Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e22/397362.695115.pdf
PDF · 134.88 KB
No categories available
6Tost/37/2015
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 37/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Petra Paludu
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti
odsúdenému P. L. , pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, spáchaného sčasti samostatne sčasti v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 4Ntok/2/2015, z 1. októbra 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. L. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 4Ntok/2/2015, na neverejnom zasadnutí
konanom 1. októbra 2015 rozhodol tak, že podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu
uvedeného v § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného P. L., na povolenie
obnovy konania z 31. decembra 2012, skončeného právoplatným rozsudkom Krajského súdu
v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn. 1T 2/2005, odmietol, pretože nezistil podmienky obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený, ktorú
písomne odôvodnil sám a aj prostredníctvom svojej obhajkyne. Obvinený v písomnej
sťažnosti uviedol, že neverejné zasadnutie sa konalo v jeho neprítomnosti, nemal možnosť
realizovať svoje práva. Vyslovil názor, že tým došlo k porušeniu zásady spravodlivosti
a dohovoru. On nedal súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, práve naopak oznámil,
že na osobnej účasti na pojednávaní trvá. Postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva
na obhajobu. Vytýkal súdu, že vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Navrhol,
aby druhostupňový súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
V písomnej sťažnosti podanej obhajkyňou je uvedené, že predložili súdu znalecký
posudok a odborné vyjadrenie, z ktorých vyplýva pochybnosť o správnosti hodnotenia
výpovedi kľúčových svedkýň. vyhodnoteniu výpovedí svedkýň. K správnemu vyhodnoteniu
výpovedí svedkýň K., K. a L. je potrebné dokazovanie doplniť vykonaním vyšetrenia svedkýň
detektorom lži alebo vyšetrením ich pamäťových stôp, aby bolo možné vyhodnotiť
vierohodnosť ich prednesov na hlavnom pojednávaní. Toto dokazovanie ja nemôžem
vykonať, vykonať ho môže len súd. Je však nevyhnutné a dôvodnosť vykonania tohto
dokazovania vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval MUDr. F. Š., PhD.,
a z odborného vyjadrenia Mgr. B. K..
Navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie a prikázať súdu, aby vo veci konal
a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažnosť podal a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,
že rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1T 2/2005, z 10. októbra 2005 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To 110/2005, z 8. februára
2006 bol P. L. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu lúpeže podľa
§ 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v bode 3/ rozsudku v spolupáchateľstve podľa
§ 9 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokových častiach
uvedených rozhodnutí.
Odsúdenému P. L. bol uložený podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 9 rokov a pre výkon trestu odňatia slobody bo zaradený do druhej
nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. zák. a § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 zák. č. 448/2002 Z.z. súd uložil
odsúdenému ochranný dohľad v trvaní 3 roky a podľa § 228 ods. 1 Tr. por. uložil
odsúdenému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému N. Š. vo výške 1 314 525 Sk
a poškodenej strane A. vo výške 501 101 Sk.
Z pripojeného spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že odsúdený
už v predmetnej veci podal návrh na obnovu konania. Vec bola na Krajskom súde v Nitre
vedená pod sp. zn. 4Ntok/4/2012, a uznesením z 31. októbra 2013 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tost 4/2014, zo 14. mája 2014 bol návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnutý, pretože neboli zistené podmienky
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,
ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 402 ods. 2 Tr. por. odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1
môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť
na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy,
ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Z návrhu na obnovu konania, ktorý podal odsúdený v roku 2012 a postupne dopĺňal
podaniami z 22. januára 2013, 19. februára 2013, 28. februára 2013 a výpoveďou na verejnom
zasadnutí 31. októbra 2013 je preukázané to, že odsúdený sa domáhal povolenia obnovy
konania z toho dôvodu, že o opoznanie jeho osoby podľa tzv. jamky na brade nie je
postačujúcim dôkazom na jeho usvedčenie zo spáchanej trestnej činnosti. Spochybňoval
vykonané rekognície v konaní a vykonané dôkazy označil za nezákonné. Pred konaním
o sťažnosti proti uzneseniu prvostupňového súdu na Najvyššom súde Slovenskej republiky
predložil do spisu posudky od MUDr. F. Š., PhD. K morfologickému znaku – jamke na brade
a odbornému vyjadreniu psychologičky MUDr. B. K.. Znalecký posudok a vyjadrenie
psychologičky sa v spise nachádza na č.l. 451 – 456, teda pred rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o sťažnosti proti uzneseniu, sp. zn. 4Ntok/4/2012.
K sťažnosti odsúdeného, ktorú podal sám Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza,
že prvostupňový súd postupoval správne, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania rozhodoval na neverejnom zasadnutí. Umožňovalo mu to ustanovenie § 402 ods. 2
Tr. por., pretože v podanom návrhu na povolenie obnovy konania z 11. mája 2015,
doplnenom 6. augusta 2015 uviedol tie isté skutočnosti ako v návrhu, ktorý podal v roku
2012. V ustanovení § 402 ods. 2 Tr. por. sú upravené podmienky, v prípade splnenia ktorých
možno návrh na povolenie obnovy konania odmietnuť aj na neverejnom zasadnutí
a rozhodnúť bez prítomnosti odsúdeného. Takýto postup prichádza do úvahy, ak je
z podaného návrhu zrejmé, že je nedôvodný, pretože obsahuje rovnaké skutočnosti, pre ktoré
už bol v predchádzajúcom konaní zamietnutý a ide o opakovaný návrh a skutočnosti
pre uplatnenie obnovy konania sa nezmenili oproti predchádzajúcemu návrhu, ktorý bol
zamietnutý.
Z konštatovaného vyplýva, že boli splnené všetky podmienky na konanie o návrhu
na povolenie obnovy v neprítomnosti odsúdeného.
Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia v tom
smere, že odsúdený opakovane vytýka konajúcim súdom nesprávne vyhodnotenie dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že znalecký posudok a odborné
vyjadrenia len vo všeobecnosti poukazujú na to aké sú znaky ľudského tela, kde sa radí jamka
na brade, koľko typov jamky na brade existuje, akým spôsobom môže vzniknúť, či je
jedinečným znakom, aké brady existujú, koľko osôb z celkovej populácie má jamku na brade,
vyjadrenie psychologičky smerovalo k tomu, či osoba, ktorá opakovane prežije tú istú situácii
alebo ju vidí, si ju môže lepšie zapamätať, ak možnostiam zistenia toho či svedok, ktorý bol
nejakým spôsobom ovplyvnený tým, čo videl a počul. Ale ani jeden z predložených dôkazov
sa nevzťahuje (na konkrétnu prejednávanú vec a nespochybňuje dôkazy, ktoré boli súdom
vykonané). Podstatné, ale pre posúdenie, či sú splnené podmienky na povolenie obnovy
konania je to, že obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o seba, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a tieto podmienky splnené neboli, a preto je
rozhodnutie prvostupňového súdu v súlade so zákonom.
Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. februára 2016
JUDr. Daniel H u d á k , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová