Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Oboer/106/2014

Identifikačné číslo spisu: 3104897826 Dátum vydania rozhodnutia: 17.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Seman Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3104897826.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T. L., bytom R. M. F., K. II XX/XX, zastúpený JUDr. Romanom Juríkom, advokátom s sídlom v Bratislave, Račianska 62, o vymoženie sumy 836,49 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín sp. zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 31, takto

rozhodol:

I.

II.

Dovolanie povinného o d m i e t a. Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Prostredníctvom právneho zástupcu povinného bolo dňa 22.11.2012 súdu doručený návrh na odklad a zastavenie exekúcie. Právny zástupca uviedol, že exekučný titul - platobný výmer č. 2233/2003/a mu nebol riadne doručený, a teda proti nemu nemohol podať riadny opravný prostriedok, v návrhu ďalej uvádza, že povinný nežije v Slovenskej republike, a ani tu nevlastní žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok. Právny zástupca navrhol povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 písm. 2 Exekučného poriadku a následne zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. l písm. a/ Exekučného poriadku.

Okresný súd Trenčín ako súd exekučný uznesením č. k. - 19 z 16. januára 2013 rozhodol, že návrh povinného na odklad exekúcie sa zamieta. Ďalším výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je platobný výmer č. 2233/2003/a zo dňa 14.8.2003. Platobný výmer bol dňa 19.9.2003 doručovaný prostredníctvom pošty povinnému. Ako vyplýva z neprevzatej zásielky a vyznačenia na nej, opakované doručenie zásielky sa vykonalo 22.09.2003 (pondelok), kedy bola aj následne zásielka uložená na pošte ako neprevzatá. Po nevyzdvihnutí zásielky povinným v úložnej dobe sa táto vrátila oprávnenému, čím následne platobný

výmer nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2003 a vykonateľnosť 20.10.2003. Prvostupňový súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený v súlade s a o správnom konaní (Správny poriadok). Vyznačenie dátumov poštovým doručovateľom na nedoručenej zásielke je riadne a čitateľné. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že platobný výmer sa stal riadne právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie povinný prostredníctvom právneho zástupcu. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu nesprávne, nezákonné a odvolanie podáva proti rozhodnutiu ako celku, z nasledovných dôvodov: napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ), súd nevykonal dôkazy nevyhnutné pre objasnenie skutkového stavu a správne rozhodnutie, a súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu podľa Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a spolu správne záväzným názorom vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie.

Na odvolanie povinného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. -31 z 21. mája 2013 odvolanie povinného vo výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie odmietol a ďalším výrokom rozhodol, že uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie sa potvrdzuje. Proti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie nemožno podľa ust. v spojení s Exekučného poriadku podať odvolanie, pretože Exekučný poriadok proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie odvolanie nepripúšťa (v zmysle Exekučného poriadku je prípustné odvolanie len voči rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie). Preto odvolací súd odvolanie v tejto časti podľa odmietol. Odvolanie povinného proti výroku napadnutého uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, odvolací súd preskúmal podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu v napadnutej časti je potrebné potvrdiť podľa Odvolanie povinného proti výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Povinný uvádza, že údaje na doručenke nie sú riadne čitateľné. Odvolací súd však zhodne s okresným súdom nemal pochybnosť o tom, že poštový doručovateľ na doručenke vyznačil ako dátum prvého neúspešného doručovania deň 19.9.2003, opakovaného doručovania deň 22.09.2003 a deň uloženia 22.9.2003. Povinný poukazoval na to, že doručenka je neopatrená pečiatkou pošty a podpisom doručovateľa. Odvolací súd však poukazuje na pečiatku pošty, ktorá sa nachádza na obálke nedoručeného listu s dátumom 19.9.2003 a z čoho vyplýva, že list bol prevzatý poštou 017 01 Považská Bystrica, a teda doporučený list prebehol cyklom doručovania prostredníctvom pošty SR. Neobstojí argument povinného, že okresný súd arbitrárne odobril hoci akú doručenku. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho odvodzuje vadnosť predloženej doručenky. Preto odvolací súd nepovažuje skutočnosť, že sa povinný o uložení zásielky nedozvedel v zmysle zák. (Správny poriadok) dôvodom, pre ktorý by exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vecne správne, preto ho v zmysle potvrdil.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd uznesenie súdu prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie spolu s právne záväzným názorom Najvyššieho súdu SR. Podanie dovolania odôvodnil tým, že v konaní súdov oboch stupňov došlo k vade uvedenej v ust. a to, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci - dovolací dôvod podľa ust. a dovolací dôvod podľa ust. a to, že rozhodnutie trpí tzv. inou vadou, ktorá má za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci.

Dovoláteľ namietal, že postupom prvostupňového aj odvolacieho súdu došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu a prístup k súdu zo strany povinného. Odňatie malo spočívať v tom, že povinného súd nekonfrontoval v sporných otázkach. Súd sa podľa dovolateľa obmedzil len na všeobecné a povrchné konštatovania ( ), tvrdí, že vzhľadom na nepreskúmateľnosť procesného postupu pri dokazovaní došlo k materiálnom zmysle k odňatiu práva na prístup k súdu. Extrémna arbitrárnosť výkladu spôsobila, že právo povinného na obranu svojich práv bolo iba iluzórne a nevykonanie dokazovania viedlo k odňatiu prístupu k súdu a porušeniu práva povinného podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej sa v návrhu vyjadril, že konajúce súdy v celom rozsahu nesprávne právne posúdili namietané dôvody pre zastavenie exekúcie, právnu úpravu a normy zakotvujúce náležitosti doručenky ako verejnej listiny a podmienky uplatnenia fikcie doručenia vo väzbe na preukázanie splnenia zákonných podmienok doručenia písomností podľa Správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (ust. ), zastúpený v dovolacom konaní v súlade s ust. , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. ods.l ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (ust. ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ust. a

V prejednávanej veci je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podané dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, kde odvolací súd odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie a tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.

Prípustnosť dovolania podľa ust. v preskúmavanej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru ES (ust. ) na zaujatie stanoviska a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako tak nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania dovolateľa by tak prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne vymenovaných v ust. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, íl účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné.. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení, pretože rozhodujúce je len zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ v dovolaní namietal vadu podľa ust. , o takú vadu ide vtedy, ak sa postupom súdu účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Existenciu vady podľa ust. § 237 písm . f/ O. s. p, t.j. skutočnosť, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, odôvodňoval dovolateľ tým, že porušením procesných práv povinného na vykonanie navrhovaných dôkazov bolo povinnému odňaté právo konať pred súdom. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia nevysporiadanie sa s dôvodmi zastavenia exekúcie a odvolacími dôvodmi. Extrémna arbitrárnosť výkladu spôsobila, že právo povinného na obranu svojich práv bolo iba iluzórne a nevykonanie dokazovania viedlo k odňatiu prístupu k súd a porušeniu práva povinného podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle písm. íl ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, žeby konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou povinnému realizáciu jeho procesných práv.

Pokiaľ povinný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), treba uviesť, že nie každá procesná nesprávnosť ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája priamo prípustnosť dovolania (viď ), vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám konania) pripisuje význam vtom zmysle, že ich považuje za relevantný dovolací dôvod ( ), ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesné prípustné.

Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 uverejnené v zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016 k výkladu uvádza: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa 7 ods. 1 písm. f/ . " Preto môžeme zastávať názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. Inú vadu konania v zmysle O. s. p, nie však procesnú vadu konania v zmysle 237 písm. f/

Ďalej právny zástupca povinného poukazuje v odôvodnení dovolania na to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že súd nevykonal dokazovanie. Pokiaľ dovoláteľ namieta odňatie možnosti konať pred súdom nevykonaním dokazovania, ktoré súdu navrhol, dovolací súd uvádza, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), nie účastníkov konania. K námietke nesprávneho hodnotenia dôkazov alebo jeho nevykonania je potrebné ešte uviesť, že v zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho. čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (R 37/1993), pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesné prípustné - viď až c/ Nevykonaním povinným navrhovaného dokazovania nemohlo preto dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. ) je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia povinného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), povinným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na to. že v danom prípade dovolanie prípustné nie je, dovolací súd nepreskúmaval (ani nemohol) správnosť právneho posúdenia napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu. Uvedený záver platí aj pre dovolaciu námietku, obsahom ktorej je výskyt tzv. inej vady v konaní pred odvolacím súdom, odlišnej od vád taxatívne uvedených v ust. , o ktorej dovolateľ tvrdí, že mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dovolací dôvod podľa ).

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľom a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z . Najvyšší súd SR odmietol procesné neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému oprávnenému (ust. a v spojení s ust. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.