Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/2/2016

Identifikačné číslo spisu: 1112010662 Dátum vydania rozhodnutia: 23.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1112010662.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvinenej L. V. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí dňa 23. februára 2016 v Bratislave, o dovolaní obvinenej L. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej L. V. s a o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 01. októbra 2013, č. k. -869 bola L. V. uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 13. októbra 2008 v čase od 18.00 hod. na dvore rodinného domu č. XXX v obci F., okres U., po tom, ako ju X. P., ktorý mal v pravej ruke zatvorený vyskakovací nôž zn. MANFENG, ktorý mal dĺžku čepele 9 cm začal brániť pred fyzickým útokom zo strany podnapitého manžela P. V., uvedený nôž z ruky P. V. zobrala, nôž otvorila a poškodeného P. V. ním rôznou silou a prudkosťou, v krátkom slede za sebou päťkrát bodla do oblasti krku, tváre a hrudníka, čím mu spôsobila bodno-reznú ranu pravej strany krku tesne pod uhlom sánky, povrchovú ranu na pravej polovici krku vo výške štítnej chrupky, povrchovú bodnú ranu ľavého líca, bodno-reznú ranu zadnej plochy ľavého ramena, s následnou kombináciou krvácavého šoku a vzduchovej embólie, na následky ktorých zranení poškodený na mieste zomrel.

Za to jej bol uložený trest podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a), písm. f), písm. h), písm. i), písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 39 ods. 1 Tr. zák. odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvinenú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenej aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa súd zaviazal obvinenú k náhrade škody poškodenej poisťovni Union, Bajkalská 29/A, Bratislava, vo výške 23,70 Eur.

O odvolaní obvinenej L. V. proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. júna 2014 sp. zn. rozhodol podľa a odvolanie obvinenej L. V. zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podala obvinená L. V. dovolanie prostredníctvom svojej obhajkyne, doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 26. marca 2015.

Ako právne dôvody dovolania označila obvinená L. V. dôvody uvedené v , a

Obvinená L. V. odôvodnila svoje dovolanie tým, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov a svoje rozhodnutie založil na výpovedi svedka X., ktorý bol pôvodne obvinený zo spáchania skutku. Vyjadrila nesúhlas s hodnotením dôkazov súdom. Poukázala na nesúlad skutku popísaného v obžalobe so skutkom popísaným v uznesení o vznesení obvinenia. Nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov v odvolacom konaní považuje za porušenie jej práva na obhajobu.

Obvinená napadla rekonštrukciu prípadu v F. dňa 29. októbra 2009, nakoľko ju považuje za uskutočnenú nezákonným spôsobom pre neprítomnosť svedkyne L., ktorá nebola nahradená ani figurantom. Rovnako uviedla, že vykonanie dôkazu detektorom lží nie je v súlade s .

Dovolací dôvod podľa obvinená L. odôvodnila tým, že bola odsúdená za trestný čin vraždy, pre ktorý sa vyžaduje úmysel páchateľa smerujúci k usmrteniu človeka, pričom vzťah páchateľa k následku musí byť riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania. Ak však páchateľ nemá úmysel iného usmrtiť, ale napriek tomu, hoci aj z nedbanlivosti spôsobil inému smrť, je takéto konanie kvalifikované podľa Tr. zák. ako usmrtenie, najmä ak niekto koná v silnom citovom rozrušení, zo strachu, zmätku, ktoré vyvolal sám poškodený, alebo v dôsledku predchádzajúceho zavrhnutia hodného konania poškodeného. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vystáva právna otázka ako kvalifikovať daný skutok, teda či je správna právna kvalifikácia trestného činu vraždy alebo išlo o právnu kvalifikáciu trestného činu usmrtenia.

Na základe uvedeného obvinená L. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa so spisovým materiálom v zmysle ust. vyslovil, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2014, sp. zn. , ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvinenej a súčasne s týmto výrokom podľa zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave a zároveň s ním aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 01. októbra 2010 a podľa prikázal predmetnú vec znovu prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol dovolanie obvinenej L. odmietnuť, nakoľko považuje argumentáciu obvinenej v dovolaní za nenáležitú a neodôvodnenú.

Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( Tr. por), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), v zákonnej lehote ( ) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti ( a ) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (

ods. 1 ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil, že dovolanie podané obvinenou L. nie je dôvodné, a preto ho podľa odmietol.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení až n) Obvinená svoje dovolanie založila na dôvodoch podľa , a .

Právo na obhajobu je vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcií orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Obvinená v podanom dovolaní dôvodila porušenie jej práva na obhajobu nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov v odvolacom konaní.

V zmysle súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Súd teda nemá povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy a teda v prípade, ak takéto návrhy na vykonanie d okazovania považuje za nadbytočné, resp. nemajúce vzťah k prerokovávanej veci môže v súlade so zákonom ich vykonanie odmietnuť. Takýto postup súdu nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu.

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ust. , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R č. 7/2011).

Dovolanie možno podať v zmysle ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinená namietla nezákonnosť priebehu rekonštrukcie (vyšetrovacieho pokusu) vykonanej v prípravnom konaní, nakoľko nebola prítomná svedkyňa L. a nebola ani nahradená figurantom. Rovnako obvinená namietla detektor lží a takýto postup získavania dôkazov považuje za neprípustný podľa .

Podľa prvá veta dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Nakoľko obvinená nenamietala zákonnosť dôkazov v odvolacom konaní ani v konaní jemu predchádzajúcom, dovolací súd sa dovolacím dôvodom podľa nezaoberal a neskúmal jeho dôvodnosť v súlade s citovaným ustanovením , veta prvá .

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z citácie zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa neslúži účelu revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa v základnom konaní. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd.

Obvinená v dovolaní poukazovala na nedostatočne zistený skutkový stav, rozpory vo výpovediach

svedkov, rozpor v popise skutku v uznesení o vznesení obvinenia, v ktorom je skutková veta: ,,...uvedený nôž z ruky X. zobrala,...“, a v obžalobe, v ktorej je skutková veta: ,,...uvedený nôž z ruky P. V. zobrala,...“, a navrhla Najvyššiemu súdu aby sa vysporiadal s otázkou právnej kvalifikácie zisteného skutku, nakoľko vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu sa domnieva, že môže ísť o trestný čin usmrtenia.

Pri skúmaní danosti dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia , t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, nemôže dovolací súd skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia .

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.

Po subjektívnej stránke sa pri trestnom čine vraždy vyžaduje úmyselné zavinenie.

Úmysel je dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela, kde sú uložené orgány dôležité pre život (viď. Usnesení Nejvyššího soudu ČR z 15. decembra 2010, sp. zn. ).

V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel usmrtiť poškodeného, je nutné otázku jeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány, akou silou (intenzitou) útočil a podobne.

Na základe popísaných skutkových okolností prípadu možno vyvodiť jednoznačný záver o úmyselnom zavinení obvinenej a to vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., a to predovšetkým mechanizmom vzniku zranení: zranenia boli spôsobené, nožom ako zbraňou spôsobilou iného usmrtiť, rôznou silou a prudkosťou, v krátkom slede za sebou a došlo k piatim bodnutiam do oblasti krku, tváre a hrudníka. Obvinená vzhľadom na svoje osobné pomery musela vedieť, že intenzívnym bodnutím poškodeného do oblasti tváre, krku a hrudníka nožom mu spôsobí zranenie, ktorým ho bezprostredne ohrozí na živote a musela byť aj uzrozumená so skutočnosťou, že svojím konaním môže spôsobiť fatálny následok v podobe smrti poškodeného.

Podľa názoru dovolacieho súdu skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu, a to trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák..

Obvinená ani svojimi ďalšími argumentmi uvedenými v dovolaní zjavne nenaplnila uplatnený dovolací dôvod podľa , nakoľko sa nimi domáhala revízie skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v otázke zavinenia, čo ako už bolo vyššie uvedené nie je prípustné, keďže dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať ani meniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinená skutočnosťami uvedenými v dovolaní nenaplnila dovolacie dôvody v zmysle ustanovení , a , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa dovolanie obvinenej odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.