Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dd8/397436.464dcd.pdf
PDF · 184.43 KB
No categories available
3MCdo/3/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 MCdo 3/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. M. F., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ Ing. J. L.,
bývajúcemu v P., 2/ J. Č., bývajúcemu v P., 3a/ Ľ. B., bývajúcemu v K., 3b/ Ing. M. B.,
bývajúcemu v K., 4/ Ing. M. B., bývajúcemu v P., 5/ Ing. A. B., bývajúcemu v P.,
o vyporiadanie práv k neoprávnenej stavbe, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
14 C 51/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov z 12. júna 2012 č.k. 14 C 51/2009 a uzneseniu Krajského
súdu Prešov z 19. apríla 2013 sp. zn. 4 Co 77/2012, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. apríla 2011 č.k. 14 C 51/2009-147 žalobu, ktorou
žalobca žiadal zaviazať žalovaných 1/ až 3/ každého na zaplatenie 1 738,59 €
s príslušenstvom a žalovaných 4/ a 5/ každého na zaplatenie 1 756,51 € s príslušenstvom
z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve,
resp. náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, zamietol. Súčasne vyslovil, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd
v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra 2011 sp. zn. 4 Co 66/2011
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 255/2013 ako neprípustné odmietol.
Okresný súd Prešov uznesením z 12. júna 2012 č.k. 14 C 51/2009-280 rozhodol
o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu
trov konania každému vo výške 292,68 € a žalovaným 4/ a 5/ každému po 399,77 € na účet
právneho zástupcu žalovaných (Advokátska kancelária P., so sídlom v P.), všetko do 15 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Pôvodne žalovaný 4/ Ing. A. B. zomrel X., jeho právnymi
nástupcami sú t.č. žalovaní 4/ a 5/ (pôvodne žalovaní 5/, 6/). Súd prvého stupňa pri výpočte
trov právneho zastúpenia žalovaných vychádzal z hodnoty sporu a pokiaľ išlo o spoločné
úkony pri zastupovaní šiestich, resp. piatich žalovaných, súd postupom podľa § 13 ods. 3,
resp. ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom v čase poskytovania jednotlivých úkonov právnej služby
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) znížil odmenu každému zo žalovaných za každý
spoločný úkon o 20 %, resp. od 1. júna 2010 o 50 %, okrem úkonu prevzatia a prípravy
zastúpenia z 10. marca 2009, za ktorý priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Za tento úkon priznal každému zo žalovaných aj režijný paušál
v plnej výške podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a keďže právny zástupca žalovaných je
platcom DPH, priznal mu podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj DPH z priznanej sumy.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 19. apríla 2013 sp. zn.
4 Co 77/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 5/ trovy dovolacieho konania
pozostávajúce z trov ich právneho zastúpenia každému vo výške 26,23 € na účet ich právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Na odôvodnenie uviedol, že súd prvého
stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti účastníka
za výsledok v spore vyplývajúcu z § 142 ods. 1 O.s.p. V danom prípade tvrdená skutočnosť
o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v hmotnoprávnom posúdení
uplatneného nároku nepovažoval za opodstatnenú. Účastníkovi, ktorý mal v spore úspech
nemožno s odvolaním sa na § 150 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
na základe podnetu žalobcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o trovách
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovaných v konaní a uznesenie
krajského súdu, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách
odvolacieho konania (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), mimoriadnym dovolaním,
v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l
písm. c/ O.s.p.). Generálny prokurátor namietal, že súdy postupovali pri priznaní náhrady trov
konania žalovaným v rozpore so zákonom v prípade úkonu právnej služby - prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 10. marca 2009, ktorý bol nepochybne spoločným úkonom
všetkých žalovaných, nesprávne ale aplikoval § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
a základnú sadzbu tarifnej odmeny neznížil o 20 % v súlade s uvedeným ustanovením.
Zastúpenie žalovaných 1/ - 6/ prevzal právny zástupca podľa plných mocí založených v spise
10. marca 2009, preto im patrí tarifná odmena určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a znížená
podľa § 13 ods. 3 vyhlášky u každého z pôvodne 6 žalovaných, ktorých v spore zastupoval.
Vzhľadom na nesprávny záver súdu o tom, že v prípade úkonu prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 10. marca 2009 sa nejednalo o spoločný procesný úkon právnej služby, súdy obidvoch
stupňov pochybili aj pri výpočte výšky režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
za uvedený úkon, ktorý nesprávne súd prvého stupňa priznal v plnej výške osobitne u každého
zo žalovaných. Režijný paušál v zmysle uvedeného ustanovenia pritom patrí za jednotlivé
úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje; nakoľko pri
zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 vyhlášky ide o spoločné úkony, náhrada režijného
paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani sa neznižuje o 20 % , resp. od 1. júna 2010 o 50 %.
Poukázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010
sp. zn. 5 Sžo 205/2010, ktorý sa v rozhodnutí vyjadril k uvedenej problematike. Z uvedených
dôvodov žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi
mimoriadneho dovolania, žiadal zrušiť napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že výška odmeny za spoločné
úkony pri zastupovaní viacerých osôb bola určená v rozpore s § 13 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znením účinnom do 30. mája 2009 a v rozpore s § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky súdy určili aj výšku režijného paušálu za spoločný úkon žalovaných. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
Žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili (poznámka dovolacieho
súdu: žalovaní 3a/ a 3b/ sú právnymi nástupcami pôvodne žalovanej 3/ PhDr. R. B., ktorá
zomrela v priebehu dovolacieho konania X..
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.
Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e,
ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).
V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania
a výkladu ustanovení § 243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho
dovolania. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce
stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania
podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento
účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne
a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba
odmietnuť“.
Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup
účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť
rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto
opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne
rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú
povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými
úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu
svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny,
je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania
neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.
Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva
predmetné stanovisko, skúmal na podklade spisu, či žalobca napadol uznesenie odvolacieho
súdu dovolaním. Po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodal,
najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne
neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.).
Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená
povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní
o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania
(viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet na mimoriadneho
dovolania žalobca. Najvyšší súd žalovaným náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní
nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. februára 2016
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková