Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/5/2016

Identifikačné číslo spisu: 7115212971 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7115212971.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AITEC, s. r. o., so sídlom Slovinská 12, 821 04 Bratislava, IČO: 43 829 171, právne zast. JUDr. E. M. K., advokátka, so sídlom Q., korešpondenčná adresa T., proti žalovanému: TAKTIK vydavateľstvo, s. r. o., so sídlom Krompašská 510/96, 040 11 Košice, IČO: 45 258 767, právne zast. advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa konania z titulu nekalej súťaže, porušovaním autorských práv, o zaplatenie 130 600 eur a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -247 zo dňa 05. októbra 2015, jednomyseľne, takt

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -247 zo dňa 05. októbra 2015 o d m i e t a . II. Žalobca j e p o v i n n ý žalovanému zaplatiť trovy dovolacieho konania vo výške 685,49 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice I uznesením č. k. -30 zo dňa 02. 06. 2015 rozhodol tak, že žalovanému uložil predbežné opatrenie zdržať sa činnosti uvedenej v bodoch I. až III. vo výroku uznesenia. Z návrhu navrhovateľa zisitil, že žalobca je podnikateľom v rovnakom druhu podnikania, ktorú podnikateľskú činnosť podrobne popísal. Na základe podrobne popísaného skutkového stavu týkajúceho sa nekalosúťažného konania si osvojil názor žalobcu, že je potrebné uložiť predbežné opatrenie. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne vo veci samej v zmysle ustanovenia .

O odvolaní žalovaného (list v spise 47), ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd Košice I uznesením č. k. -247 zo dňa 05. 10. 2015 tak, že uznesenie Okresného súdu Košice I zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol.

V dôvodoch uznesenia veľmi podrobne tiež popísal skutkový stav, zistené skutočnosti, citoval vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, argumentácie obidvoch účastníkov konania a dospel k právnemu záveru, že

odvolanie je dôvodné. Konštatoval, že žalobca nesplnil druhú základnú podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia a to naliehavosť vydania predbežného opatrenia, t. j. bezprostredne mu hroziacu ujmu. Pri posudzovaní splnenia tejto zákonnej podmienky, naliehavosti, vychádzal z konkrétnych okolností veci a aj vzhľadom na fakt, že návrh na predbežné opatrenie žalobca podal o viac ako pol roka potom, čo sa o sporných pracovných zošitoch, (nekalosúťažnom konaní) dozvedel, nenasvedčuje tomu, že by žalobca bol považoval konanie za tak závažné a spôsobujúce mu bezprostrednú ujmu.

Keďže podľa odvolacieho súdu, podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia splnené neboli, s poukazom na ustanovenie napadnuté uznesenie zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou dňa 26. 10. 2015, žalobca podal dovolanie, podaním doručeným dňa 26. 11. 2015 (list v spise 267) a navrhol uznesenie Krajského súdu Košice zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení prvostupňového uznesenia, ktoré označil za správne.

Prípustnoť dovolania označil ustanovením , , a , keďže konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Podrobne písal dôvody, pre ktoré podal návrh na predbežné opatrenie a rozhodnutie odvolacieho súdu označil za arbitrárne a naviac po právnej stránke za nesprávne. Podľa žalobcu, odvolací súd nerozlišuje medzi naplnením skutkovej podstaty nekalosúťažného konania a porušovania autorských práv, napriek tomu, že sa jedná o dve samostatné a odlišné právne kategórie, ktoré si vyžadujú osobitné právne posúdenie. Žalobca namietal, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevenoval posúdeniu nekalosúťažného konania a opodstatnenosti nariadenia predbežného opatrenia a posudzoval návrh na predbežné opatrenie celkom z iných aspektov. Rozhodnutie odvolacieho súdu, je podľa žalobcu nepreskúmateľné a teda došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 16. 12. 2015 (list v spise 291). Uviedol, že ide o dovolanie neprípustné a to bez ohľadu na spôsob rozhodnutia Krajského súdu Košice. Citoval ústavné nálezy k danej problematike, s poukazom na ktoré a aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť uviedol, že nesprávne posúdenie nezakladá vadu konania podľa Uznesenie Krajského súdu bolo podľa žalovaného odôvodnené dostatočne a preto navrhol dovolanie odmietnuť a zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré si vyčísli v zákonnej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa ustanovenia ako podané v zákonnej lehote v súlade s ustanovením a spĺňajúce náležitosti dané ustanovením .

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa ( ).

Ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušenstve, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu týkajúceho sa zabezpečenia predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upraveným Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej, rozhoduje uznesením ( ).

Z citovaného ustanovenia ( ) je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa daná nie je.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ide o prípady uvedené v písmenách a/ až g/ citovaného ustanovenia ( ).

Z ustanovenia je zrejmé, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv priznaných mu , za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

O vade, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Odvolací súd tým, že prvostupňové rozhodnutie zmenil neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd svojim postupom neznemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesných práv, ktoré by inak pred súdom mohol uplatniť. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu upraviť pomery účastníkov konania a potrebu nariadiť odporcovi predbežné opatrenie. T. j. ide o vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý sa nedá považovať za odňatie možnosti konať účastníkovi konania pred súdom. Skutočnosť, že odvolací súd doplnil odôvodnenie, prečo návrh na vydanie predbežného opatrenia označil za neopodstatnený, nie je taktiež odňatím možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. Vyjadrený právny názor konajúceho súdu, nie je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) dospel k záveru, že proti napadnutému uzneseniu navrhovateľ prípustnosť dovolania podľa neosvedčil a preto dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa ustanovenia v spojení s ustanovením odmietol.

O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v dovolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu 685,49 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.