Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/41/2014

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: František Pokusa - BLESK, s miestom podnikania Štefanov nad Oravou 17, IČO: 10 846 603 „v konkurze", v konaní o zaplatenie 1 686,42 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 101,- Eur a zároveň ž i a d a Slovenskú poštu, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 - prevádzkovateľ systému, aby sumu 101,- Eur poukázala žalobcovi po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 3.3.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1686,42 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 26.11.2014 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 232/2014 dňa 04.12.2014. Keďže k vyhláseniu konkurzu došlo po začatí konania a konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), došlo v dôsledku toho k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty.

3. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

4. Podľa účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník

alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

5. Vychádzajúc z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 k ust. , konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

6. Novelizované znenie ustanovenia , ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020, k ich prerušeniu.

7. Výzvou súdu danou jeho listom zo dňa 17.12.2021, súd vyzval žalovaného a správcu konkurznej podstaty, aby v zmysle ustanovenia zákona účinného od 01.01.2020, v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy doručili návrh, resp. súhlas na pokračovanie v konaní. Súd zároveň žalovaného a správcu konkurznej podstaty poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky späťvzatia žaloby ( posledná veta účinného od 01.01.2020).

8. Výzva bola správcovi konkurznej podstaty doručená dňa 17.12.2021, žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Správca konkurznej podstaty žalovaného dňa 13.01.2022 doručil súdu nesúhlas s pokračovaním v súdnom konaní a uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním tohto súdneho konania z dôvodu, že žalobca si môže svoju pohľadávku prihlásiť na predpísanom tlačive u správcu a na Okresnom súde Žiline v zmysle ust. .

9. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

10. Nielen podľa znenia , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanovenie udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.... . Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

11. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa súd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

14. Späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením , preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa v spojení s ust. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje, pretože v danej veci účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona - . Dôsledkom aplikácie je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie , ktoré bude analogicky v zmysle aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa .

15. S ohľadom na uvedené je súd názoru, že v zmysle ustanovenia došlo v konaní k účinkom späťvzatia návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil podľa .

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení. upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení a , ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Primárne súd uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania žiadnej strane sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V súdenej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť ust. . V danom prípade nie je možné pripočítať procesné zavinenie na zastavení konania ani jednej strane, ale je potrebné aplikovať ust. . Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje zmenu právnej úpravy, t.j. skutočnosť, ktorá nastala nezávisle od vôle a procesnej aktivity strán sporu a jej obligatórnym zákonným následkom je zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, že žiadnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21. O vrátení súdneho poplatku, bez jeho krátenia vo výške 101,- Eur, žalobcovi ako poplatníkovi, súd rozhodol podľa a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).