Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/19/2014

Identifikačné číslo spisu: 3013200332 Dátum vydania rozhodnutia: 17.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3013200332.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Hurtiš, bytom Hviezdoslavova 3, Prievidza, správca úpadcu DAM a.s. v konkurze, so sídlom Prievidza, Nadjazdová 4, IČO: 31 562 060, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/58739/2013/5048-r zo dňa 08. februára 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -20 zo dňa 27. novembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -20 zo dňa 27. novembra 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa (ďalej len „") zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/58739/2013/5048-r zo dňa 08.02.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9313302/5/3506356/2012 zo dňa 27.11.2012, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vyrubený úrok z omeškania v sume 95,60 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2011 v zákonnej lehote. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je platiteľ povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej iste lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, pričom podľa citovaného zákona zdaňovacím obdobím žalobcu je kalendárny mesiac. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september

2011 dňa 20.10.2011, priznaná vlastná daňová povinnosť na úhradu predstavovala sumu 678,41 €, lehota na podanie daňového priznania a lehota splatnosti dane uplynula 25.10.2011. Žalobca vlastnú daňovú povinnosť nezaplatil v lehote splatnosti. Vychádzajúc z ustanovení § 156 ods. 1 a 2, § 165 ods. 7 a § 161 daňového poriadku správca dane uložil žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania za 344 dní omeškania (od 25.10.2011 do 03.10.2012) z dlžnej sumy 678,41 € pri úrokovej sadzbe 15 % ročne, čomu po zaokrúhlení zodpovedá suma 95,60 €.

V odôvodnení rozsudku krajský súd k otázke, či správca dane za stavu, keď bol na žalobcu vyhlásený konkurz, mohol podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania, uviedol, že z § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť daňovému subjektu, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca bol v omeškaní so zaplatením dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Krajský súd uviedol, že pokiaľ by sa mal stotožniť s názorom žalobcu, že správca dane nemohol žalobcovi vyrubiť úrok z omeškania z dôvodu, že bol na neho vyhlásený konkurz, muselo by existovať zákonné ustanovenie, ktoré by z dôvodu vyhlásenia konkurzu vylučovalo použitie daňového poriadku, príp. vylučovalo začatie daňového konania ako celku. Takéto ustanovenie však ani o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") neobsahuje. K tvrdeniu žalobcu, že takýmto ustanovením je daňového poriadku, krajský súd uviedol, že toto ustanovenie síce odkazuje na použitie osobitného zákona (zákona o konkurze a reštrukturalizácii) v čase po vyhlásení konkurzu, tento osobitný zákon však daňové konanie a činnosť správcu dane v daňovom konaní pri vyrubovaní dane žiadnym spôsobom neobmedzuje, ale práve naopak činnosť správcu dane rieši tak, že začaté daňové konania sa neprerušujú ( ) a rovnako možno po vyhlásení konkurzu začať i nové daňové konania ( ). Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ak je možné po vyhlásení konkurzu začať nové daňové konanie voči správcovi konkurznej podstaty, je možné voči nemu aplikovať jednotlivé ustanovenia daňového poriadku upravujúce vyrubenie dane (resp. úroku z omeškania), a teda aj ustanovenie a daňového poriadku. Ak teda po vyhlásení konkurzu úpadca ako daňový subjekt, resp. správca konkurznej podstaty nezaplatí daň v ustanovenej lehote, nič nebráni tomu, aby správca dane začal voči správcovi konkurznej podstaty daňové konanie a aby mu v zmysle ustanovenia a daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania z dlžnej sumy. tým, že umožňuje po vyhlásení konkurzu začať voči správcovi konkurznej podstaty daňové konanie, priamo ustanovuje prípustnosť aplikácie daňového poriadku (konkrétne a daňového poriadku) na konanie o vyrubení úroku z omeškania i po vyhlásení konkurzu.

Pokiaľ išlo o žalobnú námietku, že daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok, krajský súd na to uviedol, že táto otázka nemá žiaden súvis s rozhodnutím žalovaného, ktorého zákonnosť žalobca napadnutou žalobou namieta. Napadnutým rozhodnutím totiž správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania. Pre posúdenie, či k vyrubeniu úroku z omeškania došlo v zmysle zákona, je právne irelevantné sa zaoberať otázkou, či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú alebo nie sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok. Ustanovenie sa týka uspokojovania pohľadávok v konkurze, a teda uvedené ustanovenie nemá podľa názoru krajského súdu súvis s prejednávanou vecou.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie daňového úradu. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v zmysle sa daňové konanie neprerušuje. V je však ustanovenie, ktoré sa týka konaní, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu. V prípade konkurzu DAM a.s. nie je možné uplatniť , pretože sankcia vznikla po vyhlásení konkurzu, a preto sa nejedná o prerušené konanie, ale konanie začaté po vyhlásení konkurzu. Na toto konanie sa vzťahuje

daňového poriadku, ktorý definuje, že sa jedná o záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu a následne sa uplatňuje , ktorý kogentne definuje, že správca dane sa po začatí konkurzného konania riadi osobitným právnym predpisom, t.j. . V ustanovení sa jednoznačne uvádza, že mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok. Správca dane postupoval v rozpore z ustanovením a daňového poriadku, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na konkurzné konanie, ale na všeobecné konanie. Na konkurzné konanie sa vzťahuje iba osobitné ustanovenie daňového poriadku pre konkurz a reštrukturalizáciu, a . Zákon prikazuje správcovi dane riadiť sa osobitným právnym ustanovením daňového poriadku pre konkurz a reštrukturalizáciu, čo správca dane nepostrehol a vydal rozhodnutie podľa nesprávneho právneho predpisu, pritom mal povinnosť postupovať len podľa . Ustanovenie vylučuje okrem iného aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Žalobca považuje za nelogické, aby bolo vydané rozhodnutie, ktoré zo zákona nie je možné vykonať. Správny orgán si bol od začiatku vedomý toho, že podľa nebude možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Správca konkurznej podstaty je v omeškaní z dôvodu, že nemal speňaženú časť majetku a v tomto prípade z hľadiska hospodárnosti nedáva možnosť, aby si vzal úver a preklenul platobnú neschopnosť a všetky sankcie sú vyúčtované za obdobie po vyhlásení konkurzu. pritom neumožňuje uhrádzať pohľadávky skôr ako je speňažený majetok úpadcu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj v stanovisku k žalobe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane sú vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu, rozsudok verejne vyhlásil ( a ).

Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/58739/2013/5048-r zo dňa 08.02.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9313302/5/3506356/2012 zo dňa 27.11.2012, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 95,60 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2011 v zákonnej lehote. Daňové orgány vyrubili úrok z omeškania žalobcovi, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu DAM a.s. v konkurze, na ktorého bol vyhlásený konkurz dňa 19.05.2011. Žalobca namieta, že sankčný úrok nemohol byť vyrubený po vyhlásení konkurzu na úpadcu DAM a.s. v konkurze.

V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili úrok z omeškania správcovi konkurznej podstaty v čase po vyhlásení konkurzu na úpadcu.

Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. (toto ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou na )

Podľa § 159 daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

Podľa vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia . V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

Podľa súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a zhodne so závermi krajského súdu konštatuje nasledovné:

Ustanovenie daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že prestáva pre daňový subjekt v konkurze platiť. sa uplatňuje, ale v spojení s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácií vzťahujúcimi sa na daňové konanie. , na ktorého aplikáciu v čase po vyhlásení konkurzu na daňový subjekt odkazuje ustanovenie daňového poriadku, nevylučuje aplikáciu daňového poriadku, obsahuje len

niektoré kogentné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na postup v daňovom konaní v čase prebiehajúceho konkurzu.

V ustanovení § 159 daňového poriadku sa uvádza, že počas konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní a v tom čase sa naňho vzťahujú ustanovenia daňového poriadku a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že aj v čase, keď je daňový subjekt v konkurze, platí preňho . sa uplatňuje aj v čase trvania konkurzného konania, avšak v daňovom konaní už v mene daňového subjektu koná správca v konkurznom konaní.

vo vzťahu k daňovému konaniu obsahuje úpravu, že začaté daňové konania sa neprerušujú ( ) a rovnako možno po vyhlásení konkurzu začať i nové daňové konania, a to z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca ( ).

vyslovene pripúšťa možnosť po vyhlásení konkurzu začať daňové konanie voči správcovi konkurznej podstaty, pričom v tejto súvislosti nevylučuje aplikáciu žiadnych ustanovení daňového poriadku. Z daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že správca dane je povinný vyrubiť daňovému subjektu, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote daň, úrok z omeškania.

Námietka, že daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok, nemá súvis s rozhodnutím žalovaného, ktorý si splnil zákonnú povinnosť a vyrubil úrok z omeškania, tak ako mu to ukladal . Zaoberať sa otázkou, či daňové pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú alebo nie sú vylúčené z uspokojenia pohľadávok, neprináleží ani daňovým orgánom v priebehu daňového konania ani správnemu súdu pri prieskume rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania, ktorý je sankciou za nezaplatenie dane v stanovenej lehote a výške určenej v rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -20 zo dňa 27.11.2013 ako vecne správny podľa veta druhá v spojení s ods. l a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l v spojení s ods. l veta prvá a ods. l Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.