Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/3/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. M. F., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ Ing. J. L.,

bývajúcemu v P., 2/ J. Č., bývajúcemu v P., 3a/ Ľ. B., bývajúcemu v K., 3b/ Ing. M. B.,

bývajúcemu v K., 4/ Ing. M. B., bývajúcemu v P., 5/ Ing. A. B., bývajúcemu v P.,

o vyporiadanie práv k neoprávnenej stavbe, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov z 12. júna 2012 č.k. a uzneseniu Krajského

súdu Prešov z 19. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. apríla 2011 č.k. -147 žalobu, ktorou

žalobca žiadal zaviazať žalovaných 1/ až 3/ každého na zaplatenie 1 738,59 €

s príslušenstvom a žalovaných 4/ a 5/ každého na zaplatenie 1 756,51 € s príslušenstvom

z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve,

resp. náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, zamietol. Súčasne vyslovil, že

o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd

v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo 7. novembra 2013 sp. zn. ako neprípustné odmietol.

2

Okresný súd Prešov uznesením z 12. júna 2012 č.k. -280 rozhodol

o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu

trov konania každému vo výške 292,68 € a žalovaným 4/ a 5/ každému po 399,77 € na účet

právneho zástupcu žalovaných (Advokátska kancelária P., so sídlom v P.), všetko do 15 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia. Pôvodne žalovaný 4/ Ing. A. B. zomrel X., jeho právnymi

nástupcami sú t.č. žalovaní 4/ a 5/ (pôvodne žalovaní 5/, 6/). Súd prvého stupňa pri výpočte

trov právneho zastúpenia žalovaných vychádzal z hodnoty sporu a pokiaľ išlo o spoločné

úkony pri zastupovaní šiestich, resp. piatich žalovaných, súd postupom podľa § 13 ods. 3,

resp. ods. 2 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení účinnom v čase poskytovania jednotlivých úkonov právnej služby

(ďalej len „“) znížil odmenu každému zo žalovaných za každý

spoločný úkon o 20 %, resp. od 1. júna 2010 o 50 %, okrem úkonu prevzatia a prípravy

zastúpenia z 10. marca 2009, za ktorý priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia

podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Za tento úkon priznal každému zo žalovaných aj režijný paušál

v plnej výške podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a keďže právny zástupca žalovaných je

platcom DPH, priznal mu podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj DPH z priznanej sumy.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 19. apríla 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil

a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 5/ trovy dovolacieho konania

pozostávajúce z trov ich právneho zastúpenia každému vo výške 26,23 € na účet ich právneho

zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Na odôvodnenie uviedol, že súd prvého

stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti účastníka

za výsledok v spore vyplývajúcu z V danom prípade tvrdená skutočnosť

o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v hmotnoprávnom posúdení

uplatneného nároku nepovažoval za opodstatnenú. Účastníkovi, ktorý mal v spore úspech

nemožno s odvolaním sa na nepriznať náhradu trov konania len na základe

všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku.

3

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na základe podnetu žalobcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o trovách

konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovaných v konaní a uznesenie

krajského súdu, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách

odvolacieho konania (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), mimoriadnym dovolaním,

v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l

písm. c/ ). Generálny prokurátor namietal, že súdy postupovali pri priznaní náhrady trov

konania žalovaným v rozpore so zákonom v prípade úkonu právnej služby - prevzatie

a príprava zastúpenia dňa 10. marca 2009, ktorý bol nepochybne spoločným úkonom

všetkých žalovaných, nesprávne ale aplikoval vyhlášky č.

a základnú sadzbu tarifnej odmeny neznížil o 20 % v súlade s uvedeným ustanovením.

Zastúpenie žalovaných 1/ - 6/ prevzal právny zástupca podľa plných mocí založených v spise

10. marca 2009, preto im patrí tarifná odmena určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a znížená

podľa § 13 ods. 3 vyhlášky u každého z pôvodne 6 žalovaných, ktorých v spore zastupoval.

Vzhľadom na nesprávny záver súdu o tom, že v prípade úkonu prevzatie a príprava zastúpenia

dňa 10. marca 2009 sa nejednalo o spoločný procesný úkon právnej služby, súdy obidvoch

stupňov pochybili aj pri výpočte výšky režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

za uvedený úkon, ktorý nesprávne súd prvého stupňa priznal v plnej výške osobitne u každého

zo žalovaných. Režijný paušál v zmysle uvedeného ustanovenia pritom patrí za jednotlivé

úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje; nakoľko pri

zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 vyhlášky ide o spoločné úkony, náhrada režijného

paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani sa neznižuje o 20 % , resp. od 1. júna 2010 o 50 %.

Poukázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010

sp. zn. , ktorý sa v rozhodnutí vyjadril k uvedenej problematike. Z uvedených

dôvodov žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi

mimoriadneho dovolania, žiadal zrušiť napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že výška odmeny za spoločné

úkony pri zastupovaní viacerých osôb bola určená v rozpore s § 13 ods. 3 vyhlášky

č. v znením účinnom do 30. mája 2009 a v rozpore s citovanej

4

vyhlášky súdy určili aj výšku režijného paušálu za spoločný úkon žalovaných. Zároveň žiadal

priznať náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

Žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili (poznámka dovolacieho

súdu: žalovaní 3a/ a 3b/ sú právnymi nástupcami pôvodne žalovanej 3/ PhDr. R. B., ktorá

zomrela v priebehu dovolacieho konania X..

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutia

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.

Podľa ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon ( ), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa mimoriadnym dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e,

ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania

a výkladu ustanovení až v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho

dovolania. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce

stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania

podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento

účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne

5

a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba

odmietnuť“.

Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup

účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť

rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto

opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne

rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú

povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými

úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu

svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny,

je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania

neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v až

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal na podklade spisu, či žalobca napadol uznesenie odvolacieho

súdu dovolaním. Po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodal,

najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne

neprípustné ( v spojení s ustanoveniami a

písm. c/ ).

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená

povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní

o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania

(viď a ). V danom prípade dal podnet na mimoriadneho

dovolania žalobca. Najvyšší súd žalovaným náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní

nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie ( a ).

6

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2016

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková