Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/345/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. G., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. Miroslavom Krajňákom, so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/A, proti

žalovanej M.O.S.T. spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. Hraničiarov 1,

IČO: 35 736 585, o zaplatenie 50 000 Sk (1 659,70 Eur) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta 2012 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta

2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V dňa 30. 4. 2007 sa žalobca domáhal

voči žalovanej zaplatenia sumy 50 000 Sk (1 659,70 Eur) s príslušenstvom. Uplatnený nárok

odôvodnil tým, že žalovaná uverejnila na svojej webovej stránke ponuku na predaj bytu

vo vlastníctve M. K. a D. K.. Ako záujemcovi o kúpu bytu mu predložila dňa

16. 3. 2007 na podpis zmluvu označenú ako „Zmluva o zložení finančnej čiastky“ (ďalej aj

„zmluva“), v ktorej sa zaviazala pripraviť predaj bytu a vypracovať do 21. 3. 2007

kúpnu zmluvu a on sa zaviazal zložiť u nej zálohu 50 000 Sk. Svoju povinnosť zložiť zálohu

splnil, no žalovaná mu dňa 19. 3. 2007 predložila kúpnu zmluvu, ktorá bola v rozpore so

zmluvou a nespĺňala ani príslušné zákonné náležitosti. Preto listom z 21. 3. 2007 od zmluvy

odstúpil a požiadal o vrátenie zloženej zálohy. Žalovaná však na jeho výzvu nereagovala.

Okresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo

„prvostupňový súd“) rozsudkom zo 17. júna 2008 č. k. -73 žalobu zamietol

a zároveň rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie žaloby

2

odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o zložení finančnej čiastky

majúca prvky zmluvy o sprostredkovaní a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, že jediným

dohodnutým dôvodom, pre ktorý mohol žalobca od zmluvy odstúpiť bolo zatajenie informácií

alebo poskytnutie takých nepravdivých informácií zo strany žalovanej alebo predávajúcich,

ktoré by mali vplyv na existenciu jeho záujmu o kúpu nehnuteľnosti, že tento dôvod

na odstúpenie nebol daný a preto odstúpenie žalobcu od zmluvy je neplatné, že žalobcovi

podľa zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 50 000 Sk, pretože k uzavretiu

kúpnej zmluvy nedošlo z príčin na jeho strane, a že použitie zloženej finančnej čiastky

(plniacej funkciu zábezpeky) žalovanou na úhradu tejto pokuty tak bolo oprávnené.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom

z 1. augusta 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň

rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so záverom

súdu prvého stupňa, že odstúpenie žalobcu od zmluvy je neplatné. Na rozdiel od tohto súdu

však vyslovil záver, že žalovaná svoju povinnosť pripraviť pre žalobcu predaj bytu splnila,

preto jej vzniklo právo na v zmluve dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu a zložená

finančná čiastka nadobudla charakter tejto odmeny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, že odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa právne kvalifikujúc ním zloženú zálohu celkom inak, než ako ju

posúdil prvostupňový súd, pričom mu neumožnil sa k zmenenej právnej kvalifikácii vyjadriť.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)

príslušný na rozhodnutie o dovolaní podľa (ďalej

aj „“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rešpektovanie účinkov

právoplatnosti rozhodnutia, právo na vyvodenie procesných dôsledkov z porušenia práva

na zákonného sudcu, právo na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, resp. právo na predvídateľné rozhodnutie

ako opak tzv. prekvapivého rozhodnutia, právo na dvojinštančnosť konania a pod.).

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Citované ustanovenie bolo do doplnené novelou

vykonanou s účinnosťou od 15. 10. 2008. Podľa dôvodovej správy

týmto ustanovením sa má v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí.

Účastníkovi konania sa vytvára možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého

ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Tým, že bude môcť až po samotné

rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu, sa posilňuje jeho právo

na spravodlivý proces.

K odňatiu možnosti konať pred súdom spôsobenému tzv. prekvapivými, resp.

nečakanými rozhodnutiami, dochádza vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi konania bolo

odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom

súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver

zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil.

V preskúmavanej veci prvostupňový i odvolací súd rovnako právne posúdili otázku

platnosti či neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, keď dospeli k zhodnému záveru, že

odstúpenie je neplatné. Ďalšiu rozhodujúcu otázku pre rozhodnutie veci, týkajúcu sa

existencie trvania právneho dôvodu plnenia spočívajúceho v zloženej zálohe, však riešili

zjavne odlišne. Kým súd prvého stupňa považoval žalobcom zloženú zálohu za zábezpeku

na splnenie záväzku zo zmluvnej pokuty, odvolací súd ju považoval za sprostredkovateľskú

odmenu. Ak odvolací súd chcel posudzovať uvedenú otázku podľa ustanovenia

o sprostredkovateľskej odmene, resp. podľa inštitútu týkajúceho sa sprostredkovateľskej

zmluvy ( a nasl. ), mal v súlade s citovaným ustanovením

ods. 2 vyzvať účastníkov konania, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili.

Zo spisu ale vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval, a teda účastníkom konania

nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii uvedeného ustanovenia, resp. inštitútu

. Nesprávnym procesným postupom tak zaťažil konanie vadou

vyplývajúcou z ustanovenia Žalobcovi, ktorý sa tejto vady

dovolával, tým odňal možnosť konať pred súdom. Táto skutočnosť zakladala prípustnosť

a zároveň dôvodnosť podaného dovolania a bez ďalšieho postačovala na zrušenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj ďalšou vadou spočívajúcou

v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, a to v časti týkajúcej sa právneho

záveru o vzniku práva žalovanej na sprostredkovateľskú odmenu. Tento nedostatok bol

založený rozpornosťou odôvodnenia, a tým aj jeho nepresvedčivosťou. Odvolací súd totiž

na jednej strane výslovne uviedol, že podmienkou vzniku práva na sprostredkovateľskú

odmenu je uzavretie sprostredkovávanej zmluvy, no na druhej strane, napriek tomu, že sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a teda aj so skutkovým

zistením, že k uzavretiu sprostredkovávanej (t. j. kúpnej) zmluvy nedošlo, konštatoval vznik

práva na túto odmenu. Táto rozpornosť sa týkala podstatnej otázky a bola zásadná, keďže

uvedený právny záver o vzniku práva na sprostredkovateľskú odmenu bol pri rešpektovaní

zásad správneho uvažovania logicky vylúčený. Za týchto okolností aj nedostatočné

odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu malo za následok vadu konania podľa § 237 písm. f/

, a teda odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom. Tento záver je súladný

so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. 12. 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2, v zmysle ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže byť

skutočnosťou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku. Za absenciu zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie

súdu treba totiž považovať aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa

pravidlám logického uvažovania, a to v otázke, od riešenia ktorej bol závislý záver

o opodstatnenosti uplatneného nároku.

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

Za účelom efektivity ďalšieho konania, ktoré musí byť vo výsledku spravodlivé,

považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že úlohou súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, bude v prvom rade zaoberať sa (aj vzhľadom na vznesené námietky žalobcu)

platnosťou písomne uzavretej zmluvy z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti najmä

v otázke, aký bol jej skutočný obsah, t. j. aké práva a povinnosti každej z jednotlivých

zmluvných strán mali vzniknúť (a to najmä so zreteľom na nejasnosti týkajúce sa toho, že

na jej prvej strane sa výslovne uvádza, že účastníci budú označení len pojmami uschovávateľ,

6

príjemca a zložiteľ, no v ďalšom texte sa používajú aj pojmy predávajúci, kupujúci a dlžník,

že v jej článku III bod 5 bola výslovne dohodnutá možnosť odstúpenia od nej zložiteľom

z akýchkoľvek dôvodov s následným vznikom práva príjemcu a uschovávateľa na zaplatenie

sumy 50 000 Sk, označovanej žalovanou v priebehu konania za odstupné, s výnimkou

odstúpenia z dôvodov poskytnutia nepravdivých informácií, kedy toto právo nevzniká, a že

v jej článku V bod 9 sa výslovne uvádza, že nie je zmluvou o budúcej zmluve, no odvolací

súd i okresný súd tieto články vyložili bez bližšieho vysvetlenia v zjavnom rozpore s ich

znením). Ak výsledkom tohto posudzovania bude záver o neplatnosti zmluvy, bude daná

dôvodnosť uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením

z neplatného právneho úkonu. V prípade platnosti zmluvy sú pre posúdenie opodstatnenosti

uplatneného nároku rozhodujúce nesporné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z doterajšieho

dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a to že v zmluve bolo uvedené, že byt je

zaťažený záložným právom banky z titulu čerpania hypotekárneho úveru a že záložné právo

má banka zriadené na zabezpečenie pohľadávky príjemcu, no v skutočnosti išlo o spotrebný

úver inej (na zmluve nezúčastnenej) osoby a o zabezpečenie pohľadávky voči inej osobe.

Za tohto skutkového stavu podľa názoru dovolacieho súdu bol daný dôvod odstúpenia

žalobcu od zmluvy pre poskytnutie takých nepravdivých informácií, ktoré mali vplyv

na existenciu jeho záujmu o kúpu bytu. Strata dôvery a s tým spojený nezáujem pokračovať

vo vykonávaní úkonov, ktorých výsledkom by bolo uzavretie kúpnej zmluvy, je v takomto

prípade bez ďalšieho prirodzenou, a teda nie neobvyklou, reakciou účastníkov

občianskoprávnych vzťahov na vzniknutú situáciu. Zložená záloha by tak nemohla byť

posudzovaná ani ako sprostredkovateľská odmena, ani ako zábezpeka na odstupné a ani ako

zábezpeka na zmluvnú pokutu, ale bola by bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaná

povinná vydať.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. februára 2016

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová