prepustení, lebo sú vo väzbe nezákonne,

pretože on urobil veľkú chybu, že do troch mesiacov od podania obžaloby neurčil hlavné

pojednávanie, a tým zo strany súdu vznikol veľký prieťah. Poukázal aj na to, že od začiatku

vyšetrovania ho vyšetrovatelia a operatíva NAKY ovplyvňovali, aby zmenil výpoveď.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aby boli zachované práva obvinených ako aj právo

na spravodlivý proces, je potrebné, aby sa predmetná vec odňala Okresnému súdu Trnava

a prikázala inému okresného súdu mimo Trnavského kraja.

Okresný súd Trnava predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis

na rozhodnutie o odňatí veci s poukazom na žiadosť obžalovaného na č.l. 2756- 2758.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 26. januára 2016 spis vrátil ako predčasne

predložený, nakoľko chýbali vyjadrenia všetkých sudcov Okresného súdu Trnava, či sa cítia

byť v posudzovanej veci zaujatí.

Dňa 3.februára 2016 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci. Súčasťou

spisu sú aj vyjadrenia sudcov Okresného súdu Trnava k námietke zaujatosti (č.l. - 2768).

Všetci sudcovia okrem dvoch vyslovili svoju nezaujatosť. Prom. práv. Marián Kusý

sa vyjadril, že vo veci sa cíti byť zaujatý. Obvinený A. V.. vo svojich písomných podaniach

4

napádal JUDr. Kresla, ktorý je jeho dobrým priateľom, s ktorým sa stretáva aj mimo

pracoviska. Obvinený napáda aj ďalších sudcov trestného úseku, keď vo svojich podaniach

urážlivo uvádza, že všetci sudcovia trestného úseku rozhodujú nezákonne. Podobne

sa vyjadrila aj JUDr. Katarína Batisová.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal

spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obvineného A. V. Okresnému súdu Trnava.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému

súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia jasne vyplýva,

že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné

len za podmienok, že existujú pre to dôležité dôvody.

Za dôležité dôvody je potrebné považovať také okolnosti, ktoré umožnia celkovo

lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie účelu trestného konania iným

súdom ako súdom miestne príslušným. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia

zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné

pôsobenie trestného konania na obvineného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä

dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci

a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné „dôležité

dôvody“, ktoré sú zrovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle jej článku 48

ods. 1. Pri posudzovaní, či v konkrétnej trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu,

nemožno vychádzať len z jedného hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky

okolnosti prípadu, ktoré prichádzajú do úvahy. Súd musí posudzovať, či návrh strany

5

na delegáciu obsahuje dôležitý dôvod v zmysle a či nie je len

účelovým krokom smerujúcim k predĺženiu konania. Z obsahu predloženého spisového

materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1

.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno

mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomer k prejednávanej veci môže spočívať v tom, že samotná úradná osoba vystupuje

ako poškodený trestným činom, alebo je svedkom spáchaného činu.

Pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní spočíva v tom, že úradná

osoba je blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom, či nepriateľskom vzťahu k uvedeným

osobám.

Dôvody na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania sú v § 31 ods. 1

taxatívne vymenované, preto ich nemožno rozširovať. Účelom tohto

ustanovenia je upevniť dôveru strán konania aj verejnosti k nestrannosti postupu orgánov

činných v trestnom konaní a súdov.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“) každý má právo na spravodlivé súdne konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto

práva je aj právo na nestranný súd, ktorý však nie je Dohovorom definovaný. Obsah tohto

práva vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť

je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje

ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý

sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno a objektívny prístup, pri ktorom

sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti

v tomto smere. Pri aplikácii tohto prístupu potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu

6

(konkrétnu, t.j. hodnotí sa subjektívny pocit samotného sudcu, či sa cíti, alebo necíti byť

zaujatý) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú, t.j. hodnotí sa, či by sudca

zaujatý mohol byť).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom

spravidla sa posudzuje podľa správania sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,

ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam,

so zreteľom na jeho štatút, či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv.

teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký

aj objektívne javiť v očiach strán a predovšetkým obvineného.

Z posudzovanej žiadosti obvineného vyplýva, že jej dôvodom boli trestné oznámenia

na obhajkyňu JUDr. K. a jej príbuzenský vzťah k sudcovi okresného súdu JUDr Rastislavovi

Kreslovi.

JUDr. E. K. podaním doručeným okresnému súdu 14. decembra 2015 oznámila,

že dňa 8. decembra 2015 vypovedala plnomocenstvo klientom A. V. a Z. Š. v ich trestnej veci

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , z dôvodu podľa § 22 ods. 1

o advokácii, nakoľko sa medzi advokátom a klientom narušila

nevyhnutná dôvera (č. 2727).

Najvyšší súd poznamenáva, že podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu,

účastníkov konania alebo jeho zástupcov vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod,

pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý

prípad je potrebné posudzovať individuálne a zisťovať, či existuje zákonný dôvod podľa § 31

. Námietka zaujatosti, uplatnená účastníkom konania voči sudcovi, ktorý

prejednáva a rozhoduje vec, nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo

subjektívnych pocitoch účastníka.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obvinený A. V. podával trestné

oznámenia, sťažnosti a vyjadrenia k rozhodnutiam súdu v priebehu celého trestného konania.

Tak isto je nepochybné, že sudca JUDr. Rastislav Kresl bol vylúčený z prejednania

a rozhodovania veci a jeho manželka obhajkyňa vypovedala plnú moc na zastupovanie

obvinených (č.l. 2727).

Čo sa týka vyslovenej námietke zaujatosti sudcov Prom. práv. Kusého

a JUDr. Batisovej, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že ak z dôvodov

uvedených v oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci,

o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte (, veta prvá ).

V týchto súvislostiach je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 2 ods. 2 zák.

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony

a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia

a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe

skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Analýzou námietok zaujatosti, ktoré predložil obvinený V. a námietok dvoch sudcov

okresného súdu, možno dospieť k názoru, že obvinený bez relevantných dôvodov namieta aj

sudcov, ktorí sa na rozhodovaní v jeho trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú. Zákonným

sudcom, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom po vylúčení sudcu

JUDr. Kresla, je Prom. práv. Kusý. Z obsahu námietok zaujatosti podľa názoru najvyššieho

súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre záver o neexistencii

objektívnej nestrannosti konajúceho sudcu.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené

neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. februára 2016

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová