Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)9a1/399780.9ca5c7.pdf
PDF · 154.67 KB
No categories available
6Cdo/345/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 345/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. G., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. Miroslavom Krajňákom, so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/A, proti
žalovanej M.O.S.T. spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. Hraničiarov 1,
IČO: 35 736 585, o zaplatenie 50 000 Sk (1 659,70 Eur) s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15 C 7/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta 2012 sp. zn. 2 Co 246/2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta
2012 sp. zn. 2 Co 246/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V dňa 30. 4. 2007 sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 50 000 Sk (1 659,70 Eur) s príslušenstvom. Uplatnený nárok
odôvodnil tým, že žalovaná uverejnila na svojej webovej stránke ponuku na predaj bytu
vo vlastníctve M. K. a D. K.. Ako záujemcovi o kúpu bytu mu predložila dňa
16. 3. 2007 na podpis zmluvu označenú ako „Zmluva o zložení finančnej čiastky“ (ďalej aj
„zmluva“), v ktorej sa zaviazala pripraviť predaj bytu a vypracovať do 21. 3. 2007
kúpnu zmluvu a on sa zaviazal zložiť u nej zálohu 50 000 Sk. Svoju povinnosť zložiť zálohu
splnil, no žalovaná mu dňa 19. 3. 2007 predložila kúpnu zmluvu, ktorá bola v rozpore so
zmluvou a nespĺňala ani príslušné zákonné náležitosti. Preto listom z 21. 3. 2007 od zmluvy
odstúpil a požiadal o vrátenie zloženej zálohy. Žalovaná však na jeho výzvu nereagovala.
Okresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový súd“) rozsudkom zo 17. júna 2008 č. k. 15 C 7/08-73 žalobu zamietol
a zároveň rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie žaloby
odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o zložení finančnej čiastky
majúca prvky zmluvy o sprostredkovaní a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, že jediným
dohodnutým dôvodom, pre ktorý mohol žalobca od zmluvy odstúpiť bolo zatajenie informácií
alebo poskytnutie takých nepravdivých informácií zo strany žalovanej alebo predávajúcich,
ktoré by mali vplyv na existenciu jeho záujmu o kúpu nehnuteľnosti, že tento dôvod
na odstúpenie nebol daný a preto odstúpenie žalobcu od zmluvy je neplatné, že žalobcovi
podľa zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 50 000 Sk, pretože k uzavretiu
kúpnej zmluvy nedošlo z príčin na jeho strane, a že použitie zloženej finančnej čiastky
(plniacej funkciu zábezpeky) žalovanou na úhradu tejto pokuty tak bolo oprávnené.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 1. augusta 2012 sp. zn. 2 Co 246/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň
rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie
prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so záverom
súdu prvého stupňa, že odstúpenie žalobcu od zmluvy je neplatné. Na rozdiel od tohto súdu
však vyslovil záver, že žalovaná svoju povinnosť pripraviť pre žalobcu predaj bytu splnila,
preto jej vzniklo právo na v zmluve dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu a zložená
finančná čiastka nadobudla charakter tejto odmeny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, že odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa právne kvalifikujúc ním zloženú zálohu celkom inak, než ako ju
posúdil prvostupňový súd, pričom mu neumožnil sa k zmenenej právnej kvalifikácii vyjadriť.
Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
príslušný na rozhodnutie o dovolaní podľa § 10a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O. s. p.“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O. s. p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O. s. p.
dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rešpektovanie účinkov
právoplatnosti rozhodnutia, právo na vyvodenie procesných dôsledkov z porušenia práva
na zákonného sudcu, právo na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, resp. právo na predvídateľné rozhodnutie
ako opak tzv. prekvapivého rozhodnutia, právo na dvojinštančnosť konania a pod.).
Podľa § 213 ods. 2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili.
Citované ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku doplnené novelou
vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. 10. 2008. Podľa dôvodovej správy
týmto ustanovením sa má v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí.
Účastníkovi konania sa vytvára možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého
ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Tým, že bude môcť až po samotné
rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu, sa posilňuje jeho právo
na spravodlivý proces.
K odňatiu možnosti konať pred súdom spôsobenému tzv. prekvapivými, resp.
nečakanými rozhodnutiami, dochádza vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“
založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi konania bolo
odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom
súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver
zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil.
V preskúmavanej veci prvostupňový i odvolací súd rovnako právne posúdili otázku
platnosti či neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, keď dospeli k zhodnému záveru, že
odstúpenie je neplatné. Ďalšiu rozhodujúcu otázku pre rozhodnutie veci, týkajúcu sa
existencie trvania právneho dôvodu plnenia spočívajúceho v zloženej zálohe, však riešili
zjavne odlišne. Kým súd prvého stupňa považoval žalobcom zloženú zálohu za zábezpeku
na splnenie záväzku zo zmluvnej pokuty, odvolací súd ju považoval za sprostredkovateľskú
odmenu. Ak odvolací súd chcel posudzovať uvedenú otázku podľa ustanovenia
o sprostredkovateľskej odmene, resp. podľa inštitútu týkajúceho sa sprostredkovateľskej
zmluvy (§ 774 a nasl. Občianskeho zákonníka), mal v súlade s citovaným ustanovením § 213
ods. 2 O. s. p. vyzvať účastníkov konania, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili.
Zo spisu ale vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval, a teda účastníkom konania
nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii uvedeného ustanovenia, resp. inštitútu
Občianskeho zákonníka. Nesprávnym procesným postupom tak zaťažil konanie vadou
vyplývajúcou z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Žalobcovi, ktorý sa tejto vady
dovolával, tým odňal možnosť konať pred súdom. Táto skutočnosť zakladala prípustnosť
a zároveň dôvodnosť podaného dovolania a bez ďalšieho postačovala na zrušenie dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj ďalšou vadou spočívajúcou
v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, a to v časti týkajúcej sa právneho
záveru o vzniku práva žalovanej na sprostredkovateľskú odmenu. Tento nedostatok bol
založený rozpornosťou odôvodnenia, a tým aj jeho nepresvedčivosťou. Odvolací súd totiž
na jednej strane výslovne uviedol, že podmienkou vzniku práva na sprostredkovateľskú
odmenu je uzavretie sprostredkovávanej zmluvy, no na druhej strane, napriek tomu, že sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a teda aj so skutkovým
zistením, že k uzavretiu sprostredkovávanej (t. j. kúpnej) zmluvy nedošlo, konštatoval vznik
práva na túto odmenu. Táto rozpornosť sa týkala podstatnej otázky a bola zásadná, keďže
uvedený právny záver o vzniku práva na sprostredkovateľskú odmenu bol pri rešpektovaní
zásad správneho uvažovania logicky vylúčený. Za týchto okolností aj nedostatočné
odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu malo za následok vadu konania podľa § 237 písm. f/
O. s. p., a teda odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom. Tento záver je súladný
so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 3. 12. 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2, v zmysle ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže byť
skutočnosťou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku. Za absenciu zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu treba totiž považovať aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa
pravidlám logického uvažovania, a to v otázke, od riešenia ktorej bol závislý záver
o opodstatnenosti uplatneného nároku.
So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.).
Za účelom efektivity ďalšieho konania, ktoré musí byť vo výsledku spravodlivé,
považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že úlohou súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, bude v prvom rade zaoberať sa (aj vzhľadom na vznesené námietky žalobcu)
platnosťou písomne uzavretej zmluvy z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti najmä
v otázke, aký bol jej skutočný obsah, t. j. aké práva a povinnosti každej z jednotlivých
zmluvných strán mali vzniknúť (a to najmä so zreteľom na nejasnosti týkajúce sa toho, že
na jej prvej strane sa výslovne uvádza, že účastníci budú označení len pojmami uschovávateľ,
príjemca a zložiteľ, no v ďalšom texte sa používajú aj pojmy predávajúci, kupujúci a dlžník,
že v jej článku III bod 5 bola výslovne dohodnutá možnosť odstúpenia od nej zložiteľom
z akýchkoľvek dôvodov s následným vznikom práva príjemcu a uschovávateľa na zaplatenie
sumy 50 000 Sk, označovanej žalovanou v priebehu konania za odstupné, s výnimkou
odstúpenia z dôvodov poskytnutia nepravdivých informácií, kedy toto právo nevzniká, a že
v jej článku V bod 9 sa výslovne uvádza, že nie je zmluvou o budúcej zmluve, no odvolací
súd i okresný súd tieto články vyložili bez bližšieho vysvetlenia v zjavnom rozpore s ich
znením). Ak výsledkom tohto posudzovania bude záver o neplatnosti zmluvy, bude daná
dôvodnosť uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením
z neplatného právneho úkonu. V prípade platnosti zmluvy sú pre posúdenie opodstatnenosti
uplatneného nároku rozhodujúce nesporné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z doterajšieho
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a to že v zmluve bolo uvedené, že byt je
zaťažený záložným právom banky z titulu čerpania hypotekárneho úveru a že záložné právo
má banka zriadené na zabezpečenie pohľadávky príjemcu, no v skutočnosti išlo o spotrebný
úver inej (na zmluve nezúčastnenej) osoby a o zabezpečenie pohľadávky voči inej osobe.
Za tohto skutkového stavu podľa názoru dovolacieho súdu bol daný dôvod odstúpenia
žalobcu od zmluvy pre poskytnutie takých nepravdivých informácií, ktoré mali vplyv
na existenciu jeho záujmu o kúpu bytu. Strata dôvery a s tým spojený nezáujem pokračovať
vo vykonávaní úkonov, ktorých výsledkom by bolo uzavretie kúpnej zmluvy, je v takomto
prípade bez ďalšieho prirodzenou, a teda nie neobvyklou, reakciou účastníkov
občianskoprávnych vzťahov na vzniknutú situáciu. Zložená záloha by tak nemohla byť
posudzovaná ani ako sprostredkovateľská odmena, ani ako zábezpeka na odstupné a ani ako
zábezpeka na zmluvnú pokutu, ale bola by bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaná
povinná vydať.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. februára 2016
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová